Boom letných bytov pri mori

Sú objekty, ktoré sú príliš veľké, nuž sa utajiť nedajú. Napríklad hotel Karola Konárika v dedinke Božava na Dugom otoku. Médiá objavili, že v susedstve rekonštruoval hotel zasa Vladimír Poór. Svojho času sa objavili snímky z luxusnej rezidencie Vladimíra Fruniho, šéfa skrachovaných nebankoviek BMG Invest a Horizont Slovakia, i prázdninové príbytky ďalších ľudí z biznisu i politiky.

Ivana Balková, manažérka predaja zahraničných nehnuteľností investično-poradenskej spoločnosti Mediterránea so sídlom v Madride a v Prahe, s pobočkou v Bratislave, odhaduje, že v Chorvátsku majú nehnuteľnosti aspoň stovky Čechov a Slovákov. Okolo 40-tisíc nehnuteľností vlastnia podľa Anteho Nevističa, majiteľa Adriatica Real Estate, jednej z najväčších chorvátskych realitných spoločností, cudzinci. No štatistiky majiteľov podľa národnosti sa zostaviť nedajú. Niektorí ich kúpili ako fyzické osoby, iní ako majitelia spoločnosti registrovanej v Chorvátsku.

Nechcú publicitu

Pred dvoma rokmi dvaja slovenskí majitelia nehnuteľností pri chorvátskom mori o publicitu nestáli. Podnikateľ z Čadce do svojho apartmánového domu v dedinke na ostrove Krk vraj chodí, keď sa dá. Čo najviac. Cez prázdniny sa uňho striedajú príbuzní a známi. Reportér ho našiel vo vinotéke, odkiaľ mieril na trh s rybami, pretože nákupy pre svojich hostí pokladá za relax.

Druhý z oslovených, majiteľ opraveného kamenného domu v strednej Dalmácii, si naň zarobil v zahraničí ako IT expert. Pri mori je rád, pretože od malička mu slaný vzduch a mikroklíma pomáhajú v boji proti alergii a ťažkým prieduškovým problémom. K moru si nosí aj prácu v notebooku. A s klientmi je v online spojení. Fotografie prímorského príbytku zverejniť odmietol. Jednak preto, že mnohé chaty na Slovensku pokladá za luxusnejšie, ale aj preto, že netúži, aby ho ľudia priraďovali ku ktorejkoľvek skupine majetných.

„Je to veľký omyl, ak si niekto myslí, že dom v Chorvátsku si kupuje iba extravagantný milionár, ktorý od radosti nevie, čo s peniazmi,“ konštatoval pred dvoma rokmi v Profite Boris Mochnáč zo spoločnosti Mediterránea. Jej klientmi boli už vtedy solventnejší príslušníci strednej vrstvy. Kupovali za ceny porovnateľné s bratislavskými, neraz aj lacnejšie. Pravdaže, pri mori kupuje iba ten, kto má o primerané bývanie doma už postarané.

Čo kupujú Slováci

Podľa I. Balkovej je najväčší záujem o apartmány s jednou, dvoma spálňami alebo o rodinné domy. Podstatnou podmienkou je vždy blízkosť mora a výhľad naň,“ dodáva. A. Nevistič tvrdí, že tento rok je najväčší záujem o domy v krásnych mestách na pobreží v cene od 200- do 350-tisíc eur.

Slováci majú s kúpou nehnuteľností menej administratívnych problémov než Česi, upozorňuje A. Nevistič. „Slovensko má s Chorvátskom podpísanú dohodu o reciprocite, Chorvát môže kupovať ako fyzická osoba nehnuteľnosť na Slovensku a Slovák v Chorvátsku,“ vysvetľuje. Z daňových dôvodov sa však niektorí Slováci rozhodnú pre založenie spoločnosti.

Čech zatiaľ môže kupovať nehnuteľnosť iba v prípade, ak si založí v Chorvátsku firmu a tá nehnuteľnosť kúpi. Zriadenie firmy trvá jeden až dva mesiace. Základné imanie firmy musí byť najmenej 20-tisíc kún (bezmála 2 800 eur). Túto sumu možno okamžite použiť na investovanie, čiže aj na nehnuteľnosti. Situácia sa zmení už od februára budúceho roka. Všetci občania Európskej únie budú môcť kupovať nehnuteľnosti rovnako ako Chorváti.

Kým v Mediterránee záujem Čechov a Slovákov o nehnuteľnosti v Chorvátsku v ostatných dvoch rokoch vraj výrazne klesá, Adriatica Real Estate mala tento rok dvakrát viac záujemcov ako vlani. A. Nevistič tvrdí, že súkromné osoby dávajú prednosť apartmánom, ktoré stoja 100- až 250-tisíc eur. Majitelia malých či stredne veľkých firiem kupujú zvyčajne domy a vily za 300- až 500–tisíc eur. A väčší podnikatelia pozemky, vily a domy za pol až dva milióny eur.

Sú to iste aj objekty na penzióny alebo menšie hotely či reštaurácie. V niektorých slovenských cestovných kanceláriách počuť, že nejeden majiteľ apartmánu či domu im robí trochu konkurenciu. Niektorí investovali s jasnou predstavou, že prenájmom si privyrobia. Na čas, keď určite nebudú dovolenkovať, hľadajú nájomcov. Rovnako ako slovenskí i zahraniční majitelia jácht na Jadrane. V cestovkách vedia, že o takéto priváty má záujem náročnejšia klientela.

Čo, kde a koľko

Pre Mediterráneu bolo Chorvátsko v rokoch 2005 a 2006 podľa I. Balkovej ich najpopulárnejšou lokalitou. Pre dopravnú dostupnosť a nádherné pobrežie. V ostatných dvoch rokoch však ich klient presúva záujem o cenovo atraktívne Grécko, najmä Chalkidiki. Realitná spoločnosť má záber od USA, Portugalska, Španielska, cez celé Stredomorie až po Grécko a od českých klientov badá vyšší záujem o Španielsko a Floridu, kde ceny nehnuteľností značne klesli.

Chorvátsky majiteľ spoločnosti Adriatica Real Estate vie aj o rastúcom počte ľudí zo Slovenska s dostatkom kapitálu na investovanie do nehnuteľností v zahraničí. Tvrdí, že ľudia sú sklamaní z vývoja na finančných trhoch a hľadajú, ako uchovať hodnotu peňazí, prípadne aj zarobiť. Po skončení recesie očakáva doslova cenovú explóziu.

„Štatistiky uvádzajú medziročný rast cien približne o desať percent, ale reálne ceny na pobreží stagnujú,“ upozorňuje I. Balková. Vraj už dosiahli a niekde aj prevýšili grécke ceny. Mediterránea za najatraktívnejšie a najdrahšie lokality pokladá Dubrovník a Istriu, kde je aj najviac kvalitných objektov. Nasleduje stredná Dalmácia a najlacnejšie je v severnej Dalmácii okolo Zadaru. A. Nevistič do zoznamu drahých lokalít pridáva aj Opatiju a ostrov Hvar.

Všeobecne najdrahšie sú pri mori s pekným výhľadom. Pridanou hodnotou pre niektorých klientov je blízkosť letiska, pekného mestečka či veľkého mesta. Nemecké zdroje hovoria, že niektorí starší ľudia pri výbere lokality kladú dôraz na blízkosť veľkého mesta s dobre vybavenými nemocnicami.

Hľadanie kvality

Mediterránea sa dala viac ráz v médiách počuť, že staré kamenné domy pri mori sú výbornou investíciou, ale je už problém nájsť niečo na dobrom mieste. V rokoch obrovského stavebného boomu, keď ceny ročne rástli o 20 až 30 percent, sa lokálni developeri snažili pozemky zastavať čo najviac, aby vyťažili z plochy. „A už menej či vôbec neriešili dispozície bytu či domu, kvalitu bývania, okolitú zeleň, služby,“ tvrdí I. Balková. Tradičných rodinných domov na pozemku tisíc štvorcových metrov s dvoma, tromi spálňami bolo a stále je málo. Väčšinu „rodinných domov“ majitelia rozšírili a zmenili často aj bez stavebného povolenia na dva, tri apartmánové domy. V jednom bývali sami, zvyšok prenajímali. Teraz by chceli predať, ale dopyt je minimálny.

Najviac nehnuteľností kupujú Nemci a Rakúšania, najmä na Istrii, nasledujú Briti a prichádzajú Rusi so záujmom o veľké vily s rozsiahlymi pozemkami.

Autor je reportér dvojtýždenníka Profit.