Bývanie

Čína opäť krotí realitný trh

Developeri sa so zľavami neponáhľajú, očakávajú opätovné uvoľnenie.

23.03.2010 / Martin Rojko

Čínska vláda opäť priťahuje uzdu horúcemu realitnému trhu. Znížila totiž zľavy pri hypotekárnych úrokoch pre prvokupujúcich, úplne ich zrušila a navyše zvýšila depozit na 40 % z ceny pre kupujúcich po druhý krát. Pri tých, ktorí kupujú nehnuteľnosť už tretí krát, banky musia požadovať minimálne 60 % prvú splátku.

Objemy predajov na primárnych aj sekundárnych trhoch v dôsledku toho výrazne klesli. No nikto v krajine nepanikári, dokonca ani tí, ktorých realitná bublina živí. Ako pripomína ekonóm Andy Xie v denníku South China Morning Post, podobné sprísňujúce opatrenia prijímal Peking už niekoľkokrát v minulosti, no uvoľnil ich hneď potom, ako trh dostal zásah. Dôvodom je fakt, že príjmy miestnych vlád a prostredníctvom nich aj Pekingu, veľmi závisia od nehnuteľností.

Trh teraz jednoducho neverí, že vláda usekne ruky, ktoré ju živia.Developeri a miestne vlády sedia na obrovských množstvách likvidity, ktoré naakumulovali vlani prostredníctvom predajov nehnuteľností, pozemkov, pôžičiek. „Myslia si, že Peking zmení názor predtým, ako im dôjdu peniaze, preto pohodlne čakajú bez znižovania cien,“ nazdáva sa A. Xie.

Čínsky realitný trh sa podľa neho nachádza v obrovskej bubline. Objem rezidenčných nehnuteľností, developerských projektov a pozemkov založených v bankách miestnymi vládami trojnásobne prevyšuje HDP krajiny. Pomer ceny k príjmu prevyšuje bežne 20 v najväčších mestách, čo znamená, že priemerný Číňan by na kúpu priemerného bytu potreboval celý mesačný príjem za 20 rokov.

„Bublina môže pokračovať, pretože čínsky bankový systém má množstvo likvidity, čiastočne vďaka horúcim peniazom a tiež preto, že vlády disponujú viacerými pákami ako naliať peniaze bánk do trhu. Ale čím dlhšie bublina trvá, tým viac škôd spôsobí ekonomike.“

Súvisiace články

Čína podľa neho nepotrebuje postaviť všetko naraz. Súčet všetkých štátnych príjmov, pôžičiek centrálnej a miestnych vlád a výdavkov štátnych firiem pravdepodobne prevyšuje polovicu HDP. „Môže štátny sektor míňať tak veľa peňazí efektívne? Odpoveď poznáte.“