Dodávatelia tepla: Výhody malých kotolní sa končia

Hoci zahraniční investori zatiaľ pôsobia len približne v dvoch desiatkach teplárenských spoločností, investovali už viac ako tri miliardy korún a pripravujú ďalšie projekty. Najdlhšie pôsobí na Slovensku Dalkia, a.s., Bratislava, ktorá do centrálneho zásobovania teplom od roku 1993 investovala vyše jednu miliardu korún.

Pritom nie je vlastníkom existujúcich zariadení miest. Vlastní prevádzkové spoločnosti, do ktorých majetku vstupujú nové investície. „Zabezpečujeme permanentnú modernizáciu bez nároku na mestský rozpočet,“ dodáva obchodný riaditeľ Dalkie Vojtech Červenka. V zmysle dohodnutých zmlúv o prevádzkovaní sa po skončení vzťahu majetok firmy stane majetkom mesta, uzatvára.

Rozdielne prístupy

„My máme inú filozofiu,“ upozorňuje šéf Stefe SK, a.s., Banská Bystrica Gerald Moravi. Do prevádzkových firiem vstupujú ako partner miest a investor s väčšinou a manažérskou právomocou. „Nechceli sme si zariadenia prenajímať, ale vlastniť. Peniaze sú použité na zvýšenie imania firmy,“ hovorí. Stefe má podľa G. Moraviho prevažne pozitívne skúsenosti, hoci „občas sa vyskytli problémy s nadhodnotením vložených energetických zariadení obcí.“

Aj Dalkia však priznáva, že vzťahy s mestom sa nie vždy vydaria. Pre nezhody ukončili v Čadci či Modlave nad Bodvou. „Každá firma sa môže ocitnúť v situácii, že je lepšie činnosť ukončiť,“ konštatuje generálny riaditeľ Dalkie Vincent Barbier.

Skupinu silných zahraničných hráčov v slovenskom teplárenstve uzatvára nemecký Verbundnetz Gas (VNG). Hoci do biznisu vstúpil až v roku 2001, podľa zástupcu VNG v SR Klausa Erdbrinka do roku 2006 investujú do troch svojich spoločností 2,2 miliardy korún. Zatiaľ splnili vyše polovicu z tohto zámeru.

K. Erdbrink však priznáva, že v ďalších projektoch zmenia filozofiu. „Budeme sa usilovať presadiť naše predstavy. Firma už nepôjde do biznisu bez toho, aby mala väčšinu,“ odkazuje. Ani vklad starých zariadení do majetku nových spoločností už nebudú akceptovať – „to bola zrejme najväčšia chyba, ktorú sme spravili. V zariadeniach je veľa šrotu, a to platí pre kotolne i rozvody“, tvrdí K. Erdbrink.

Investície a cena

VNG ukazuje, v akom stave sú teplárenské sústavy, do ktorých sa predtým neinvestovalo. Len investícia do rekonštrukcie rozvodov v nitrianskej mestskej časti Chrenová si vyžiadala vyše 400 miliónov korún. V Ružomberku prestavili celý systém výroby tepla z uhlia a mazutu na plyn.

K. Erdbrink tvrdí, že nákup tepla z nových výrobní cez zrekonštruované horúcovodné rozvody vyjde o sto korún na gigajoule menej, ako by stáli doterajšie odbery od miestnej celulózky. Straty na sieťach sa minimalizovali.

V nitrianskej časti Klokočina zasa obnovili niekoľko malých kotolní. Okrem toho, že vzrástla efektívnosť, vyniesli výrobu horúcej vody z rozvodov do domov, aby nebola strata na ceste.

Investícia do teplárenských zariadení síce zvyšuje fixné náklady, klesajú však variabilné náklady, tvrdia zhodne nielen zahraniční investori, ale aj domáce skupiny. Vyššia účinnosť zdroja, nižšie straty na ceste môžu viesť k tomu, že celková spotreba tepla a výsledná faktúra sa môžu znížiť. „V niektorých štvrtiach v Ružomberku, napríklad Kľačne, platia ľudia menej ako dosiaľ,“ hovorí príklad K. Erdbrink.

Aj obchodný riaditeľ Dalkie V. Červenka potvrdzuje, že firma urobila na svojej strane maximum pre vyššiu účinnosť a znižovanie strát. Na zabezpečenie teplotného komfortu treba však robiť kroky aj v objekte, odkazuje majiteľom. Preto Dalkia ponúka spoluprácu vlastníkom a správcom, aby vykonali regulácie, meranie, zatepľovanie či výmenu okien.

„Celkový efekt môže ešte viac zvýšiť snaha občanov hľadať vlastné úspory,“ dopĺňa K. Erdbrink. „Naše investície spolu so sanáciou, reguláciou a úsporami občanov je cesta k nižším platbám,“ potvrdzuje aj G. Moravi.

Stály problém odpájania

„Na druhej strane ľudia sa od zdroja odpájajú po tom, čo sme jednotkovú cenu tepla zvýšili o 15 korún, hoci celková platba im mohla klesnúť,“ pripomína K. Erdbrink. Slovenský spotrebiteľ je podľa neho stále príliš fixovaný na cenu za gigajoule, než aby sa orientoval na celkovú platbu.

„Zrekonštruujete blokovú kotolňu a potom sa zo šiestich domov štyri odpoja. Jediné šťastie bolo, že sa výpadok dal nahradiť pripojením ďalších domov,“ spomína K. Erdbrink. Ďalší príklad uvádza Alena Mašlániová z trenčianskej s.r.o. Tebys: „Vymeníte 150 metrov sekundárneho vedenia za mnoho miliónov korún, ale odpoja sa dva veľké činžiaky a máte vyhodené peniaze. Na dom, ktorý na blokovej kotolni ostal, však nemôžete premietnuť rast fixných nákladov a ste v strate.“

Najsilnejšia vlna odpájania postihla firmy v rokoch 1999 až 2002, keď sa skončili dotácie cien tepla, pričom ceny plynu sa začali narovnávať až predvlani. „Pritom keď sa ľudia odpájajú, nekalkulujú so všetkými nákladmi, najmä servisom,“ varuje občanov za Stefe SK G. Moravi. „Ľudia kúpia domovú kotolňu, pritom si nezateplia dom,“ upozorňuje A. Mašlániová na paradox.

Poradenstvo, marketing, presviedčanie ľudí, dobré vzťahy so správcami sú podľa G. Moraviho cestou na udržanie si zákazníka. Ďalšou je ponuka správy kotolní. Táto filozofia je osobitne rozšírená v Bratislave.

Odpájanie nie je existenčný, ale trvalý problém, priznávajú zhodne všetky oslovené teplárenské spoločnosti. Nový zákon o tepelnom hospodárstve síce dáva mestám kompetencie brániť masovému odpájaniu sa od centrálneho systému, chýbajú však potrebné vykonávacie predpisy. „Zákon vás síce núti investovať a zvyšovať efektívnosť, ale vaše investície nechráni,“ hodnotí legislatívne podmienky A. Mašlániová.

Deformovaný plyn

Za aktuálne hlavný zdroj rizika odpájania sa však výrobcovia a dodávatelia tepla zhodne označujú tvorbu cien plynu. Aj napriek tohtoročnému prudšiemu rastu cien pre malé kotolne s ročným odberom do 60-tisíc m3 rozdiel od stredných a veľkých odberateľov je stále nedostačujúci, tvrdia.

K. Erdbrink si veľa sľubuje od ďalšieho narovnávania podmienok v nákupe plynu. Sedemnásťpercentné zvýšenie pre malé kotolne je síce podľa neho pozitívny krok, stále mu to nestačí. „Snažíme sa ľuďom vysvetľovať, aby sa neodpájali, že cenové nožnice sa v plyne budú v budúcnosti ešte viac otvárať,“ dodáva.

„Verím, že už budúci rok sa stanú jednodomové kotolne nekonkurencieschopné blokovým,“ prognózuje spolumajiteľ bratislavskej s.r.o. Terming Jozef Smolka. Podľa neho totiž doteraz často platí anomália, keď domová kotolňa má nižšiu cenu tepla ako väčšia bloková. Predstavitelia Dalkie tvrdia, že už v súčasnosti je oveľa výhodnejšie mať centrálnu kotolňu ako individuálne kotle, a to nielen z hľadiska ekonomiky, ale i životného prostredia.

Firmy odoberajúce plyn na viacerých odberných miestach trápi aj nemožnosť dohodnúť so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) na jednej zmluve, čím by ako jeden subjekt dosiahli nižšiu cenu. Šéf Dalkie V. Barbier priznáva, že „ak SPP nebude podporovať zvýhodnenie veľkoodberateľov, tešiť nás to nebude“.

Postup SPP ako monopolistu odberatelia plynu chápu, veria však, že vstupom nových hráčov na trhu bude SPP nútený svoj prístup prehodnotiť. Odpájanie a problém cien plynu však oslovené spoločnosti označujú ako jeden z faktorov aktuálnej neistoty pri veľkých investíciách v teplárenstve.

Alternatívny biznis

Spoliehať sa len na udržanie doterajších zákazníkov nestačí. Viacerí hráči hľadajú nových klientov, či už domácnosti alebo firmy. Dalkii ako francúzskej spoločnosti sa napríklad podarilo uspieť v projekte služieb a prevádzky technologických zariadení pre PSA pri Trnave.

Podľa K. Erdbrinka je však nereálne veriť na návratnosť investícií len z centrálneho zásobovania teplom. „Keby sme ostali len pri teple, návratnosť by si v Nitre a Prievidzi vyžiadala 15 rokov, no v Ružomberku možno sto,“ hovorí s úsmevom. Preto začal VNG napríklad v Nitre robiť aj iný koncept. Položili optické káble, ktoré chcú prenajímať telekomunikačným firmám.

V budúcnosti plánujú tento biznis rozširovať. Ďalšiu možnosť ponúka VNG privatizácia vodárenských rozvodov, ale ako typický plynárenský podnik v budúcnosti nevylučuje ani svoje pôsobenie v dodávkach plynu.

Foto – Milan Illík