Koniec mestských dediniek

Svet nemenia básnici, ale bagre. Veľké mestá na Slovensku a ich okolie sú potvrdením tohto tvrdenia. Nie je to tak po prvý raz. Keď sa v roku 1973 rozhodlo o zastavaní bratislavskej Petržalky betónovými domami, bola to tichá dedina s niekoľko sto obyvateľmi. Po dvadsiatich rokoch výstavby sa z nej stalo tretie najväčšie sídlo Slovenska. O podobnom vývoji by mohli rozprávať napríklad Ťahanovce v Košiciach, banskobystrická Radvaň, ale aj Rača, Vajnory alebo Dúbravka v Bratislave.

Nová výstavba rýchlo prerástla starú, noví obyvatelia počtom pretromfli starousadlíkov a zmenili ráz vidieckych mestských častí. Obrana bola v čase centrálneho plánovania nemožná. Hoci ak bola dostatočne kreatívna, občas sa vydarila. Pamätníci spomínajú, že v 70. rokoch sa ako alternatíva výstavby na pravom brehu Dunaja zvažovali aj lúky na okraji Pezinka, známe ako Sahara. Pezinčania vtedy na nich rýchlo vysadili vinič, aby zabránili vyrásť lesu panelákov vo svojom meste. Výstavbe na Sahare sa nevyhli, len ju oddialili o tridsať rokov. Dnes tu však nerastú trinásťposchodové vežiaky, ale rodinné domy a dvojpodlažné bytovky.

Tvrdá romantika

Napriek výstavbe panelových sídlisk ostalo v mestách niekoľko štvrtí, ktoré masový prílev obyvateľstva stále nezasiahol. V Bratislave medzi ne napríklad patria bývalé hraničné dedinky Čunovo, Jarovce a Rusovce, starobylý Devín, donedávna i Záhorská Bystrica. Súčasná horúčkovitá investičná aktivita najmä v oblasti výstavby bytov sa dotýka aj ich. Kým Záhorská Bystrica sa rozširovaniu nebráni a v súčasnosti sa tam už stavia vyše tisíc bytov vo viacerých projektoch, ľudia v Devíne alebo Jarovciach vidia modernú výstavbu inak. Pokladajú ju za agresívny vstup rušného mesta do ich pokojného života.

Devín so zrúcaninami starovekého hradu je jednoznačne najromantickejšou miestnou časťou hlavného mesta. Patrí k nemu od roku 1946, no mohutnejšia výstavba sa mu doteraz vyhýbala. S niečo vyše tisíc obyvateľmi tak stále patrí medzi bratislavské dedinky.

Hoci aj v Devíne sa v 90. rokoch objavila vízia rastu. Vedenie mestskej časti sa prostredníctvom vlastnej developerskej formy Devín Holding pustilo do vykupovania pozemkov, výstavby sietí a predaja stavebných parciel i bytov vo vilových domoch nad obcou. Investície financovalo riskantnými zmenkovými obchodmi. Pyramída sa zrútila, keď už banky Devínu nepožičali a mestská časť nielenže v exekúciách prišla o lukratívne pozemky, ale dostala sa aj do nútenej správy. Rozostavané domy a cesta ostali dlhé roky nedokončeným svedectvom o veľkých očiach malého Devína.

Ďalší šok zažila dedinka pred troma rokmi. Švédsky stavebný koncern Skanska ohlásil v inej lokalite Záhradky výstavbu obytnej zóny Viladomy Devín s takmer 400 bytmi. Nový komplex má síce má ležať pri príjazdovej Devínskej ceste ešte pred vjazdom do obce a nehrozí tak narušením života Devína počas výstavby, predstava vyše tisíc nových prisťahovalcov však zdvihla v obci hnutie odporu. Jeho vodkyňa Ľubica Kolková pred dvoma rokmi vyhrala voľby a od tých čias bojuje so Skanskou ako starostka. Okrem právnických nástrojov Devínčania zapájajú do sporu aj emocionálne zbrane vrátane vzývania Moreny, pochovávania Devína s vystavením truhly na dvore mestského úradu alebo demonštrácií pred švédskym veľvyslanectvom a listov kráľovi Carlovi Gustafovi.

Máme tu vypracovanú koncepciu rozvoja mestskej časti a podľa nej má do roku 2015 narásť počet obyvateľov na zhruba 2 700, vracia sa k racionálnym argumentom Ľ. Kolková. „Nechápem, načo sa také koncepcie robia, keď ich potom úrady pri schvaľovaní novostavieb nerešpektujú. Bez problémov dali súhlas na výstavbu projektu, ktorý kvótu nových obyvateľov sám takmer vyčerpá.“ Obáva sa zhoršenia dopravy na už teraz preťaženej jedinej prístupovej ceste do Devína, zmeny vidieckeho charakteru mestskej časti. Ale i toho, že od jej vedenia budú noví obyvatelia žiadať vybavenosť a služby, ktoré im nebude vedieť poskytnúť.

Devín pritom k plánom na novú výstavbu prispel najviac sám. Pozemky v lokalite Záhradky boli pôvodne naozaj záhradkami a vinohradmi, no okolo roku 2000 ich spolu s inými časťami chotára prekvalifikovali na obytné zóny. Okrem Záhradiek to bola aj lokalita plánovanej výstavby Devín Holdingu okolo Lomnickej ulice a ďalšie parcely na mieste bývalého futbalového ihriska. So všetkými zmenami musela mestská časť súhlasiť, a tak aj s jej požehnaním odvtedy v územnom pláne pri pozemkoch figuruje využitie na individuálnu bytovú výstavbu, čo zahŕňa aj bytové domy do štyroch nadzemných podlaží.

Budovatelia v akcii

Skanska tak v roku 2005 na pozemkoch nakreslila 23 moderných štvorpodlažných bytoviek, získala územné rozhodnutie a pustila sa do vybavovania stavebných povolení. Odvtedy trvá vojna medzi stavebným koncernom a mestskou časťou. Získala zatiaľ len povolenia na výstavbu sietí a ciest. To druhé starostka odmieta podpísať, takže stále nie je právoplatné. Skanska medzitým musela zastaviť predaj bytov v projekte Viladomy Devín a ľuďom, ktorí si to želali, vrátiť zaplatené rezervácie. Niektorí ich späť nechceli, veria, že developer výstavbu presadí.

Riaditeľ firmy Skanska Reality SK Radek Pšenička zatiaľ odhaduje škody spôsobené zdržovaním výstavby na 16 miliónov eur. V júli tohto roka konečne začali výstavbu vodovodu a kanalizácie v lokalite – jedinej stavby, na ktorú majú stavebné povolenie. „Predtým sme z chránenej oblasti Devínska lesostep vyviezli dve tony starých sporákov a odpadu, ktorý tam Devínčania desaťročia vyvážali,“ ilustruje. Neskrýva pocity, že vedenie mestskej časti je voči developerovi zaujaté. No chce sa dohodnúť: „Nebránime sa investovať do rozvoja obce, robíme to všade na svete. Devín má veľa problémov, ktoré potrebuje riešiť.“ Podľa jeho slov ponúkli starostke zrekonštruovať námestie, zeleň, škôlku, tá o to neprejavila záujem. Ani o úpravu chátrajúceho nábrežia.

Skanska medzičasom projekt viackrát prehodnotila a ponúkla úpravy druhej fázy. Štvorpodlažné domy sa zmenili na dvojpodlažné s tretím ustúpeným poschodím, rovné strechy nahradili šikmé, objavili sa prírodné materiály na fasáde. V prízemí pribudne polyfunkcia a medzi domami niekoľko detských ihrísk. Ústretový krok sa dotýka čiastočne aj trinástich bytoviek v prvej fáze – tie si majú ponechať tri plus jedno podlažie, no architektúra je tradičnejšia a strechy šikmejšie. Starostka to pokladá iba za polcestu riešenia: „Už tri roky sa naše požiadavky nemenia – žiadame zníženie podlažnosti, šikmé strechy a občiansku vybavenosť pri všetkých domoch. Vysvetlite mi, ako mohli naprojektovať sídlisko s 23 bytovými domami bez jediného obchodu, škôlky, ihriska.“ Ak by sa Devínčania neozvali, Záhradky by podľa nej boli tak postavili.

Spor medzitým dostáva grády aj na byrokratickom poli. Zapojil sa doň krajský stavebný úrad, ministerstvo výstavby i generálna prokuratúra. Podľa úradníkov zákon stojí skôr na strane developera – tento rok napríklad Stavebnému úradu Devín z dôvodu nečinnosti odňali právo rozhodovať o stavebnom povolení. Mestská časť tak reálne stratila možnosť zdržovať stavebné konanie. Developer zrejme nakoniec dostane pre výstavbu zelenú. Otázkou je, či pôjde hlavou proti múru nesúhlasu vedenia mestskej časti.

Kocky a história

O niečo lepšie sa starostke darí v ďalších dvoch prípadoch nových bytov v Devíne. Na mieste bývalého ihriska v strede obce plánuje stavať izraelský developer. Investor prišiel s viacpodlažnými kockami a všetci sme boli zdesení, spomína Ľ. Kolková. Vysvetlili mu, že ide stavať niekoľko metrov od hradného múra, že je to vzácne územie, kde sa príliš moderná architektúra nehodí. Výsledkom je podľa nej 23 dvojpodlažných domov so šikmými strechami.

Iný oriešok je bývalý projekt Devín Holding, ktorého pozemky v dražbách získala finančná skupina J&T. Vyše štrnásť hektárov kopca nad Devínom sa má premeniť na bývanie pre najnáročnejších s hektárovými pozemkami a luxusnými rodinnými domami. Prvá etapa s názvom Zelené terasy sľubuje troj- a štvorpodlažné bytovky so zhruba sto bytmi a šestnásť radových rodinných domov. „Platí to isté ako pre Skansku. Dva plus jedno podlažie je pre nás prijateľné, štyri nie,“ tvrdí starostka.

O plánoch ju zatiaľ J&T oficiálne neinformovala, vie však toľko, že plánuje prevahu rodinných domov. Žiaľ, kockatých, neodpustí si. Po diskusiách so stavebnou komisiou Devína developer projekt prerába.

No starostka to vo svojom boji nebude mať ľahké. Vedúci oddelenia PR finančnej skupiny Maroš Sýkora je presvedčený, že pekná moderná architektúra sa do Devína hodí viac ako „gýčové sedlové strechy“. No tvrdí, že tak ako všade inde, ani tu nepôjdu proti verejnej mienke. „So starostkou sa vieme dohodnúť. Na rozdiel od Skansky totiž nechceme stavať sídlisko,“ vysvetľuje M. Sýkora. J&T sa medzitým pustila do dostavby príjazdovej cesty do lokality, čím stúpila vedeniu mestskej časti na otlak, keďže na to nemá stavebné povolenie. „Je to čierna stavba, riešime to v priestupkovom konaní,“ priznáva Ľ. Kolková.

Nie je to jej posledný boj. Plány developerov idú ďalej do doliny nad Devínom smerom k Dúbravke, zvanej Kráľova hora. Po zaplnení Koliby a Horského parku by sa z nej malo stať perspektívne bratislavské Beverly Hills. Spoločnosť Kráľova hora, s.r.o., má už nejaký čas vo svojom impériu práve J&T. Ľ. Kolková priznáva snahy prekvalifikovať aj toto územie na stavebné pozemky, zatiaľ sa to nepodarilo. „Niekto predsa musí povedať, že nechceme byť len nocľaháreň pre tých, ktorí si dokážu presadiť výstavbu. Kam budú ľudia chodiť? Nepotrebuje Bratislava nejaké výletné miesto?“ kladie si básnickú otázku.

Na hranici

Ďalšia mestská časť, ktorú v najbližších rokoch čaká prudký rozvoj, sú Jarovce na opačnom konci Bratislavy. Starosta Pavel Škodler vypočítal, že do roku 2030 by sa dedinka s terajšími 1 450 obyvateľov mala rozrásť na 12 a pol tisíca duší. Na jej vlastnom území to pritom bude 4 500 ľudí. Zvyšok pribudne v nových bytových projektoch, ktoré budú s Jarovcami neveľmi súvisieť. Jedným z nich je South City na konci susednej Petržalky. V rámci neho sa má postaviť desaťtisíc bytov, časť z nich v katastrálnom území Jaroviec. Obyvatelia bytoviek síce budú mať do nich prístup od diaľnice a z Petržalky, no oficiálne budú občanmi mestskej časti, s ktorou nebudú mať reálne nič spoločné.

P. Škodler sa priznáva, že sa vážne zaoberá odovzdaním tejto časti katastra Petržalke, aby prispôsobil papierovú rozlohu mestskej časti realite. Neláka ho ani podiel na daniach, ktoré by do Jaroviec od novousadlíkov plynuli: „Oželeli by sme ich, peniaze nemôžu byť jediný motív nášho uvažovania,“ tvrdí. Komplikovalo by to situáciu. Obyvatelia veľkých bytových komplexov by totiž podľa jeho slov nemali k Jarovciam žiadny vzťah a majú celkom inú mentalitu ako dedinčania. Domáci sa boja aj toho, že by masa nových papierových obyvateľov získala väčšinu v zastupiteľstve mestskej časti a mala by na jej riadenie iné názory.

Výstavba sa chystá aj priamo v Jarovciach, kde územný plán tiež dovoľuje štvorpodlažné bytovky. Stavať sa ich chystajú španielsky aj dánsky developer. „Žiadame zmenu v územnom pláne – zníženie podlažnosti,“ prezrádza starosta. Nerobí si ilúzie o možnostiach presadiť obavy starousadlíkov voči developerovi, ktorý by sa nechcel dohodnúť. „Skúšame s nimi skôr diskutovať, argumentovať tým, že chceme udržať vidiecky charakter mestskej časti. Ak by vzniklo toľko bytoviek, ako sa plánuje, počet obyvateľov by sa zakrátko zdvojnásobil,“ vysvetľuje.

Z iného súdka sú plány vybudovať pri Jarovciach komplex hotelov, kasín a nákupných centier v susedstve budúcej diaľničnej križovatky D2-D4 a hraníc s Rakúskom. Toto územie bude od Jaroviec podobne ako South City oddelené budúcim nultým okruhom – diaľnicou D4. P. Škodler vidí projekt pozitívne, sľubuje si od neho nové pracovné príležitosti pre Jarovčanov a rast popularity mestskej časti. Lokalita medzi dedinou a diaľnicou by sa aj vďaka tomu mohla premeniť na zónu so športovými a rekreačnými zariadeniami. Práve poloha diaľnice do Rakúska a Maďarska neďaleko za poslednými domami mestskej časti veští, že investičné prebudenie v Jarovciach sa ešte zďaleka neskončilo. Okolie je ideálne pre výstavbu nadregionálnych nákupných a logistických centier.

Tlak zvonku

Jarovce do druhej svetovej vojny patrili Maďarsku. Podľa starostu historicky veľmi získali práve pripojením k Slovensku. V Maďarsku by boli dedinou na konci sveta ako napríklad Rajka. Teraz sú časťou hlavného mesta. Obyvatelia tak na jednej strane využívajú služby a možnosti obyvateľov Bratislavy, na druhej strane si vychutnávajú pokoj vidieka. Nákupného centra v dedine sa P. Škodlerovi nežiada. Na väčšie nákupy obyvatelia cestujú aj tak autom do Petržalky alebo Rakúska.

Bratislavské dedinky majú svoj osud určený polohou na okraji hlavného mesta. S Bratislavou za chrbtom to majú v niečom ľahšie v dostupnosti služieb, ale aj pri zabezpečovaní infraštruktúry a financovania investícií. Na druhej strane sa nikdy nezbavia tlaku na prílev tisícov nových obyvateľov, ktorí tiež túžia po dostupnosti veľkomesta a zároveň pokoji vidieka. „Všetci chcú stavať, všetci investujú, ale potom všetci sedia v autách a rozčuľujú sa,“ pripomína nádejným novousadlíkom starostka Devína Ľ. Kolková.©