Lotyšská výstraha pre slovenské byty

Rast cien realít netrvá večne. Príkladom môže byť aj lotyšský trh. Ešte v roku 2005 predstavovali realitné trhy v pobaltských krajinách (Litve, Lotyšsku a Estónsku) investičný raj. Nič nenasvedčovalo tomu, že finančná pasca sa zväčšuje. Ekonomika krajín prudko rástla, inflácia bola relatívne nízka. Realitný boom, ktorý odštartoval v roku 2001, vtedy dosiahol strop.

V rok 2004 priemerná cena obytných nehnuteľností vo Vilňuse dosahovala 880 eur/m2, Rige 1000, Talline 940 eur/m2. Už o rok neskôr ceny vystrelili na 2500 v pomerne atraktívnych častiach Vilňusu, 3000 eur v Rige a 2600 v Talline. V historickom centre miest neklesali pod 3500 eur.

Investori kupovali byty, kancelárie, obchodné priestory

ako na bežiacom páse. Celkovo sa ceny vo všetkých segmentoch nehnuteľností zvýšili v období 2001 – 2006 päťnásobne. No začiatkom vlaňajšieho roka prišla katastrofa a realitný favorit Pobaltia dostal poriadny úder. Za šesť mesiacov ceny v Lotyšsku klesli o 14%. V Estónsku o 6%, v Litve sa stabilizovali.

V októbri vyskočila miera inflácie v Lotyšsku na 16%, vstup do eurozóny predstavoval „science-fiction“. Protiinflačná politika vlády ešte viac tlačila na pokles cien nehnuteľností. Nasýtenosť trhu bola zjavná. Podľa majiteľky lotyšsko-bulharskej realitnej kancelárie Asima Stanislavy Ciurinskiene ponuka bytov prevyšovala dopyt o zhruba 30%.

Majitelia bytov v niektorých nových projektoch ich začali ponúkať aj o štvrtinu lacnejšie ako ich nakúpili od developerov. Zatiaľ čo v decembri 2006 sa na trhu uskutočnilo viac ako 38-tisíc transakcií, v októbri 2007 tu bolo už len zhruba 16-tisíc. To je úroveň z roku 2001.

Dôvody pádu cien v Lotyšsku (rovnako ako aj v USA či Írsku) sú zrejmé: lacné úvery, hromadné skupovanie na investíciu, príliš veľká ponuka. Tretina ľudí, ktorí financovali kúpu cez hypoúver, ho nebola v januári 2007 schopná mesačne splácať. Situáciu ďalej zhoršovala vysoká inflácia a stagnujúce príjmy.

Ako väčšina krajín, ktoré prechádzajú realitným boomom, aj v Lotyšsku sa nakoniec prejavila nadbytočná ponuka nových projektov. „V roku 2005 prišlo na trh vyše 400-tisíc m2 novej obytnej plochy, o rok neskôr to bolo už 812-tisíc m2. Na krajinu s 2,5 miliónom obyvateľov je to pomerne veľa,“ píše S. Ciurinskiene pre server PropertyWise Bulgaria.

Zvlášť v situácii, keď počet miestnych záujemcov o bývanie klesá a zahraniční investori sa sťahujú preč. Trh sa tiež nevyhol problémom typickým pre obdobie vysokého dopytu – uponáhľané tempo výstavby sa prejavilo na zlej kvalite niektorých projektov.

Ako S. Ciurinskiene potvrdila pre TRENDreality.sk, v Bulharsku takýto vývoj neočakáva v najbližšom období. Dôvodom má byť odlišná situácia na tomto trhu. „Hoci ceny mierne spomaľujú, ich ostrý pokles nehrozí. Aj keď niekedy by k tomu malo dôjsť.“

Ilustračné foto - Martin Rojko

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.