Satelitné mestečká lákajú silné populačné ročníky

Tichý domov za mestom sa v reklamách developerov a realitných kancelárií objavuje veľmi často. V čase, keď ceny priemerných nových bytov v Bratislave prerástli náklady na postavenie domu, táto alternatíva prudko získava na príťažlivosti.

V ostatných rokoch sa ponuka na trhu prímestských nehnuteľností rýchlo rozširuje. Limity však ostávajú a ešte viac sa prehlbujú.

Bývanie za mestom nie je atraktívne iba pre skupiny s nižšími príjmami. Do obdobia zakladania rodiny a privádzania detí na svet vstúpili silné populačné ročníky s ročníkom narodenia v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.

Mení to spôsob ich nazerania na svet, priority pri výbere typu bývania i lokality. Z kaviarenských knihomoľov s presným prehľadom o otváracích hodinách pohostinských zariadení v centre sa stali milovníci prírody, fanúšikovia kosačiek a starostliví rodičia radi grilujúci v záhrade.

Záujem o vidiek vycítili aj developeri a od začiatku tohto storočia prišla na trh ponuka radových zástavieb, pozemkov so sieťami či celých obytných areálov v rozličných lokalitách.

Najznámejším príkladom je Čierna Voda medzi bratislavskou mestskou časťou Vajnory a obcami Slovenský Grob a Chorvátsky Grob. Bývalá poľnohospodárska usadlosť s pár tuctami domov sa počas desiatich rokov zmenila na obrovské satelitné mestečko so stovkami novostavieb, pribúdajúcimi každý rok. Zväčša išlo o cirkevné pozemky, ktoré servisné spoločnosti rozdelili, vybudovali siete či cesty a rozpredali ich záujemcom.

Kým zo začiatku išlo len o predaj pozemkov, v posledných rokoch sa objavuje aj vyššia forma rozvoja zón obytných domov – výstavba na kľúč pre konkrétnych vlastníkov, prípadne aj bez nich. Prináša to vyššiu pridanú hodnotu a pre zákazníkov aj viac pohodlia.

Nemusia sa totiž starať o zháňanie čoraz nedostatkovejších remeselníkov, stavebného materiálu a povolení. Ich úlohou je iba vybrať si z ponuky developera typ domu, vybavenie a zabezpečiť dostatok peňazí na účte. To vďaka rastúcej ponuke finančných produktov už tiež nie je veľký problém.

Z lacnejšieho kraja

Biznis s vidieckym bývaním sa teda prudko rozvíja, pričom ho nebrzdia ani rýchlo rastúce ceny pozemkov. V niektorých lokalitách sa cena väčších pozemkov už blíži k cene za výstavbu domu, napriek tomu sa predávajú. Záujem o ne podporujú ceny bytov či pozemkov v hlavnom meste. Kúpiť pozemok na Kolibe do 10- tisíc Sk/m2 je už raritou, podobne ako v Rači do polovičnej sumy. Dve- až tritisíc korún do 20 kilometrov od centra Bratislavy sa teda zdá výhodnou kúpou.

Najviac projektov sa rozbehlo práve na Čiernej Vode. V projekte Monarská alej vyrastie zhruba sto rodinných domov, ako aj polyfunkčné centrum s obchodmi a športoviskami. Ďalšími lokalitami sú Panónsky háj, Čerešňové a ďalšie. Obrovský areál s tisíc bytovými jednotkami a vybavením sa chystá postaviť niekoľko kilometrov za Čiernou Vodou – pri Slovenskom Grobe americko-rakúsky developer Meridian. Veľké plochy voľných pozemkov sa nachádzajú aj v Pezinku, Senci, Malom Bieli či Turni.

Zaujímavým projektom v Ivanke pri Dunaji sa prezentuje bratislavská firma Iceberg. Do konca roka by chcela postaviť 87 nízkoenergetických drevených domov v modernom štýle. Veľké projekty sa budujú v Moste pri Bratislave, Svätom Jure, podobne ako v blízkosti Dunajskej Lužnej a Šamorína, Hubíc či Miloslavova. Niekoľko desiatok nových domov vyrastá v Rusovciach na južnom okraji Bratislavy.

Slimačím tempom

Zatiaľ najmenej frekventovaným smerom z Bratislavy je Záhorie, najmä z dôvodu dopravných ťažkostí počas prestavby vjazdu do Bratislavy od diaľnice D2. To by sa však malo zmeniť po dobudovaní tunela Sitina a križovatky na Poliankach. Pripravuje sa niekoľko projektov v Stupave, Marianke, na rad prichádzajú ďalšie obce.

Doprava je jedným z najväčších obmedzení rýchlejšieho rozvoja prímestských obytných zón okolo Bratislavy. Po presťahovaní stoviek rodín do okolia Dunajskej Lužnej sa zdá na tom najhoršie vjazd do Bratislavy od Šamorína. Takmer každý deň je však upchaná aj diaľnica od Trnavy, podobne ako kruhový objazd pri Vajnoroch na príjazde od Pezinka a Čiernej Vody. Zápchy zažíva takisto Senecká cesta či vjazd od Mosta pri Bratislave pri Vrakuni.

Pripravuje sa preto niekoľko dopravných projektov, ktoré by prístup do satelitných mestečiek mali zlepšiť. Príkladom je plánovaný výjazd z Čiernej Vody priamo na diaľnicu obídením Vajnôr či nultý okruh Bratislavy vrátane podkarpatského tunela medzi Račou a Stupavou. Ten by do veľkej miery vyriešil dopravné problémy nielen smeru od Šamorína, ale aj Ivanky a Bernolákova, Mostu, Pezinka či Svätého Jura.

V budúcom roku sa navyše má začať budovať obchvat Pezinka a Modry, ktorý výrazne pomôže malokarpatskej zóne od Rače až po Smolenice a Trnavu. Skutočným dopravným riešením pre tieto mestečká prosperity bude až dopravná koncepcia, postavená na koľajovej doprave.

Foto - Vlado Benko

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.