Veľký bruselský omyl

Reforma cukorného režimu bola prvým veľkým pokusom bruselských úradníkov o zmenu drahej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ciele na papieri vyzerali dobre. Malo sa skoncovať s prebytkami repného cukru. Rozvojové krajiny sa mali tešiť na uvoľnenie dovozov trstinového cukru do Európy a spotrebitelia na lacnejší cukor v obchodoch. Pár rokov to fungovalo. No od konca vlaňajška gazdinky v supermarketoch šomrú, že musia za kilogram cukru dať viac ako jedno euro, dvakrát toľko čo pred rokom. A manažéri cukrovarov i nadväzujúcich výrobní malinoviek či cukroviniek ironicky zhrnujú, že reforma sa vydarila a európske cukrovary sú po zavretí slabších fabrík konkurencieschopnejšie, akurát cukor v mnohých krajinách podstatne zdražel a niekde ho nemajú dosť.