Inteligentné budovy vedia viac

Intelekt sa nemeria len u ľudí. Svoje o tom vedia aj developeri či projektanti budov. Najmä komerčných, hoci už aj v bytových projektoch vysokého štandardu sú umiestnené veľmi inteligentné riadiace systémy. Niekedy je však prehnane sofistikované zariadenie v budove nevyužité. Umením je preto trafiť presný stupeň „intelektu“ riadiaceho systému, aby zbytočne projekt nepredražil, ale aby svoju úlohu zvládol plniť. Rozhoduje o tom jednak projektant, ale aj developer či investor, prípadne aj budúci facility manažér.

Šetrenie peňazí. Náklady na technické zariadenia budov sú čoraz vyššie. Kým pred tridsiatimi rokmi tvorili najviac pätinu z celkového rozpočtu, dnes to môže byť aj polovica a viac. „Je to individuálne a závisí len od investora, čo všetko tam chce mať,“ vysvetľuje Rastislav Mihálik, obchodný riaditeľ divízie Building Technologies slovenského Siemensu, ktorý je producentom riadiacich systémov budov. Celkové globálne investície do inteligentných bezpečnostných systémov sa majú do roku 2010 podľa prieskumnej spoločnosti IMS Research vyšplhať na osemsto miliónov amerických dolárov, dnes je osemkrát menej. Náklady na elektronické zabezpečenie budú developerské firmy na celom svete stáť v budúcom roku 55 miliárd eur.

Prečo je to dôležité? Nuž, riadiaci systém nielen riadi vykurovanie, ochladzovanie či vetranie v budove. Dokáže tiež nastaviť rozdielnu teplotu v rôznych častiach budovy, čím sa znižujú náklady na kúrenie. Vie vypočítať čo najefektívnejšiu trasu výťahov, takže v biznis centre príde vždy ten, ktorý čakajúceho zavezie čo najrýchlejšie, s čo najmenším počtom zastávok. Okrem času to opäť šetrí náklady na energie. Reaguje na vonkajšie aj vnútorné vplyvy a prevádzkové náklady stlačí až o tretinu, čím kompenzuje aj vyššiu vstupnú investíciu.

V neposlednom rade ide aj o bezpečnosť. A premenené na drobné, opäť aj o peniaze. Dôležité je, aby senzory riadiaceho systému rýchlo odhalili nebezpečenstvo, napríklad požiar, aby včas prebehla evakuácia budovy. No senzory musia na druhej strane potlačiť falošný poplach. Zbytočná evakuácia znamená takisto zbytočné náklady. A spory o ušlý zisk, zastavenie výroby či výjazd hasičov. „Ekonomická hospodárnosť hrá pri výbere systému hlavnú rolu,“ tvrdí R. Mihálik.

Komfort. Budova so sofistikovaným riadiacim systémom ponúka aj používateľský komfort. Všetko riadi jeden systém, teda stačí jeden ovládač – na nastavenie tepla, chladu či intenzity svetla. S inteligentnými budovami je spojená vyššia flexibilita priestoru, dokáže veľkosť a tvar kancelárií prispôsobiť konečnému zákazníkovi priamo na mieru.

Aj riadenie inteligentných budov je ľahšie. Na ovládanie počítačového systému treba menší počet ľudí. Samozrejme, na vysokej odbornej úrovni. Pravdepodobnosť, že by sa systém zrútil a budova zostala zablokovaná, je nízka. Rozhodujúce časti systému sú zdvojené. Ak by sa niečo pokazilo, systém dokáže veci riešiť svojpomocne až do odstránenia problému. Aj preto zvyčajne budúceho facility manažéra vyberajú už počas prípravy projektovej dokumentácie. Aby vedel pripomienkovať návrhy architekta, zjednodušiť únikové cesty či umiestnenie technológií v budove.

Niekedy sú však navrhnuté systémy až príliš „múdre“. To sa podľa ľudí z brandže stáva najmä v Európe, v Amerike vládne v stavebníctve väčší pragmatizmus (TREND 30/2004). Neúčelné investície do moderných technológií býva časté najmä pri zariaďovaní high-tech domácností. Riadiace systémy sa dajú najefektívnejšie využívať v domoch, ktoré boli špeciálne na to navrhnuté. Inak je to skôr na škodu, priveľmi zložité riadiace systémy môžu iba ak miasť používateľa.