Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Obchodná ulica chce byť lepšia ako jej povesť

18.01.2016 | Patrik Garaj | © 2016 News and Media Holding

Postmoderný mix všetkých možných stavebných štýlov, farebný vizuálny atak reklám, nápisov a tabúľ, ponuré dvory, do ktorých si pri vstupe treba pribaliť aj odvahu, prekypujúce odpadkové koše a špinavé chodníky.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Miesto, kde neprekvapí krikľavo ružová fasáda, lákajúca na lacný tovar, kde pri automaticky zrýchlenom kroku treba kľučkovať medzi tínedžermi s jednoeurovou pizzou v ruke a kde si po polnoci treba dávať pozor na prípadnú zatúlanú päsť. Najznámejšia slovenská ulica dlho ašpiruje na zmienku v turistických sprievodcoch ako tip pre vyznávačov bizarného urbánneho štýlu.

Ale: „Aká je skutočná Obchodná?“ Takto znel názov podujatia, ktoré minulý týždeň zorganizovalo občianske združenie Obchodná ulica a okolie. V položenej otázke cítiť jasný postoj – odmietnutie akceptovať zažitý negatívny obraz z úvodu a zároveň spoločným úsilím čeliť existujúcim problémom.

Neprehliadnite

Občianska platforma Obchodná ulica a okolie, ktorá združuje prevádzkarov a majiteľov budov, sa začala rozvíjať už v roku 2012. V agende má riešenie položiek vizuálneho smogu, zelene, poriadku, ale aj klesajúcich tržieb, odchádzajúcich prevádzok, kriminality či celkovo sa znižujúcej konkurencieschopnosti.

„Chceme Obchodnú ulicu ako miesto pobytu, nie ulicu, ktorou sa iba prechádza,“ znie jeden z hlavných cieľov združenia. Kontextom je tu presvedčenie, že zlepšenie verejného priestoru sa prejaví aj na kondícii lokálnych prevádzok a na záujme obyvateľov zdržiavať sa v centre mesta.

Architekt sociológ

Otázka „Aká je skutočná Obchodná?“ aktuálne nadobudla nový rozmer. A to vďaka londýnsko-slovenskému architektonickému štúdiu Marko & Placemakers, ktorý s občianskou iniciatívou okolo Obchodnej spolupracuje. Vypracovali totiž socio-ekonomickú profilovú štúdiu ulice, ktorá môže byť jedným z kľúčov k nakopnutiu jej progresu. Kvantitatívny i kvalitatívny zber dát prebehol prostredníctvom individuálnych rozhovorov s vyše stovkou miestnych prevádzkarov.

To, že urbanisti dnes už nekreslia len čiary po papieroch, ale využívajú aj sociologické metódy, nie je výmyslom ľudí okolo Igora Marka. Na vylepšenie existujúceho mestského priestoru totiž nestačí len niekde priliať cisternu betónu alebo rozostaviť kvetináče. Určenie problémových bodov či naopak pozitívneho potenciálu si vyžaduje pochopenie celkového obrazu mestskej lokality, ktorý do veľkej miery vytvárajú socio-ekonomické vzťahy či osobné mikro príbehy zúčastnených ľudí.

Obchodná ulica v súčasnostiZdroj: TREND Reality

Marko & Placemakers už majú v tomto smere skúsenosti z ekonomického prieskumu londýnskych štvrtí Hackney Wick a Stratfrod. Bratislavská štúdia kombinuje skúsenosti a postrehy lokálnych prevádzkarov a prehľadné grafy týkajúce sa vývinu tržieb, otváracích hodín, charakteristiky zákazníkov či fluktuácie podnikov a obchodov.

Kľúčový príspevok ku otázke „Aké je skutočná Obchodná?“ je však už vo výpočte a kategorizácii existujúcich prevádzok. Tu sa ukazuje jednak široké spektrum ponuky a tiež fakt, že vyše polovica „biznisov“ je nezávislá, čiže nie je súčasťou reťazcov a globálnych značiek. V tom autori štúdie rozoznávajú zásadný potenciál Obchodnej ulice voči nákupným centrám na periférii, kam sa prúdenie konzumentov dnes odkláňa. V centre mesta teda existuje alternatíva voči obsahovej unifikovanosti shopping mallov, ktorá je zároveň sústredená na jednom mieste.

„Človek nemusí opustiť Obchodnú ulicu a nájde tu všetko,“ hovorí členka urbanisticko-konzultantského tímu Milota Sidorová. Vzniknutá štúdia pritom upozorňuje na fakt, že doposiaľ bola rozmanitosť ponuky Obchodnej verejnosťou vnímaná skôr negatívne a to na spôsob lacnej estrády Ein Kessel Buntes. Súvisí to s tým, že pozornosť na malom priestore priťahuje ten, kto vizuálne najviac kričí.

„Problém je potom v tom, že hodnotnejšie prevádzky nie sú až také viditeľné a hoci majú stálych zákazníkov, potrebovali by ich viac,“ vysvetľuje M. Sidorová. A dodáva, že zaujímavé aktivity sa koncentrujú v dvoroch, kde by návštevníci mohli tráviť aj viac času. „Len je potrebné o tom vedieť,“ tvrdí.

Z tohto poznania sa odvíjajú námety na vylepšovaciu činnosť. Jednak je to informačný dizajn komunikujúci ponuku ulice a to formou digitálnej či online mapy alebo nejakého outdoorového riešenia na mieste. Zároveň je to budovanie jednotného brandu ulice a jej identity, s ktorou sa ľudia naučia spájať pozitívne predstavy a odložia tie katastrofické z minulosti.

Opraviť štvrť

Zdalo by sa, že keď je pomenovaný problém a existujú nástrely možných riešení, stačí všetko vytlačiť a doručiť na príslušnú správu mestskej časti. Môže sa však ľahko stať, že žiadosť tam len zožltne alebo bude odmietnutá s odôvodnením, že nie sú financie.

Práve z tohto dôvodu sa množstvo vznikajúcich mestských iniciatív spolieha na vlastné sily a radšej sa do práce púšťajú vlastnými hlavami a rukami. V prípade komplexnejších urbánnych celkov, ako je to napríklad aj pri Obchodnej a jej okolí, to však nemusí byť až také jednoduché. Preto sa objavili sofistikovanejšie prístupy.

Koncept s názvom Business improvement district (BID) má korene v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Prvé projekty vznikli v Kanade a v USA, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Podnetom na vznik BID sú vnímané problémy v rámci mestského územia, na ktorom sa nachádzajú obchodné prevádzky (odtiaľ ten „business“).

Aktivita pritom vychádza od samotných komerčných aktérov na danom území. Uvedomujú si, že na zlepšenie ich individuálne situácie je potrebná všeobecnejšia zmena daného miesta a zároveň je im jasné, že správa štvrte nemusí mať schopnosti, skúsenosti, peniaze ani čas na to, aby sa zlepšeniu stavu efektívne venovala.

Obchodná ulica v súčasnostiZdroj: TREND Reality

Preto je tu idea vytvoriť orgán zástupcu obchodného územia, ktorý funguje ako komunikátor voči mestu, verejnosti a aj do svojho vnútra a zároveň je organizátorom a vykonávateľom potrebných zmien.

Na takúto činnosť sú samozrejme potrebné isté financie. Pointou BID-u je presvedčiť aktérov daného územia, aby sa na tieto potreby spoločne „zložili“, alebo požiadali mestské orgány, aby v tejto oblasti do istej miery zvýšili dane. Tieto peniaze by putovali do spoločnej kasy a bolo by ich možné investovať len v konkrétnej lokalite.

Zvyšovanie daní znie pochopiteľne strašidelne a preto by takýto krok musel byť podporený všetkými zúčastnenými stranami. Zároveň by bolo nutné ošetriť, aby takýmto krokom nebol nikto v danej oblasti existenčne ohrozený – to je parketa kritiky, ktorá sa v súvislosti s konceptom BID zvykne vznášať.

Nová Obchodná

Najnovšie aktivity ľudí okolo Obchodnej ulice sa nesú pod heslom tvorby „prvej obchodnej štvrte na Slovensku“. Jednou z inšpirácií je tu práve koncept BID. Znamená to uvažovanie nad vytvorením platformy, ktorá by záujmy lokálnych aktérov z Obchodnej ulice zastupovala, riešila a bola schopná ich aj finančne niesť. V diskusii je aj hľadanie formy spoločného financovania, podobne ako je to pri stovkách BID projektov na svete. Nejde však o kopírovanie existujúceho. Vhodný model je nutné našiť na konkrétne podmienky.

V prípade Obchodnej to znamená, že cieľom nie je vytvoriť komerčnú míľu podľa vzoru viedenskej Mariahilferstrasse. A to práve z dôvodu zachovania jej diverzity, ktorá bola vytvorenou štúdiou označená za jej najväčšie plus a konkurenčnú výhodu.

Prípadné spoločné financovanie preto musí mať takú formu, aby tento stav neohrozilo. „Systém je potrebné nastaviť tak, aby bol znesiteľný pre všetkých,“ hovorí M. Sidorová. Zaznieva v tom uvedomenie si možných negatívnych dosahov, ktoré by síce priniesli nablýskanejšie výklady, ale vymietli by menšie obchodíky, ktoré by zaťaženie nezvládli.

Podnietiť účastníkov života na Obchodnej, aby sa do takéhoto spoločného projektu dali, si vyžaduje osobný prístup a schopnosť presvedčiť ich o dlhodobejšej vízii. Ako argumenty už dnes môžu slúžiť absolvované aktivity, napríklad vyčistenie pouličných stĺpov od reklamy. V spolupráci s magistrátom sa tiež uskutočnil celkový audit vonkajšej reklamy na Obchodnej, ktorý ukázal, že drvivá väčšina banerov je umiestená nelegálne.

Práve spoločný postup v regulácii reklamy a jej zmysluplnom či estetickom nastavení je jednou z možných úloh vznikajúcej platformy. „Je v záujme obchodníkov, aby boli viditeľnejší a aby celá ulica vyzerala lepšie,“ tvrdí M. Sidorová. Niekedy stačí vysvetliť, že jeden ovplyvňuje druhého a že z dlhodobého hľadiska je rozhodujúcim prínosom lepší spoločný výsledok.

Koordinovaný prístup v réžii platformy podľa vzoru BID by na Obchodnej mohol okrem otázky reklamy riešiť aj ďalšie existujúce zadania – a to už spomenutý jednotný branding štvrte, grafickú identitu, zrozumiteľnú orientačnú komunikáciu voči návštevníkom, kroky k väčšej čistote a bezpečnosti, ale napríklad aj projekty prototypovania rekonštrukcií fasád a koordinovanie živého programu v rámci celej lokality.

Vytvoriť miesto

Tvorba „obchodnej štvrte“ v centre Bratislavy je príkladom na ďalší zaužívaný pojem súčasného urbanizmu – placemaking (miestotvorba). Znamená to, že mestská lokalita nejasného významu a difúzneho charakteru nadobudne cielenou činnosťou svoju identitu. Takto sa stane skutočným „miestom“, čiže rozoznateľným a svojimi vlastnosťami atraktívnym cieľom obyvateľov.

Pri takejto stratégii nemusí ísť len o aktivizmus a dobrovoľnícke nadšenie. Zameraním sa na princípy BID ide v prípade Obchodnej ulice o snahu vytvoriť fungujúcu spoluprácu súkromného, verejného a neziskového sektora. Poháňačom zmeny je tu ekonomika, čo v prípade ulice, ktorá sa volá Obchodná dáva zmysel.

Práve vytvorením ekosystému zaujímavých a udržateľných prevádzok by mohla vzniknúť lokalita, kam ľudia prídu nielen za nákupmi, ale strávia tam aj určitý čas. Ak sa to podarí, potom si toto „miesto“ možno oprávnene nájde cestu aj do turistických sprievodcov.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Našli ste u nás zaujímavé články?

Pridajte si ich na svoj web pomocou spravodajského widgetu

Realitná inzercia

Ideálne orientované pozemky Nová Dedinka

Ideálne orientované pozemky Nová Dedinka Ponúkame stavebné pozemky s vlastným jazerom a lesoparkom v obci Nová Dedinka iba 3 km od Bernolákova. Ceny pozemkov už od 39 900 € s DPH.

PREDAJ, rodinný dom, Trinásta ulica, KOLIBA

PREDAJ, rodinný dom, Trinásta ulica, KOLIBA HERRYS predáva 5 izbový RD na Kolibe. Výmera pozemku je 306 m2 a plocha RD je 220 m2. Dom strážený SBS, k dispozícii záhradník. Kontakt 0948 202 111

ZLATÉ KRÍDLO,konečne SMART byty v Krasňanoch

ZLATÉ KRÍDLO,konečne SMART byty v Krasňanoch Byty pre Vás staviame a následne aj spravujeme. Inteligencia znamená nízke prevádzkové náklady. Použite materiály sú TOP.Obhliadky od júla 2016. Tešíme sa...

PREDAJ - Záhorské sady, od 697 m2, BA IV

PREDAJ - Záhorské sady, od 697 m2, BA IV HERRYS predáva exkluzívny pozemok s výmerou 697 m2 v Záhorskej Bystrici za 149 855 €. Pre viac informácií volajte na tel. číslo 0948 217 888.

Hypokalkulačka na výpočet hypotéky s RPMN

Hypokalkulačka na výpočet hypotéky s RPMN Poradíme vám ako vybaviť výhodnú hypotéku bez stresu a námahy. Úverové ponuky zo všetkých bánk vám pripraví hypotekárny broker zo spoločnosti Smart Brokers.

Alej Hrušov

Alej Hrušov Predaj stavebných pozemkov s kompletnými IS na výstavbu rodinných domov, pozemky od 500 - 1200 m² v peknom prostredí dunajskej hrádze v Kalinkove.

Všetko pre vaše úvery a nehnuteľnosti

Všetko pre vaše úvery a nehnuteľnosti Vaše úvery a nehnuteľnosti riešime ako naše vlastné. Vaša spokojnosť a vaše odporúčania sú základom nášho úspechu.

1,5 izb. v City Park Ružinov, cena 92 090 €

1,5 izb. v City Park Ružinov, cena 92 090 € Projekt sa nachádza na Plynárenskej ul., Ružinov. Výmera bytov od 37,42 m² + balkón 9,79 m². Bytový dom má 25. podlaží. Na kúpu vám stačí 10% z ceny bytu.

Pridať inzerát