Obchody budú rásť, zákazníci už sami neprídu

Globálna ekonomická kríza sa na Slovensku logicky postupne prejavila aj v sektore maloobchodu. Začiatkom tohto roka maloobchodný predaj v krajine prvý raz po dlhých rokoch medziročne poklesol a obchodníci zbystrili pozornosť. Zákazníci namiesto márnotratného správania v minulých rokoch pozerajú oveľa viac na cenu a nakupujú v menších objemoch. Sektor nákupných centier na Slovensku tak vstúpil do obdobia pribrzďovania. Kríza spomaľuje výdavky spotrebiteľov, rozširovanie nákupných centier, odďaľuje výstavbu nových.

Napriek tomu sa ich plocha ešte tento a budúci rok na Slovensku výrazne rozšíri. Ďalšie roky prinesú menšie prírastky. V okolitých krajinách je útlm ešte výraznejší, hoci tento sektor reaguje na krízu menej drasticky, ako administratívne, logistické alebo priemyselné nehnuteľnosti. V minulých rokoch však výstavbu poháňal prebytok voľných peňazí na trhu, čo umožnilo aj vznik menej kvalitných projektov. Od vlaňajška sa situácia prudko zmenila a ťažkosti v prístupe k úverom nútia spomaliť aj v prípade rozostavaných projektov.

Za štyri roky dvojnásobok

Podľa prieskumu spoločnosti CB Richard Ellis bolo na Slovensku v prvom štvrťroku 44 moderných nákupných centier, celkovo mali priestory pre maloobchod k dispozícii plochu 720-tisíc štvorcových metrov. Od roku 2005 je to dvojnásobne viac, 40 percent plochy sa nachádza v Bratislave. Napriek útlmu sa objemy dokončených nových centier majú v tomto a budúcom roku oproti vlaňajšku ešte o málo zvýšiť. Kým vlani postavili zhruba 111-tisíc m2, tento rok by to malo byť 115-tisíc a v roku 2010 až 132-tisíc m2. Vlani do zoznamu pribudli najmä rozšírenie nákupného centra Optima v Košiciach o 16 300 m2, o 12 000 m2 sa rozšíril aj bratislavský Avion. V bratislavskom Lamači Tesco dokončilo Galériu s takmer 16-tisíc m2 a v Trnave vzniklo nové nákupné centrum Store Land s 12-tisíc m2. V Prešove otvorili Max, v bratislavských Biskupiciach Hron, do zoznamu pribudlo aj niekoľko Stop.Shopov, či rozšírenie bratislavského Saratova.

Tento rok bude na príspevky bohatší. Už začiatkom apríla otvorili veľké nákupné centrum Laugaricio pri Trenčíne a dokončujú sa ďalšie významné projekty, každý so zhruba 30-tisíc m2 predajnej plochy. Najväčšími sú Mlyny v Nitre, Madaras v Spišskej Novej Vsi, o niečo menšie Aupark v Piešťanoch, Aquario v Štúrove alebo rozšírenie Shopping Palace v Bratislave. Menšie nákupné priestory majú vzniknúť aj v ďalších bratislavských projektoch River Park, City Gate, Cubicon či III Veže. Celkovo by tento rok až tretina nových obchodných plôch mala vzniknúť v Nitre, 30 percent v Bratislave a 23 percent v Trenčíne.

Prečítajte si ďalšie články z prílohy TOP v stavebníctve a realitách v listovacej flashovej verzii (len pre predplatiteľov):

• Dovidenia v lepších časoch, stavbári
• Investície sa vracajú, nielen v ziskoch
• Na ťahu je štát, ale bez bánk to nepôjde
• Koniec úverového boomu
• Horská výstavba neodhadla dopyt
• plus tržby a zisky stavebných firiem, subdodávky, rekonštrukcie, objem financovania developerských projektov a ďalšie tabuľky

Napínavé novinky

Mimoriadne očakávaný je však budúci rok, keď sa má otvoriť pravdepodobne najzaujímavejšie slovenské nákupné centrum Eurovea na nábreží Dunaja v centre Bratislavy s vyše 50-tisíc m2. Prinesie nielen nové značky, ale aj atraktívnu architektúru, ktorá by ho mala odlíšiť od krabicových stavieb na kraji mesta. Chystá sa prilákať majetnejšiu klientelu nielen z Bratislavy, ale aj širšieho okolia. Či to zvládne marketingovo, obchodne, ale aj dopravne a logisticky, je otvorená otázka. S podobnými sa budú boriť aj ďalšie, ktoré sa plánujú dokončiť - ružinovské Retro, Aupark a Hrad v Žiline, rozšírenie komplexu Centro v Nitre, podobne ako Europa vo Zvolene.

Ide všetko o nákupné centrá mestského typu, čo by mohlo signalizovať odklon od budovania chrámov nakupovania a zábavy v poliach na periférii. Najmä ekonomicky úspešné mestá tlačia na zveľadenie svojich historických jadier a prilákanie komerčného života. Aupark sa pripravuje aj v Košiciach a Trenčíne, Europa sa má stavať v Leviciach a Lučenci, v Prešove a Poprade má pribudnúť Multi, v Bratislave sa napriek odkladaniu stále počíta s Twin City alebo s rekonštrukciou Kamenného námestia na raj obchodov a zábavy. Pribudnúť má aj Max v Ružinove, či Central na Trnavskom mýte.

Na druhej strane je za mestom priestor pre nákupné centrá lacnejšieho typu s rozsiahlymi hypermarketmi, hobbymarketmi, obchodmi s nábytkom a elektronikou, či veľkoskladmi a diskontnými predajňami. V Bratislave by v budúcom roku mali odštartovať dve takéto obchodné zóny megaprojektov Port za Lamačom a Južné mesto za Petržalkou. V Trnave by ešte tento rok mali rozostavať tamojší Park pri Peugeote, v Nitre West Park pri Sony a vo Zvolene Retail park pri Continentale. Plány sa objavujú aj v Prešove, Košiciach a Prievidzi.

V Bratislave, ktorá podľa CBRE tvorí zhruba 40 percent retailového trhu na Slovensku sa nájomné v centre pohybuje od 25 do 45 €/m2 mesačne, na Michalskej ulici však stúpa až nad 70 eur. V nákupných centrách sa ceny pohybujú zväčša medzi 20 a 30 €/m2 mesačne, špičkové lokality však stoja viac a ceny sa môžu vyšplhať až na 80 €. V Košiciach sa podľa CBRE pohybujú od 20 do 35 € , v ostatných slovenských mestách je to priemerne pod 20 eur, v menších mestách dokonca aj okolo 10 eur. CBRE vypočítal špičkovú výnosovosť nákupných centier v centre Bratislavy na 7 percent ročne.

Nákupná turistika

Napriek usilovnej výstavbe sa ukazovatele hustoty nákupných centier priblížili k hodnotám bežným v západnej Európe iba v Bratislave. Kým hlavné mesto sa dostalo na 680 m2 predajnej plochy na tisíc obyvateľov, celoslovenský priemer je stále iba na 133 štvorcových metroch. V Rakúsku je to pritom v súčasnosti zhruba tristo, v Českej republike okolo 180 a výrazne vyššiu hustotu vykazujú podľa štatistík rakúskej spoločnosti RegioPlan Consulting aj Chorvátsko a Maďarsko, o niečo vyššiu Poľsko. Na Slovensku sa však plánuje v nových projektoch vrátane tohtoročných až zhruba milión štvorcových metrov predajnej plochy, terajší objem by sa tak viac ako zdvojnásobil a hustota by sa počas niekoľkých rokov priblížila k rakúskym parametrom.

Odpoveď na otázku, či sa tento silný prúd maloobchodných priestorov stretne so záujmom nájomníkov a hlavne kupujúcich, vôbec nie je jednoznačná. Na jednej strane maloobchodný predaj na Slovensku tento rok mierne klesá. Na druhej strane Slováci zahlcujú nákupné centrá v pohraničí susedných krajín a vyvážajú kúpnu silu. Dôvodom sú výrazne nižšie ceny, ktorých dôvodom je iba čiastočne pokles kurzov maďarského forintu a českej koruny.

Ďalším silným dôvodom je väčšia konkurencia maloobchodných sietí v týchto krajinách a väčšia hustota nákupných centier, ktorá vyvoláva konkurenciu aj medzi nimi, čo platí aj pre Rakúsko. Nájomné v rakúskych nákupných centrách je zvyčajne nižšie, ako na Slovensku a to obchodníkom umožňuje vyššie zľavy v prípade sezónneho a nepredaného tovaru. Rastúcu konkurenciu medzi nákupnými centrami i medzi retailovými sieťami, kde na Slovensko prichádzajú stále nové značky by teda mala ešte pritvrdiť konkurencia zahraničných predajní. To by malo priniesť pokles cien a ziskov a v súvislosti s tým aj spomalenie boomu maloobchodu.

Zaostávanie hustoty nákupných centier za západnou Európu má zatiaľ aj logické vysvetlenie. Občania stredo- a východoeurópskych krajín zatiaľ nemajú na to, aby v nich minuli toľko, čo Západoeurópania. Kým rakúska alebo nemecká domácnosť vydá mesačne za výrobky a služby v priemere 2500 eur, stredoeurópska medzi 900 a tisíc eur s výnimkou slovinskej, ktorá minie približne 1700 eur. V prípade Rumunska, Bulharska a Srbska je to podľa RegioPlanu iba 400 až 500 eur, Ukrajiny iba niečo cez 200 eur.

Najchudobnejšie krajiny navyše aj z tejto sumy minú najviac za potraviny, v prípade Ukrajiny je to napríklad viac ako polovica, na Slovensku a u jeho ostatných susedov okrem Rakúska približne 20 až 25 percent. Čím viac táto hodnota spolu s výdavkami za energiu a bývanie klesá, tým viac obyvatelia vydávajú peniaze za tovary dlhodobej spotreby ako oblečenie, nábytok, elektrospotrebiče, ale aj cestovanie alebo automobily. V tomto a budúcom roku sa predpokladá stagnácia, prípadne aj mierny pokles výdavkov domácností najmä vo východoeurópskych, ale aj v niektorých stredoeurópskych krajinách.

Ilustračné foto - Flickr

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.