Obnova klokočovskej školy sa nedotiahla do konca

Obnovu verejných budov považuje rezort výstavby „za jednu z priorít tohto štátu“, tvrdí generálny riaditeľ sekcie stavebníctva Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Anton Novotný. Budúce zúročenie skúseností malo byť hlavným cieľom výskumnej úlohy Pilotný projekt obnovy budovy unifikovanej základnej školy.

Tie mali byť pôvodne tri. Výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb VVÚPS – NOVA, s.r.o., Bratislava, ktorý výskum realizoval, si zo slovenských základných škôl vytipoval bratislavskú ZŠ Za kasárňou, košickú ZŠ Krosnianska a ZŠ v kysuckej obci Klokočov. Pracovníci ústavu totiž hľadali reprezentatívnych predstaviteľov troch typov školských budov.

Nedostatok peňazí však odsunul dvojicu škôl v najväčších slovenských mestách. Žiaci základnej školy v Klokočove mali viac šťastia. Škola, postavená v 60. rokoch minulého storočia, lokalizovaná v časti Slovenska s extrémnymi klimatickými podmienkami, orientovaná na sever spĺňala predstavy výskumníkov.

Tí hľadali komplexný objekt, obsahujúci školskú budovu, jedálenskú budovu a telocvičňu. Projekt sa zrealizoval, hoci nie kompletne. Oproti pôvodnému zámeru sa napokon obnovila iba školská budova, budovy jedálne a telocvične ostali v pôvodnom stave.

Dva projekty v jednom

„Riaditeľka VVÚPS - Nova Zuzana Sternová si nás vybrala aj vďaka tomu, že sa dozvedela o chystanom projekte modernizácie kotolne, ktorý pre nás pripravilo združenie Biomasa,“ uvádza ďalší rozhodujúci dôvod riaditeľ školy Ladislav Kopecký. „Oba projekty bolo vhodné skĺbiť a doplniť,“ potvrdzuje jeho slová Z. Sternová.

Biomasa je združenie obcí, podnikateľov a organizácií, ktoré na území Žilinského kraja podporuje kúrenie drevenými peletkami. Združenie sa rozhodlo postaviť kotolňu na spaľovanie peletiek vo vybranej základnej škole a jeho voľba padla práve na Klokočov. Peletky sú v porovnaní s pôvodne používaným uhlím lacnejšie i výhrevnejšie.

Po výmene kotolne nasledovala výmena vykurovacích telies a okien, ako aj zateplenie budovy. Pôvodné drevené okná sa vymenili za plastové, s izolačným dvojsklom a vetracími štrbinami.

Vonkajší plášť budovy sa zateplil kontaktným zatepľovacím systémom s penovým polystyrénom, oceľovou sieťovinou a betónovou vrstvou. Zatepľoval sa aj strop nad posledným podlažím, nad ktorým je postavená šikmá strecha.

Vymenili sa skorodované strešné žľaby, ktoré spôsobovali zatekanie na povrch fasády. Obnovila sa elektroinštalácia a povrchová úprava stien. Celkovo sa tu preinvestovalo okolo 15 miliónov korún. Tento rok ešte prebehne obnova sociálnych zariadení.

Žiaľ, obnovila sa len budova školy, na obnovu telocvične a jedálne napokon štát neposkytol prostriedky, konštatuje L. Kopecký. Projekt bol pritom vypracovaný na celý objekt, rátalo sa v ňom dokonca aj s vytvorením bytov v podkroví, ktoré vzniklo po postavení šikmej strechy. Táto prestavba sa zrealizovala ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Podkrovie sa dodnes nevyužíva.

Na teplo minú polovicu

Aj zrealizovaná časť projektu však pomohla škole ušetriť takmer polovicu nákladov na teplo. „V roku 1999 sme za palivo zaplatili 700-tisíc korún a ceny uhlia išli odvtedy hore,“ konštatuje L. Kopecký.

„Teraz sme za peletky počas vykurovacej sezóny zaplatili 420-tisíc korún. Asi polovicu úspor môžeme pripísať prechodu na peletky, zvyšnú polovicu zatepleniu.“ Celkové náklady na prevádzku školy dosiahli vlani 860-tis. Sk. Príjmy zo štátnej dotácie, ktorá je závislá od počtu žiakov sa pritom pohybovali okolo milióna korún. „Keby mi nechýbali prostriedky na mzdy učiteľom, mohol by som ročne asi dvestotisíc korún použiť na ďalší rozvoj školy,“ sumarizuje riaditeľ.

Škola vďaka ušetreným peniazom dosahuje vyrovnaný rozpočet. Podľa L. Kopeckého bol na obnovu najvyšší čas, keďže sa skončili časy štedrých štátnych dotácií. Do 41-ročnej budovy sa počas jej existencie investovalo len minimálne - jednou z mála výnimiek bola spomínaná prestavba strechy.

Stále v nej dosluhovali pôvodné plechové radiátory, ktorých životnosť bola určená na dvadsaťpäť rokov. Staré drevené okná, ktoré sa pri obnove vymenili za plastové, zapríčiňovali podľa meraní VVÚPS - NOVA až štyridsať percent celkového úniku tepla.

Tí pred obnovou budovy namerali ročnú spotrebu tepla 54,32 kWh/m3, pričom podľa štátnej normy by to malo byť len 20,8 kWh/m3. Po obnove sa nameraná spotreba už pohybuje pod touto hranicou.

Počítačom riadený kotol a termostatickými hlavicami vybavené vykurovacie telesá umožňujú lepšiu reguláciu vnútornej teploty. Tá by sa mala pohybovať okolo 20 stupňov v triedach a 18 stupňov vo zvyšku budovy. Žiaci sú tiež vedení k tomu, aby počas prestávok vetrali len v rozumnej miere.

Hľadanie ďalších investícií

L. Kopecký by bol rád, ak by sa dokončila obnova celého školského areálu. „Na obnovu jedálne a telocvične podobným spôsobom, akým sa obnovila škola, máme vypracovaný nový projekt, o ktorý, žiaľ, obec nejaví záujem.“ Súčasťou projektu je aj vytvorenie počítačovej učebne v podkrovných priestoroch. Financovať by sa mal z fondov EÚ, predstavitelia obce však tvrdia, že je pre nich problematické zohnať 500-tisíc korún na potrebnú spoluúčasť.

„Tieto peniaze by som dokázal získať aj z bankového úveru, ktorý by sa splácal zo vzniknutých úspor pri vykurovaní,“ tvrdí riaditeľ školy. „Potrebujem naň však súhlas obce ako nášho zriaďovateľa.“

Starosta obce Klokočov Ľuboš Striž sa k možnosti schválenia úveru zatiaľ nechce jednoznačne vyjadriť: „Samozrejme, muselo by ho schváliť celé zastupiteľstvo. Osobne si však myslím, že úver je pre malú obec vždy rizikom a mali by sme ho využiť len ako krajnú možnosť.“

Podľa Ľ. Striža má obec záujem na obnove a dobudovaní celého školského areálu. Jej zámerom je aj vybudovanie podkrovných učební a učiteľských bytov vo všetkých troch budovách. Prostriedky na dokončenie projektu chce starosta na budúci rok žiadať prioritne od ministerstva školstva. Len ak tam nepochodí, bude uvažovať o iných alternatívach financovania.

„Myslím si, že štát bude mať záujem na dokončení obnovy, aby sa mohol pochváliť aspoň jedným kompletne zrealizovaným projektom,“ tvrdí. „Na druhej strane chápem, že na Slovensku je mnoho škôl v oveľa horšom stave. Chápem teda, ak sa náš projekt nedokončí hneď, ale postupne. Štátne prostriedky by mali ísť tam, kde sú najviac potrebné.“

Foto – Pavol Danko