Sťahovaví úradníci nie sú vo svete výnimkou

Niektoré kinematografické skvosty z kategórie sciencie fiction síce varujú, že celoštátny byrokratický aparát na jednom mieste nemusí byť najefektívnejšie riešenie. No myšlienka koncentrovanej štátnej správy, ak už nie v jednom supermodernom a obrovskom mrakodrape, tak aspoň na jednom mieste, nie je nová.

Azda najznámejším prípadom snahy vybudovať efektívne správne a podnikateľské centrum „na kľúč“ je aktuálne hlavné mesto Brazílie s rovnakým menom. Až do konca päťdesiatych rokov minulého storočia bolo hlavným mestom Brazílie Rio de Janeiro. S výstavbou novej metropoly začala najväčšia juhoamerická krajina pred päťdesiatimi rokmi, práce na nej trvali štyridsaťjeden mesiacov.

Hlavným mestským plánovačom bol Lúcio Costa, architektúru verejných budov mal pod palcom legendárny architekt Oscar Niemeyer. No nové mesto nebolo vybudované iba kvôli koncentrácii vládnych budov a biznisu na novom mieste.

V porovnaní so svojím predchodcom mala nová Brazília disponovať výhodnejšou centrálnou polohou, ktorá podporila rovnomerný rozvoj okolo budovaného hlavného mesta. A tým aj rovnomernejší rozvoj celého federálneho štátu. Nápad centrálne umiestneného hlavného mesta pritom pochádza ešte z konca devätnásteho storočia.

Prvé zmienky o novom hlavnom meste a aj jeho mene sú ešte oveľa staršieho dáta. Podľa internetového portálu infobrasilia.com už v roku 1823 predstavil zákon o novom hlavnom meste pod menom Brasilia brazílsky štátnik a vedec José Bonifácio. Jednotlivé mestské časti boli naplánované tak, aby zodpovedal forme kríža, či podľa internetovej encyklopédie Wikipedia tvaru lietadla. Pričom vládne budovy, ministerstvá a parlament sa nachádzajú v „trupe“ lietadla. Pôvodne bolo mesto naplánované pre pol milióna obyvateľov, no dnes ich má takmer päťkrát toľko.

Nové hlavné mesto dostane za necelých desať rokov aj Južná Kórea. O jeho potrebe rozhodla kórejská vláda už pre dvoma rokmi. A dôvod sťahovania? Preľudnené, znečistené a priemyslom zahatané aktuálne hlavné mesto Soul. V provincii Čchung-čchong by sa malo začať stavať na budúci rok (TREND 33/2004). Do roku 2014 by mala byť presťahovaná väčšina ministerstiev, vládnych budov a úradov.

Pred dvoma rokmi odhadovala kórejská vláda náklady na výstavbu mesta na 32 miliárd eur. Aj keď je o sťahovaní rozhodnuté, stále to ešte nie je hotová vec. Diskusie o presídlení sa vedú už viac ako štyridsať rokov. Štatút hlavného mesta získa nová metropola až po tom, ako sa do nej presťahujú všetky, alebo aspoň väčšia vládnych a iných úradov. A zámer vlády stále čelí ostrej kritike opozície, ale aj viacerých občianskych združení.

Pre experimenty s rozsiahlym sťahovaním vládnej a inej štátnej byrokracie však netreba chodiť až tak ďaleko. Svoje skúsenosti má aj Nemecko, ktoré po zjednotení krajiny v roku 1990 sťahovalo veľkú časť administratívy z Bonnu do Berlína. Ale aj opačným smerom. Do Bonnu sa napríklad presťahoval Spolkový protimonopolný úrad či Najvyšší kontrolný úrad. Celkovo sa do Bonnu presťahovalo až dvadsaťdva rôznych úradov. A stále tam má hlavné sídlo šesť z celkovo štrnástich ministerstiev.

Zákonné mantinely dostal projekt sťahovania administratívy až v polovici roka 1991. Vtedy zástancovia sťahovania v Spolkovom sneme tesnou väčšinou schválili jeho presun z Bonnu do Berlína. Počas sťahovania jednotlivých inštitúcií, ktoré prebiehalo postupne, pendlovali štátni úradníci medzi oboma mestami. Ukázalo sa však, že ich hromadné cestovanie nie je udržateľné, a preto sa vláda snažila celý proces urýchliť.

Vrcholom sťahovania bolo práve premiestnenie celého parlamentu a úradu vlády. Proces začal začiatkom júla 1999, parlament a vláda začali v Berlíne pracovať už 1. septembra toho istého roka. Počas júla sťahovacie spoločnosti premiestnili zhruba 50 tisíc kubických metrov nákladu. Z toho 36 tisíc tvorili knihy, jedenásťtisíc „kubíkov“ administratívne záznamy.

Ukončenie sťahovania Spolkového snemu oslavovali nemecké média už pred troma rokmi. Za bodku sa považuje otvorenie tretej a poslednej parlamentnej budovy. V nej sa v súčasnosti nachádza tretia najväčšia parlamentná knižnica na svete so zhruba 1,2 miliónmi kníh.

Sťahovanie parlamentu z Berlína do Bonnu si vyžiadalo stavbu troch nových komplexov a rekonštrukciu ďalších budov. Len do novostavieb investovalo Nemecko pol druha miliardy eur, celkové náklady spojené s výstavbou nového parlamentného a vládneho sídla v Bonne sa vyšplhali na desať miliárd eur.

Ešte v roku 2003 vtedajší spolkový minister Manfred Stolpe ďalšie sťahovanie zvyšných úradov a ministerstiev do Berlína odmietol. Neumožňoval to podľa neho stav verejných financií. Náklady spojené s deľbou práce medzi administratívou v Berlíne a Bonne vyčíslil pred troma rokmi na 10 miliónov eur ročne. K ďalšiemu veľkému sťahovaniu úradníkov však ešte môže dôjsť. Spolkový snem začal tento mesiac debatovať o možnosti presťahovania aj zvyšných šiestich ministerstiev do Berlína. V Bonne ešte pracuje celkovo desať tisíc úradníkov.

Ilustračné foto - Deutscher Bundestag