Upratovanie v štátnych budovách

Slovné spojenie štátny úradník už nemá byť eufemizmus pre požierača verejných peňazí, ktorý sa počas pracovného času skrýva v kancelárii v ošarpanej budove. A v piatok popoludní odchádza o druhej, aby si predĺžil víkend. Minister financií Ján Počiatek si budúcnosť verejnej správy predstavuje ako moderných úradníkov v moderných budovách. Na upratovanie v štátnych nehnuteľnostiach sa hotuje ako na jednu zo svojich priorít.

Jeho vízia je smelá: všetky ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy pod jednou strechou. Hoci aj v nedostavanom komplexe Rázsochy, ktorý mal byť kedysi najväčšou nemocnicou. Pri spoločnom „nažívaní“ úradníkov nebude treba hŕby papierov, pretože elektronická komunikácia bude samozrejmosť. Veľkopriestorové kancelárie zabezpečia vysokú produktivitu práce. Znížia sa náklady na administratívu či IT, pretože bude stačiť jedna učtáreň a jedno osobné oddelenie pre všetky rezorty. Jeden archív, jeden informačný systém, spoločné obstarávanie.

Hľadanie odpovedí

Hlavný strážca štátnej kasy má vo veciach jasno. „Súčasný stav, aký panuje v štátnych budovách, je neudržateľný,“ hovorí. Zmena je nevyhnutná. Opísaný zámer podľa neho predstavuje ideálny stav. A začať s realizáciou treba hneď, pretože systém treba zefektívniť. V prvom rade musí byť jasné, koľko vlastne má štát budov. Aké sú náklady na ich správu a energie. Či sa to nedá robiť lepšie a lacnejšie. Na väčšinu otázok, ktoré minister vzniesol, zatiaľ štát odpovede nepozná. Odpovedať na ne nevedia ani rezorty, ktoré jednotlivé nehnuteľnosti spravujú.

Aspoň čiastočné odpovede na podobné otázky hľadal aj TREND. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám si vyžiadal informácie od všetkých ministerstiev, úradu vlády, parlamentu, prezidentskej kancelárie a Fondu národného majetku SR.

Na otázky týkajúce sa počtu budov, ich veku, využitia, plochy a účtovnej hodnoty i nákladov na ich prevádzku odpovedali aspoň čiastočne všetky. No vo viac než polovici prípadov odpoveď nebola kompletná. Zdôvodnenia boli rôzne. Napríklad rezort obrany použil argument, že niektoré údaje podliehajú utajeniu, preto ich odmieta TRENDU poskytnúť. No najčastejší argument bol, že požadované informácie oslovená inštitúcia jednoducho nemá k dispozícii.

Výskumno-vývojový ústav VVÚPS-NOVA v roku 2002 pre štát zisťoval, aký je stav nehnuteľného majetku. V čase výskumu pritom časť budov prešla spolu s nemocnicami či školami na samosprávy. Vrátane nich narátali viac než pätnásťtisíc budov s obstavaným objemom 13,5 milióna kubických metrov. Priemerná spotreba energií na kubický meter v týchto budovách bola 55,1 kilowatthodiny ročne.

Politické hry

Podľa J. Počiatka je preto nevyhnutné zaviesť centralizované riadenie štátneho nehnuteľného majetku. Tým sa zabezpečí nielen skompletizovanie databázy realít a nákladov s nimi spojených, ale aj optimalizácia portfólia, predaj či prenájom jeho časti. Spolu ide o tisíce nehnuteľností, ktoré sa majú ocitnúť v budúcom centrálnom registri. Či pôjde o štátnu alebo privátnu servisnú agentúru, je podľa neho jedno. „Prvoradá je efektivita pre štát, ak to súkromný sektor vie urobiť lacnejšie, treba ho to nechať robiť,“ rozvíja svoj nesocialistický scenár.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Sťahovaví úradníci nie sú vo svete výnimkou
• Minister vízií? (Komentár)

No smelé plány ministra financií môžu naraziť na politický pragmatizmus. Otázka totiž znie, ktorí z jeho kolegov si dajú hovoriť do toho, ako majú narábať s budovami v správe svojho rezortu. Rozprávať by o tom vedel aj jeho predchodca. Ten chcel v štátnych realitách spraviť poriadok niekoľkokrát, jeho verzia riešenia sa veľmi nelíšila od tej, ktorú prezentuje J. Počiatek. Vždy to však narazilo na odpor v koaličnej rade. „Zmenšil by sa vplyv jednotlivých ministerstiev, čo nebolo politicky priechodné,“ vysvetľuje TRENDU Ivan Mikloš.

Bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky považuje „upratanie“ nehnuteľného štátneho majetku za dôležitý krok, aby sa jednotlivé rezorty mohli sústrediť na to, na čo majú. Ministerstvá majú robiť odbornú prácu, a nie spravovať budovy, hodnotí. Kancelárske priestory treba nakupovať na komerčnom trhu, myslí si.

I. Mikloš sa domnieva, že je dôležité vziať do úvahy aj fakt, či by ministerstvá nevedeli budovy v centre mesta, v ktorých sídlia, využiť aj efektívnejšie. Napríklad ich prenajať, a časť výnosu použiť na zisk lacnejšieho prenájmu v menej lukratívnej lokalite.

Apollo biznis

Jeden pokus zefektívniť prácu ministerstva tak, že sa presťahuje do nových kancelárií, už má Slovensko za sebou. S nie práve najlepším ohlasom. Presun rezortu výstavby do komerčného Apollo Business Centra z vlaňajšej jari vyvolal negatívne reakcie hneď po oznámení. Výhrady padali rôzne. Niektorým kritikom prekážal už fakt, že nájomné, ročne zhruba 46 miliónov korún, sú vyhodené peniaze, ktoré ministerstvo malo radšej použiť na výstavbu vlastnej budovy.

„Veď už len fakt, že sme ministerstvo výstavby a nemáme vlastnú budovu, je paradoxný,“ ukazuje spôsob uvažovania dnešného vedenia rezortu jeho hovorca Miroslav Bátovský. Prenájom v Apolle schválila minulá vláda po tom, čo ministerstvo výstavby dostalo výpoveď z budovy na Špitálskej ulici. Výstavba, prestavba či kúpa vlastnej nehnuteľnosti sa ako alternatívne riešenie nepresadilo.

Keď nastúpil terajší minister výstavby a regionálneho rozvoja Marián Janušek, rezort zverejnil aj výsledky kontroly, ktorá má nevýhodnosť prenájmu zdôrazniť. Tak napríklad bývalé vedenie rezortu „z nezistených dôvodov“ uzavrelo dlhodobú zmluvu na desať rokov. Zmluva je pre ministerstvo „prakticky nevypovedateľná, pôsobí nevyvážene a zvýhodňuje prenajímateľa“. Rezortu pod vedením SNS prekáža aj fakt, že nájomné sa každoročne valorizuje o tri percentá a nájomník nemá možnosť kontroly rozúčtovania prevádzkových nákladov, pretože s ním „súhlasí v momente doručenia faktúry“.

L. Gyurovszky z SMK, ktorý ako vtedajší minister výstavby zmluvu s prenajímateľom podpisoval, označuje výhrady za neopodstatnené. „Sťahovať sme sa museli, otázka znela kam. Po preferencii komerčného prenájmu sme vyberali z dvoch ponúk, z ktorých sme zvolili výhodnejšiu,“ tvrdí.

Podľa Ivana Valenta, predsedu predstavenstva spoločnosti HB Reavis Group, ktorá Apollo Business Center developovala a zabezpečovala aj prenájom vyše sedemtisíc štvorcových metrov, v ktorých ministerstvo sídli, má rezort výstavby štandardnú zmluvu ako všetci ostatní klienti.

Iným, medzi nimi aj J. Počiatkovi, sa zase nepozdáva výška nájomného. Rezort výstavby si ako najväčší klient v biznis centre mal vyjednať „podstatne výhodnejšie podmienky“. Otázka znie, o koľko výhodnejšie. V Apolle stojí štvorcový meter priemerne 11,18 eura (400 Sk) bez DPH mesačne. Ministerstvo výstavby platí 10,44 eura bez DPH mesačne.

Začiatkom minulého roka bol bratislavský priemer v nových biznis centrách zhruba o 25 percent vyšší. Pravda, keďže štátny orgán nie je platiteľ DPH, v konečnom dôsledku ho to stojí o pätinu viac ako firmy. I. Valent pripúšťa, že niektorí iní nájomníci dostali nižšiu cenu. Najmä tí, ktorí zmluvu podpisovali medzi prvými. Dohoda s ministerstvom sa parafovala 19. januára 2005. Vtedy už bola budova skoro celá obsadená.

Ilustračné foto – Profimedia.cz