Výnosnosť obchodných centier zlákala už aj domácich investorov

Hoci budovaním veľkých obchodno-zábavných centier, ale aj hypermarketov a supermarketov sa priemerná predajná plocha na obyvateľa Slovenska v posledných rokoch radikálne zvýšila, stále ešte zaostáva za vyspelými krajinami. Podľa odhadov odborníkov asi o tretinu. Nielen preto pre developerov a investorov je vstup do budovania takýchto objektov na Slovensku atraktívny.

Franz Pöltl, manažér pre investície BA-CA Immotrust, dcérskej spoločnosti rakúskej banky Bank Austria Creditanstalt, ktorá bude prevádzkovať najväčšie takéto stredisko – Shopping Palace pri bratislavských Zlatých pieskoch, netají, že je to preto, lebo miera výnosov na realitných trhoch nových krajín presahuje západoeurópsku úroveň.

Shopping Palace ako začiatok

Komplex Shopping Palace je pre banku Bank Austria Creditanstalt (BA-CA) prvá kúpa obchodného centra v krajinách strednej a východnej Európy (TREND 23/2004). A rozhodne nie je posledná. Do výstavby tohto obchodno-zábavného centra však pôvodne investoval rakúsky developer Soravia Gruppe bratov Hanna a Erwina Soraviovcov. Ešte skôr ako ho dokončil, oznámil vlastnícku zmenu komplexu budov na základe zmluvy o budúcej zmluve v prospech BA-CA, ktorá je člen druhej najväčšej nemeckej bankovej skupiny HVB.

Ide o dohodu o investícii za viac ako 50 miliónov eur (2 mld. SK). BA-CA sa na stredo- a východoeurópskom trhu nehnuteľností začína usádzať čoraz silnejšie. Svedčí o tom aj kúpa piatich kancelárskych objektov v Prahe a ďalšieho v poľskej metropole Varšave.

Príchod rakúskeho investora na slovenský trh nehnuteľností dáva F. Pöltl do súvislosti s očakávaným prílevom ďalších investícií do krajín novej Európy, ktoré na najbližšie tri roky odhadol na desať miliárd eur. Rakúska skupina si trúfa z tohto objemu pritiahnuť aspoň desatinu. Zastúpenie trhov s nehnuteľnosťami nových členských krajín v portfóliách veľkých medzinárodných fondov sa pohybuje okolo piatich percent. Podľa prognóz expertov by sa však do roku 2007 malo zdvojnásobiť.

Na Zlaté piesky nielen za kúpaním

Nové nákupné centrum pri Zlatých pieskoch rastie v susedstve najväčšieho slovenského hypermarketu britskej spoločnosti Tesco Stores a má byť dokončené v novembri tohto roku. Veľkosť pozemku s rozlohou 450-tisíc m2 umožní v budúcnosti ďalšiu expanziu výstavby a BA-CA si ho už rezervovala. Shopping Palace bude mať 19-tisíc m2 nákupnej i zábavnej plochy.

Spolu s okolitými objektmi vrátane hypermarketu Tesco to bude 57-tisíc m2. Pre skupinu Soravia ide o ďalší zo série podobných projektov v oblasti nehnuteľností. Vo Viedni má za sebou výstavbu viacerých objektov v štvrti TownTown, ale napríklad aj sanáciu stratových projektov, ako bolo viedenské Dorotheum.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• Developerom priemyselných stavieb na Slovensku rozkvitá ruža za ružou

Riaditeľ skupiny Soravia Hanno Soravia označuje za základ úspechu spoločnosti spoluprácu so špičkovými odborníkmi so zahraničným vzdelaním, ale etablovaných na domácom trhu a schopných komunikovať s domácimi partnermi a odborníkmi. V prípade Bratislavy patrí skupine Soravia prvenstvo vo výstavbe nákupných stredísk. Rovnomenné obchodné centrum na Rožňavskej ceste plánuje v budúcnosti premeniť na moderné centrum nábytku.

Ďalšia fáza výstavby Shopping Palace je naplánovaná na budúci rok. Doplní ho aj moderné administratívne centrum. Vrátane tejto fázy bude objem investícii skupiny Soravia do celého projektu predstavovať zhruba 125 miliónov eur.

Celková predajná plocha sa tak rozšíri na 75-tisíc m2. Zábavná časť strediska bude napojená na rekreačný areál Zlaté piesky, podobne ako je to vo Viedni v prípade Donauinsel. Spoja sa tam teda nákupné aktivity so športovými a voľnočasovými, o čom investor ešte rokuje s predstaviteľmi mesta.

Max odštartoval v Trnave

Zábavno-obchodného centra pod názvom Max sa v polovici septembra dočkala aj Trnava. Jeho výhradným investorom je spoločnosť Slovakia Max, a.s., Trnava. Jej generálny riaditeľ Juraj Poór netají plány, že cieľom spoločnosti je vybudovať na Slovensku celú sieť zábavno-obchodných centier Max.

Zo začiatku má ísť o päť až šesť objektov. Do roku 2006 majú pribudnúť zábavno-obchodné centrá v Trenčíne, Nitre, Poprade a Bratislave.

Budovanie siete centier financuje Slovakia Max z vlastných a úverových zdrojov, pričom náklady na výstavbu jedného sa budú pohybovať od 300 až 400 mil. Sk. J. Poór pripomína, že centrá vzniknú prevažne na pozemkoch, kde stoja nefunkčné budovy bývalých priemyselných areálov.

Celková plocha trnavského areálu, ktorý sa zaraďuje skôr k menším, je vrátane exteriéru 22-tisíc m2, z toho obchodné priestory a predajné plochy dosahujú približne 10-tisíc m2. Dominantou je supermarket Billa a zábavnú časť predstavujú najmä tri kinosály a fitnescentrum.

Investori rátajú aj s vybudovaním cestných a peších komunikácií a zelene. V blízkej budúcnosti by v rámci projektu mal v susedstve vyrásť aj samostatný menší objekt haly určený na zábavu, kde bude detské ihrisko, skatepark, horolezecká stena, klzisko či curling.

Alizé – pocta architektovi Karfíkovi

O rastúcom stavebno-investičnom záujme o Bratislavu i Slovensko svedčí aj nákladná rekonštrukcia obchodného domu v susedstve Michalskej brány. Mení sa na módny dom luxusného charakteru, kde budú mať zastúpenie takí významní svetoví módni dizajnéri a značky, ako je Valentino, Chloe či Pal Zileri Jacadi.

Pod túto významnú funkcionalistickú stavbu skeletového typu sa autorsky podpísal známy československý architekt Vladimír Karfík. Patril medzi dvorných architektov Tomáša Baťu, a tak bol poverený aj návrhom bratislavskej veľkopredajne tejto firmy.

Plány na výstavbu nového Paláca služieb firmy Baťa vyvolali v 20. rokoch minulého storočia búrlivú reakciu obyvateľov Bratislavy. Vladimír Karfík sa napokon musel prispôsobiť požiadavke, aby časť budovy bola znížená a nezakrývala pohľad na Michalskú vežu z terajšieho Námestia SNP a čo najmenej narušil charakteristickú panorámu a prvky Starého Mesta.

Jej kvalitu najlepšie preveril čas. V súčasnosti už patrí do zoznamu kultúrnych a technických pamiatok

Zrekonštruovaná predajňa svetových módnych dizajnérov pod názvom Alizé má byť dokončená vo februári budúceho roku. Investor projektu spoločnosť TM, a.s., Bratislava do jej modernizácie a úprav vložil 150 mil. Sk.

Jeden zo spoluautorov projektu riaditeľ spoločnosti Partner-Projekt, s.r.o., Bratislava architekt Pavol Mrázek netají, že ide o zhruba dvojnásobok, ako investori pôvodne rátali. Zdôvodňuje to tým, že bolo treba opraviť množstvo pozostatkov z necitlivej rekonštrukcie budovy v 70. rokoch.

Najviditeľnejším novým prvkom bude presklený výťah. P. Mrázek zdôrazňuje, že jeho predchodca V. Karfík už pred zhruba 70 rokmi navrhol vysoko progresívny nadčasový objekt, ktorého prvky terajší projektanti len umocnili. Pochvaľuje si tiež, že investor bol otvorený myšlienkam architektov a súhlasil, aby budova bola zmodernizovaná vo vysokom technickom štandarde vrátane kvalitných materiálov, klímy či inteligentného riadenia.

Štyri poschodia obchodného domu Alizé, ktoré bude prevádzkovať rovnomenná bratislavská eseročka, budú zahŕňať okrem obchodných priestorov aj priestory na spoločenské podujatia, ako sú napríklad módne prehliadky. Chýbať nebude ani reštaurácia prepojená na terasu na nižšej časti budovy.

Hádky v Žiline

Investori si však už nachádzajú aj cestu do regiónov. V Nitre by malo vyrásť Centro Nitra, developerská skupina HB Reavis Group, a.s., Banská Bystrica, ktorá postavila bratislavský Aupark, tiež ohlásila expanziu na slovenský vidiek. Auparky pribudnú v Košiciach, Trenčíne a Žiline, v hre sú aj ďalšie mestá.

Výstavbu v Žiline však od začiatku sprevádzajú protesty občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu. Podľa jeho predstaviteľa architekta Dušana Maňáka výstavba obchodno-spoločenského centra na Štúrovom námestí je v rozpore so všetkými schválenými územnoplánovacími dokumentmi, ako aj s výsledkami poslednej urbanisticko-architektonickej súťaže na tento priestor.

Za najvýraznejší nedostatok označuje to, že pôjde o totálnu zástavbu námestia, ktoré je významnou súčasťou žilinskej pešej zóny. Autorom centra je architekt Juraj Jančin, ktorý sa podpísal aj pod projekt bratislavského Auparku.

Foto – Jana Janků, Juraj Janoška, Milan Illík