Ako prilákať ľudí na koncerty

Minulý týždeň otvorili nové krídlo múzea Isabelly Stewart Gardnerovej v Bostone. Zaslúži si pozornosť ako drobnosť majstra súčasnej architektúry Renza Piana. Je to jedenásta realizácia múzea, siedma v USA od talianskeho architekta. Portál TRENDreality.sk predstavil okrem iného jeho London Bridge Tower.

Krídlo preorientovalo komunikáciu v múzeu, je v ňom totiž nový vstup. Do eklektickej budovy zo začiatku minulého storočia sa už prechádza len sklenou chodbou lemovanou husto vysadenými hrabmi a borovicami.

Podobnou chodbou odčlenil architekt nové krídlo od vstupného poschodového preskleného objektu. Tu pod šikmou strechou pestujú bromélie, orchidey, palmy a paprade, ktorými je známy presklený dvor v starej budove – prvý príklad tohto typu v Spojených štátoch.

Budova inšpirovaná benátskym Palazzim Barbaro kedysi stála osamotená oproti komplexu parkov Smaragdový náhrdelník, dnes sú pri ňom na dlhej ulici Fenway viaceré súčasné stavby, napríklad Museum of Fine Arts (MFA), o ktorého prestavbe od Foster + Partners portál TRENDreality.sk taktiež informoval.

Pianov objekt obložený vlnitým nemeckým obkladom z patinovanej medi nepôsobí cudzorodo ani medzi staršími stavbami s typickými bostonskými tehlovými priečeliami. Zapadá jednak tvarom, jednak proporciami, a tiež tým, že cez presklené prízemie sa vynímajú vnútorné steny z červených tehál.

Aj vzťah medzi starým a novým múzeom možno charakterizovať ako diskrétny. Stavba ateliéru Renzo Piano Building Workshop stojí vo vzdialenosti úctivých 15 metrov a hoci má väčšiu plochu, pôsobí menšia, napokon je aj nižšia o viac ako tri metre. Zvnútra je vďaka veľkým skleným plochám historická stavba ustavične na očiach.

Prínosom je najväčšia miestnosť v krídle, sieň na predstavenia a koncerty. Vďaka nej môžu starú reprezentačnú Tapestry Room, nazvanú podľa zbierky flámskych gobelínov, prestať využívať na spoločenské podujatia a stane sa čisto súčasťou expozície.

Nová sieň pre takmer tristo divákov, obložená moreným americkým dubom, nemá pódium. Je  koncipovaná ako nádvorie mestského domu, s troma balkónmi so sklenými bariérami nad sebou. Spolutvorcom je špičkový japonský akustik Jasuhisa Toyota, ktorý napríklad spolupracoval s Gehry Partners LLP na Koncertnej sieni Walta Disneyho v Los Angeles (2003).

V krídle je aj najväčšia výstavná sieň múzea s plochou takmer 200 m2 s veľmi citlivo prispôsobiteľnými svetelnými podmienkami. Poskytuje možnosť nastaviť výšku na troch úrovniach až cez tri podlažia, celá severná stena je sklená a do stropného okna vložili laminované sklo s vnútornými mikrolamelami.

Pod ňou na prízemí je takzvaná obývačka, kde sa v elegantných červených pohovkách možno v knihách z knižnice oboznámiť s dielami, ktoré zaujali v expozícii, alebo si prečítať niečo o Benátkach.

Múzeum vyniká jednoduchosťou, ľahkosťou, transparentnosťou. Na rozdiel od neďalekej MFA nemá drahé obklady, investovalo sa skôr do vyspelej technológie. Budova stála 88 mil. eur, obnova starého múzea bude ešte pokračovať a vynaložia na ňu celkovo ďalších 50 mil.

Múzeum bolo zatvorené len čosi viac ako dva mesiace pred otvorením krídla. Nepatrí k veľkým. Z hľadiska návštevnosti sa 200-tisícmi ročne ani zďaleka nezaraďuje medzi desať najväčších v USA, ktoré navštevuje od 5,2 mil. po 1,1 mil. ľudí. Nepatrí k nim ani rozpočtom 7,8 mil. eur, ktorý je napríklad oproti MFA polovičný.

Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

Foto - ISGM Nic Lehoux / Renzo Piano Building Workshop