Bitka o budúcnosť žilinského centra

V Žiline sa rozhorel boj. Za pomoci všetkých dostupných prostriedkov, ciest a kľučiek. Bojové heslo znie Aupark. Slovo, ktoré v petržalských dospievajúcich vyvoláva záchvevy vzrušenia, rozdelilo metropolu severozápadu na dva tábory. Za a proti. Je to bitka o nervy, ploty, súdne opatrenia a hlavne o veľké peniaze.

Krajské mesto na hornom Považí zažíva prudký hospodársky rast. Automobilka Kia a desiatky jej dodávateľov vytvárajú tisíce pracovných príležitostí a v meste to cítiť. Platy stúpajú, peniaze sa točia, na každom rohu sa stavia s podobnou intenzitou ako v Bratislave.

NEPREHLIADNITE:

• Aupark, Štúr, ploty a jamy (Komentár)

Rast príjmov Žilinčanov pritiahol do mesta aj projekt nákupno-zábavného centra Aupark. Developerská firma HB Reavis Group mala obdivuhodnú predvídavosť, keď koncom roka 2003 bola ochotná zaplatiť za takmer dva hektáre nevyužitého Štúrovho námestia na okraji centra 2 500 korún za štvorcový meter. V tom čase sa trhové ceny v meste pohybovali aspoň o tisícku nižšie a o Kórejčanoch na Slovensku chyrovalo iba pár mimoriadne informovaných.

Jedným z nich mohol byť vtedajší žilinský primátor Ján Slota, ktorý predaj námestia HB Reavisu presadil. Projektu doprial svoju priazeň aj počas svojho ďalšieho vládnutia. Žilinský Aupark dostal od mestského stavebného úradu územné rozhodnutie a niekoľko dní pred decembrovými komunálnymi voľbami aj stavebné povolenie.

Primátorov boj

J. Slota voľby nakoniec prehral. S Ivanom Harmanom, ktorý si priazeň voličov získaval aj útokmi proti Auparku i ďalšej žilinskej megastavbe, obytnému vežiaku Amfiteater na Bôriku. Po víťazstve dal najavo svoj zámer obidve stavby zastaviť. Bolo len otázkou času, kedy vypukne otvorený boj. „Predchádzajúce vedenie mesta urobilo všetko pre to, aby sa Aupark zrealizoval,“ hovorí primátor. „Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť v deň, keď som nastúpil do funkcie.“

Mestu teda neostalo veľa možností pootočiť koleso dejín naspäť, napriek tomu sa tejto ambície nevzdalo. Napadlo na súde kúpnu zmluvu, ktorou HB Reavis pozemok získal, a pustilo sa s ním do diskusie o budúcnosti projektu. „Chceme Aupark v Žiline, ale nie na Štúrovom námestí. Bolo to jedno z troch centrálnych námestí mesta,“ vysvetľuje I. Harman. „Už celkom neprijateľná je pre mesto plánovaná architektúra a dopravné napojenie objektu.“

Námestie, ktoré sa developer chystá z vyše troch štvrtín zastavať, leží medzi historickým centrom Žiliny a obytnými zónami postavenými v druhej polovici 20. storočia. Obklopujú ho typické betónové stavby socialistického realizmu – banky, úrady a hotel. Na dohľad sú veže kostolov v centre, jednou stranou námestia vedie rušný mestský prstenec Veľká Okružná. Kým námestie neoplotili a nezačali sa búracie práce, bolo na ňom parkovisko, niekoľko stromov a socha Ľudovíta Štúra.

Plánom HB Reavisu je podľa marketingového riaditeľa Mira Sedláka zastavať viac ako 15,5 z 20-tisíc štvorcových metrov námestia štvorpodlažnou budovou zo skla a betónu za dve miliardy korún. Pod zemou majú byť ďalšie dve podlažia s vyše 850 parkovacími miestami. Celková podlahová plocha centra by mala presiahnuť 30- -tisíc štvorcových metrov. Okrem multikina pre spolu 900 ľudí by tu mala byť diskotéka, fitnescentrum, bowling, reštaurácie, kaviarne či pošta – spolu 130 prevádzok s obchodmi a službami. Stred budovy má tvoriť námestie s presklenou strechou, ktoré bude viditeľné cez sklenú fasádu zo strany Okružnej ulice.

Haraburda, škatuľa, žumpa

Ako hovorí I. Harman, developer však diskusie na tému výmeny pozemku či zmenšenia projektu úplne odmietol. „Posledné oficiálne stretnutie na jar sa skončilo tým, že mi oznámili, že teda počkajú na nové vedenie mesta,“ sťažuje sa. Na otázku, či takýto objekt pri centre Žiliny netreba pokladať skôr za príspevok k rozvoju mesta a zastavenie večerného a víkendového vymierania centra, odpovedá: „Neodmietam celkom nákupno-relaxačné stredisko na tomto území, ale odmietam Aupark v takom ponímaní, ako je naprojektovaný – architektonicky, kapacitne a dopravne.“

Jeho predstava je, že by sa pri výstavbe zachovala určitá časť pôvodného parku, prípadne aby HB Reavis do projektu budovy zakomponoval výhľad na historické centrum. Tak to bolo pri projektoch v zahraničí, ktoré mu developer prezentoval. „Toto je obyčajná haraburda, škatuľa. Nech urobia krajšiu architektúru, zmenšia projekt. Nech je tam čokoľvek, ale slušné. Toto je žumpa architektúry,“ rozhorčuje sa primátor.

Ďalším problémom je dopravné riešenie. Parkovanie v centre Žiliny je už teraz ťažké, 850 parkovacích miest v Auparku podľa I. Harmana nebude dosť ani pre samonákupné centrum. Uznáva, že zahltenie vjazdov do mesta bude rásť, či už Aupark postavia alebo nie. „Prečo by však radnica mala podporovať aktivity, ktoré budú spôsobovať dopravné problémy a ešte väčšie a rýchlejšie zahltenie centra?“ pýta sa.

M. Sedlák vysvetľuje, že mesto od nich žiadalo nereálne veci, napríklad aby dopravu k Auparku doviedli tunelom. „To by boli investície za niekoľko miliárd korún. Súkromný investor predsa nemôže riešiť koncepčný problém dopravy v Žiline,“ argumentuje. Tvrdenie, že doprava na Veľkej Okružnej po otvorení Auparku skolabuje, pokladá za nezmysel: „Máme štúdiu, ktorá hovorí niečo iné.“

Dopravná analýza bratislavskej firmy Elsig- Signalbau Huber navrhuje niekoľko dopravných riešení, ktoré spočívajú v zmenách organizácie dopravy, najmä niekoľkých zákazoch odbočenia či zavedení zatiaľ neexistujúcej zelenej vlny. Malo by to stáť niekoľko desiatok miliónov korún a výrazne zvýšiť priepustnosť komunikácií v lokalite. „Zaplatíme to my, takže reči o neochote podieľať sa na investíciách do dopravy nie sú pravdivé,“ zdôrazňuje predstaviteľ HB Reavisu. „Na druhej strane radnica zatiaľ neprišla so žiadnym riešením.“

Ani z voza, ani na voz

Boj o Aupark je nepochybne bojom o veľké peniaze. Štúrovo námestie je posledným väčším pozemkom v širšom centre mesta, kde by sa nákupno-zábavné centrum ešte dalo postaviť. Jediným podobným zariadením je tak obchodný dom Tesco pri Hlinkovom námestí. Okrem toho má Žilina ešte hypermarket Tesco a nákupné centrum Dubeň, oba na okraji mesta. Tam je vo výstavbe aj nákupné centrum Max.

Na zhruba stotisícové mesto je to jednoznačne málo, najmä keď spádová oblasť okolitých 50 kilometrov číta ďalších zhruba dvesto- až tristotisíc ľudí a ekonomický rast mesta doň privádza ďalšie tisíce. Projekt bratislavského developera je preto odsúdený na úspech. „V Žiline sú iba dve kiná a centrum cez víkendy zíva prázdnotou,“ sťažuje sa mladý dobre situovaný muž. „Už aby bol Aupark hotový. Aspoň bude kde stretávať sa a zabaviť.“ Podľa prieskumu, ktorý si HB Reavis dala urobiť, je proti výstavbe Auparku ani nie desatina opýtaných. Sľubujú si od neho najmä zábavu a širší výber obchodov.

O úspechu Auparku vo svojom meste nepochybuje dokonca ani primátor: „Ak ho postavia, bude plný spokojných ľudí. Ale pocestujú doň 40 minút. Aj v Bratislave je dopravný kolaps v centre na každom kúsku a ľudia tam chodia, lebo musia.“ Nesúhlasí však s argumentom, že by Aupark mohol zastaviť vymieranie centra. Naopak, spôsobil by podľa neho ďalšiu likvidáciu života na námestiach. „Reštaurácie a kaviarne, ktoré sú dnes plné, by Aupark obral o zákazníkov.“

Šikana a obštrukcie

Centrum malo byť podľa pôvodných zámerov developera otvorené už na jeseň 2006. Výkopové práce sa však pre chýbajúce povolenia rozbehli až začiatkom júla tohto roka. Dlho si však bagre nezakopú. Krajský súd v Žiline totiž v auguste v odvolacom konaní svojím predbežným opatrením pozastavil firme Aupark Žilina platnosť stavebného povolenia dovtedy, kým iný súd nerozhodne o platnosti pôvodnej kúpnej zmluvy.

M. Sedlák tvrdí, že ide iba o ďalšie z polien, ktoré vedenie mesta hádže Auparku pod nohy odvtedy, ako ho developer odmietol presťahovať na kraj mesta: „Začali nás šikanovať, robiť obštrukcie. Z mestského úradu dostávame oznámenia o nekompletnosti dokumentácie, ale nenapíšu, čo chýba,“ sťažuje sa. Ťahanice pokračujú spormi o oplotenie či osadením dopravných značiek, ktoré nákladným autám zamedzovali vjazd do lokality. Polícia ich vzápätí dala odstrániť, pretože boli v rozpore so zákonom. „Najnovšie chce mesto rozšíriť pešiu zónu na celý bulvár, teda aj na náš pozemok, aby mohlo blokovať výstavbu,“ tvrdí M. Sedlák.

Aj vydanie predbežného opatrenia súdu a zastavenie výstavby je podľa neho bumerangom, ktorý môže napokon trafiť záujmy Žiliny. „Krajský súd mieša občianske právo so správnym. Je to absurdný, nekorektný verdikt. Ak sa preukáže, že ide o protiprávne rozhodnutie, podľa zákona za vzniknuté škody ručí navrhovateľ, teda radnica,“ vysvetľuje zástupca developera.

Pre mesto to podľa neho môže znamenať, že bude musieť druhej strane zaplatiť škodu zo zastavenia stavby vo výške zhruba tri milióny korún denne. Problémom tiež je, že ak sa teraz výstavba zastaví, stavebná jama ešte nie je zapažená a jej okraje by sa mohli zrútiť: „Môže to postihnúť cesty, okolité budovy, prípadne susedný hotel Slovakia,“ hovorí.

Noví bojovníci

Ďalším, kto zrovnal šíky proti Auparku, je v Žiline majiteľ susedného hotela Slovakia, firma Slovak Invest Corporation (SIC). Jej právny zástupca Marek Benedik z bratislavskej kancelárie Havlát and Partners vysvetľuje, že Aupark hotelu „veľmi skomplikuje existenciu“.

Tŕňom v oku im je najmä doprava, keďže ulica pred hotelom sa plánuje ako výjazdová komunikácia pre zásobovacie vozidlá. „Na začiatku sme sa usilovali rokovať o riešeniach. Veľa toho nasľubovali, ale keď sa nič zo sľubov neuskutočnilo, pustili sme sa do právnych krokov proti výstavbe,“ hovorí M. Benedik.

SIC sa obáva, že zhruba 70 nákladných áut denne bude nielenže chodiť popred hlavný vchod, ale upchávať i vjazd do hotela. Budova má k budúcemu Auparku orientované izby, reštauráciu i kongresovú halu. Ďalšou hrozbou pre výhľad z budovy sú technologické zariadenia na streche nákupného centra, naplánované práve oproti hotelu. „Majiteľ to vníma tak, že to ohrozuje hodnotu jeho hotela,“ presviedča jeho právny zástupca.

Podľa právnika SIC je záhadou, ako vôbec Aupark dostal územné rozhodnutie, pretože územný plán s niečím takým neráta. Plocha je určená prevažne na pohyb peších, ak sa teda zastavia, neguje sa pôvodný účel. Napadol ho preto na súde. „Ak krajský súd zruší územné rozhodnutie, nikdy v živote ho už nedostanú,“ je presvedčený aj zástupca primátora Michal Horecký. „Pretože územný plán nikdy ani v najhoršom sne na tom mieste neuvažoval o takomto spôsobe zástavby.“ „Našou jedinou chybou je, že sme kúpili pozemok v čase, keď bol primátorom Ján Slota,“ oponuje M. Sedlák. Odmieta rozpor s územným plánom mesta. Ten tu plánoval občiansku vybavenosť a polyfunkčné objekty. „Celá plocha námestia je vyznačená rovnakou farbou, argumenty o obmedzení zastavanosti námestia sú irelevantné,“ presviedča.

Ploty okolo bývalého Námestia Ľudovíta Štúra znepríjemňujú Žilinčanom život už roky a budú ešte dlho. Najprv sa musí rozhodnúť, kto z koho v bitke o žilinské námestie. Po dvoch mesiacoch otvoreného boja sa vojna zrejme čoskoro vráti do súdnych zákopov.

Foto - HB Reavis, SITA, Peter Kremský

Vizualizácia - HB Reavis

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.