Bratislava rastie, o doprave sa iba hovorí

Integrovaný dopravný systém vo veľkých slovenských mestách je stále zdrojom diskusií, v praktickej rovine sa však takmer nič konkrétne nedeje. Vyplynulo to z diskusie a prezentácií na podujatí Fórum o doprave, ktoré včera zorganizoval internetový portál stavebne-forum.sk.

Nový hlavný dopravný inžinier hlavného mesta Bratislavy Tibor Schlosser konštatoval, že v minulosti sa politici z Bratislavy pokúšali umelo vytvoriť miliónové mesto napríklad aj výstavbou Petržalky.

To sa s odstupom času pravdepodobne podarí, keďže už v súčasnosti sa denne v hlavnom meste zdržuje zhruba 750-tisíc ľudí – okrem 420-tisíc stálych obyvateľov je to zhruba 160-tisíc denne dochádzajúcich, desiatky tisíc študentov a ďalší návštevníci.

Nárast obyvateľov veľkej Bratislavy možno podľa jeho slov pripísať najmä rozvoju satelitov okolo mestečiek Stupava, Pezinok, Senec, Šamorín a obcí v Rakúsku a Maďarsku. Ďalší rast obyvateľstva by mala priniesť výstavba veľkých developerských projektov ako Bory, Triblavina, Kapitulské polia, Južné mesto alebo Domové role.

T. Schlosser vo svojom vystúpení položil pri rozvoji pribratislavskej dopravy najmä na výstavbu okružnej diaľnice D4. Podľa neho sa musí stavať ako celok, inak sa nedostavia. Mesto Bratislava má pritom záujem pritiahnuť do projektu súkromného investora.

Miroslav Matúšek z Dopravoprojektu hovoril o projekte integrovaných dopravných systémov v Bratislave a Košiciach, na ktoré je do roku 2015 v eurofondoch zhruba 550 miliónov eur. Iba výstavba koľajových systémov v Bratislave vrátane tunela pod Dunajom si však vyžiada zhruba 2,22 mld. eur, v Košiciach ďalšie stovky miliónov eur.

Vo východoslovenskom krajskom meste by investície mali začať elektrifikáciou trate z Košíc do Moldavy nad Bodvou a novou traťou do priemyselného parku Kechnec. V Bratislave zasa výstavbou trate Predmestie-Filiálka zavyše 500 mil. eur a železničnou prípojkou z ÚNS na letisko za 255 mil. eur.

Úsek Predmestie-Filiálka však stále čaká na vydanie územného rozhodnutia, ktoré M. Matúšek očakáva do mája. Projektová dokumentácia na stavebné povolenie je už hotová, stavať by sa tak mohlo začať o niekoľko mesiacov. Projekt by mal výhodu, že by pritiahol železničnú dopravu od Trnavy, Senca a Galanty takmer do stredu Bratislavy.

Petržalský nosný systém Bosákova-Janíkov dvor by naopak stál podľa variantu od 280 do 600 mil. eur, k čomu treba pripočítať ďalších 120 mil. eur na dovedenie električky zo Šafárikovho námestia. Tunel pod Bratislavou od Filiálky po Petržalku by vyšiel zhruba miliardu eur.

Predstaviteľ Dopravoprojektu však pripúšťa, že napriek tomu, že je v Operačnom pláne Doprava peňazí relatívne málo, ani tie sa nestihnú vyčerpať. „Dostávame sa do situácie, že sa to do konca roku 2015 nepodarí,“ upozorňuje.

Dôvodom má byť, že ak by sa eurofondy z projektu TEN-T presunuli na petržalskú električku, nestíhalo by sa vybavovanie povolení, príprava projektovej dokumentácie a neskôr ešte verejné obstarávanie stavieb. Peniaze sa podľa neho vyčerpajú len v prípade plánovanej výstavby Predmestie-Filiálka a na letisku, pretože tieto stavby by mali mať tento rok všetky povolenia.

Stále sa tiež iba hovorí o oveľa lacnejšom projekte – integrovaní mestskej a prímestskej dopravy s chrbticou, ktorú by tvorili existujúce železničné trate. Vyžadovalo by si to vybudovanie troch nových zastávok Ružinov, Patrónka a Devínska Nová Ves a vytvorenie nového systému predaja lístkov, označovačov, rozhlasu a podobe.

Projekt Reming Consultu je už dlhšie hotový a náklady naň by sa vyšplhali na zhruba 15 mil. eur. „O harmonizácii MHD, prímestských autobusov a vlakov sa rozpráva už veľmi dlho, zatiaľ sme však od nej veľmi-veľmi ďaleko,“ priznáva M. Matúšek. „Bolo by  to aj najmenej finančne náročné, je však na Železničnej spoločnosti a magistráte, aby sa dohodli na integrácii.“

Ilustračné foto - Peter Kremský

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.