Bratislavský prístav stále zimuje

Dunajské nábrežie v hlavnom meste Slovenska opeknieva. Multifunkčná Eurovea po dokončení vytvorí nové centrum Bratislavy, no prechádzka popri rieke sa končí novou budovou SND. Prakticky „za rohom“ sa totiž začína vyše stohektárové územie nákladného prístavu pre lode, čo „krásavicu na Dunaji“ zaraďuje medzi rarity. Poloha tento priestor predurčuje skôr na mestotvornú zástavbu, o ktorú by sa realitní investori radi pobili. Podmieňovací spôsob je namieste. Takisto ako názov časti prístavu – Zimný.

Stojaté vody

Najlepšie časy má Zimný prístav už dávno za sebou. Nie je veľa európskych miest, nehovoriac o metropolách, ktoré svoje centrálne nábrežia nevyužili inak ako na kotvenie starých vrakov a občasné parkovanie lodí. Praha, Hamburg alebo Rotterdam menia chátrajúce doky na obytné a komerčné štvrte. Nie že by sa developeri okúňali vrhnúť na jedno z najlukratívnejších území v Bratislave.

Ani mestská radnica nemá nič proti rozšíreniu centra na úkor priemyslu, hoci súčasný územný plán tu hovorí o ploche pre vodnú dopravu, kde nie sú možné revitalizačné aktivity. Pozemky, na ktorých sa prístav rozprestiera, patria štátu. A ten sa do premeny ošarpaného areálu na životaschopnú štvrť nehrnie. Už v roku 2004 TREND písal o tom, že Zimný prístav spí hlbokým spánkom. Odvtedy sa na tomto stave prakticky nič nezmenilo. Okrem toho, že vznikla nová štátna akciová spoločnosť starajúca sa o prenájom priestorov v areáli.

Jasnejšie v otázke čo s prístavom malo byť po vypracovaní koncepcie rozvoja vodnej dopravy z dielne ministerstva dopravy. Tá bola nedávno schválená vo vláde, no konkrétne nepovedala nič. Len naznačila. Najmä to, že s premenou tejto industriálnej časti mesta na modernú a verejnosti otvorenú štvrť to nebude také horúce. Aj keby ekonomická kríza pominula hneď zajtra. Predkladateľ si uvedomuje, že Zimný prístav má predpoklady na rozvoj mestského prostredia, prepojeného so zónou Pribinova. A najvhodnejšou časťou pre prístavné aktivity je vzdialenejšie položené Pálenisko aj vďaka dobrému cestnému a železničnému napojeniu. Tu navrhuje vybudovať takzvaný Nový prístav. Jeho sfunkčnenie je aj podmienkou premeny Zimného prístavu. No to nemusí byť jediná prekážka.

Tajomní nájomcovia

Okrem záujmov mesta, štátu prostredníctvom jeho akciovky Verejné prístavy (VP) a potenciálnych realitných dravcov tu vstupujú do hry aj iné faktory. Väčšina pozemkov vo vlastníctve VP, ktorá vlani s týmto cieľom vznikla, je totiž dlhodobo prenajatá súkromným spoločnostiam. Dlhodobo v tomto prípade znamená 25 až 50 rokov. Preto aj sami autori materiálu priznávajú, že rozvojové aktivity tu môžu byť značne limitované možnosťou vyrovnania sa so súčasnými nájomcami. Konštatujú, že „by bolo žiaduce, aby VP náležite upravila podmienky nájomných zmlúv tak, aby sa nebrzdil rozvoj tohto územia“.

TREND sa chcel rozprávať so zástupcom VP, no napriek niekoľkým pokusom sa mu to nepodarilo. Pozoruhodný je tiež fakt, že Štátna plavebná správa, spravujúca infraštruktúru prístavov, uvádza na svojej internetovej stránke výsledky hospodárenia za rok 2007 vrátane zoznamu nájomných zmlúv v Komárne a Štúrove. No o nájomcoch v Bratislave mlčí. Snaha o komunikáciu s jej predstaviteľmi dopadla podobne ako pri VP.

Podľa zverejnených výsledkov hospodárenia Štátnej plavebnej správy boli druhou najväčšou príjmovou položkou v roku 2007 po prístavných poplatkoch príjmy z prenajatých pozemkov. Ich suma dosiahla viac ako milión eur. Na prenájme budov spoločnosť vybrala zhruba stotisíc eur. Od minulého roku tieto príjmy už inkasujú Verejné prístavy.

More možností

Ako pri všetkých investičných zámeroch, aj tu sú hlavný limitujúci faktor peniaze. Z koncepcie vyplýva, že VP má možnosť vlastného zapojenia sa do rozvoja a samofinancovania projektu, môže založiť spoločný podnik alebo vstúpiť do verejno-súkromného partnerstva so strategickým investorom.

Predkladateľ uvažoval o piatich možnostiach. Zachovať súčasný stav a zvyšovať príjmy z prístavných poplatkov a nájomného, aby sa pokryla inflácia. Samofinancovanie, to znamená zvýšenie príjmov ako v prvej možnosti a ich investovanie do postupného rozvoja Nového prístavu, následný predaj alebo prenájom starej časti a použitie výnosov na dobudovanie novej časti. Keďže výška investičných nákladov na výstavbu Nového prístavu sa pohybuje podľa odhadu úradníkov medzi 150 až 200 miliónmi eur, pri tomto variante by spoločnosť VP na to sporila takmer 30 rokov. Treťou alternatívou je predaj Zimného prístavu a rýchly rozvoj Nového vo vlastnej réžii.

Inou možnosťou je rozvoj Nového prístavu spolu s investorom a predaj Zimného. Poslednou alternatívou je predaj pozemkov a následná výstavba v spolupráci so štátom alebo súkromným investorom, ktorý by priniesol peniaze na rozvoj. Tento by mal mať už potrebné znalosti a skúsenosti s prevádzkou riečneho prístavu.

Pri pohľade na všetky ponúkané riešenia sa vynárajú prirodzené otázky: bude mať štát na to peniaze či nájde vhodného investora? Predkladatelia koncepcie si aj sami čiastočne odpovedajú: Strategické alternatívy rozvoja verejných prístavov sa v súčasnosti javia, vzhľadom na globálnu hospodársku krízu, ako nesplniteľné.

Ministerstvo dopravy sa podrobnejšie zaoberalo len druhou a štvrtou možnosťou, pričom tá posledná menovaná sa úradníkom javí ako výhodnejšia.

Chýbajúce finančné porovnanie oboch alternatív by malo byť súčasťou budúcej štúdie realizovateľnosti.

Rozvoj neplánovaný

No nielen ekonomická situácia a neochota správcu zbaviť sa lukratívnych pozemkov hatia rozvoj tohto územia. Novou brzdou je aj vlani schválený územný plán mesta. Napriek tomu, že mestská radnica sa už v minulosti netajila snahou vytvoriť promenádu, ktorá by spájala jednotlivé nábrežné štvrte mesta. Tiahnuť sa mala od Karloveského ramena až po Prístavný most.

Súčasný plán navrhuje postupné utlmovanie prekládky tovaru v Zimnom prístave výhľadovo do roku 2020, pričom do nájdenia náhradnej lokality je táto časť vyhradená na účely vodnej dopravy. Tou náhradou by mala byť časť Pálenisko, ktorá je výhodnejšie situovaná aj vzhľadom na napojenie na ostatné druhy dopravy. No ešte pred samotnou realizáciou nejakej zmeny bude potrebné vypracovať urbanistickú štúdiu, ktorá vyčlení náhradné plochy pre vodnú dopravu.

Pritom už v roku 2000 sa objavili prvé úvahy o zmene funkcie v tejto lokalite, pred piatimi rokmi mesto navrhovalo premeniť toto územie na plochy pre občiansku vybavenosť, šport a voľný čas. No zásadný nesúhlas vyjadrilo ministerstvo dopravy, ktoré trvalo na zachovaní súčasného stavu. V súčasnosti sa podľa stanoviska magistrátu opäť pripravujú návrhy zmien a doplnkov, kde sa so zmenou počíta. „Hlavné mesto má v zásade záujem na zmene funkcie v lokalite Zimný prístav,“ odkazujú z radnice.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch

Tento text bol súčasťou TRENDU číslo 35/2009.

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.