Čínsky klobúk vo francúzskom Metz

Tento týždeň otvorili v lotrinskej metropole Metz pobočku múzea Centre Pompidou. Projekt tímu japonského architekta Shigeru Bana a Francúza Jeana de Gastina pre Metz dostal prednosť napríklad pred návrhom Herzoga & de Meurona, ktorí v užšom výbere medzinárodnej súťaže skončili až ako tretí.

Centre Pompidou – Metz (CPM) je postavené na šesťuholníkovom pôdoryse okolo stredového podporného prvku, na šesťuholníku je založená aj strecha. Fasáda je z posuvných sklených panelov, vďaka ktorým sa výstavný priestor dá rozšíriť do okolitých záhrad.

Vstupná sieň zvaná loď - Grande Nef - má 1200 štvorcových metrov a nerovnakú výšku od 6 do 18 metrov. Jej podlahu podľa potreby chladia alebo ohrievajú recyklovanou vodou. Nad loďou sú tri výstavné priestory, osvetlené cez vysoké okná v streche, orientované na Katedrálu sv. Štefana a iné mestské dominanty. 

Značnú časť nákladov, až 8 miliónov z celkových 65 mil. eur si vyžiadalo zastrešenie. Deväťdesiat metrov široká zvlnená drevená strecha miestami s presahom až dvadsať metrov je prikrytá membránou japonskej výroby z PTFE s takzvanou samočistiacou schopnosťou.

Podobnú, ale takmer štvornásobne väčšiu strechu dostala napríklad pred štyrmi rokmi drážďanská hlavná stanica pri rekonštrukcii podľa návrhu Normana Fostera. Membrána v Metz prepúšťa 15 percent svetla, a tak keď je budova zvnútra osvetlená, vidieť štruktúru strechy.

Shigeru Bana pri jej návrhu inšpiroval tradičný čínsky klobúk muak kui vypletaný z bambusových pásov s okrajom z palmovým listov – nielen jeho tvar, ale predovšetkým štruktúra. Na konštrukciu strechy použili lepené laminované drevo, zväčša z rakúskej a švajčiarskej borovice. Tisíc osemsto trámov má individuálnu dĺžku a sú narezané s presnosťou na milimeter.

Odolnosť strechy voči záťaži snehu a voči vetru testovala spoločnosť Centre Scientifique et Technique du Bâtiment v laboratóriách a v aerodynamickom tuneli Jula Verna v Nantes.

V stavbe sú diskrétne narážky na slávnu parížsku tzv. rafinériu od Renza Piana a Richarda Rogersa, napríklad technicistické schodiská a charakteristické rúry na fasáde.

Iné súvislosti sú „zakódované“ a návštevník ich nemôže postrehnúť – ihlica veže je vo výške 77 metrov. To naznačuje rok otvorenia Centra v štvrti Beaubourg, terasa má rovnaké rozmery ako námestie Place Georges Pompidou pred ním a podobne.

Cez mierne sa zvažujúcu terasu stavby možno prejsť na železničnú stanicu. CPM postavili v novej štvrti Amphithéâtre na území bývalých brownfields pri rieke Seille. Pomenovali ju podľa tunajšieho rímskeho amfiteátra – bol jedným z najväčších v ríši a zachovali sa z neho časti múrov.

Metz leží blízko hraníc Belgicka, Nemecka, Luxemburska a Švajčiarska a po otvorení vetvy TGV Est Européen pred troma rokmi má vynikajúce železničné spojenie s ďalšími mestami. Parížske múzeum navštívilo minulý rok 3,5 mil. ľudí a je siedmym najnavštevovanejším múzeom na svete. CPM má všetky predpoklady na to, aby bolo tiež úspešné.

Za svoj vznik vďačí tomu, že za vlády premiéra Jeana-Pierra Raffarina sa v roku 2004 rozhodlo o decentralizácii národných inštitúcií. Okrem Centre Pompidou sa to týka aj Louvru, ktorého tzv. takzvaný satelit Le Louvre-Lens od SANAA majú dokončiť na budúci rok. Pobočky týchto múzeí sú potrebné aj vzhľadom k obrovskému množstvu diel, ktoré majú v depozitároch a sú verejnosti nedostupné.

Foto © Shigeru Ban Architects Europe a Jean de Gastines Architectes / Metz Métropole / Centre Pompidou-Metz / Photo Roland Halbe

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

Každý piatok architektonický skvost - seriál Svetová architektúra. Pozrite si všetky diely.