D. Ťok: Radšej nižšie tržby ako pochybný biznis

Korupcia, úplatkárstvo a nečestná hospodárska súťaž rozvracajú trh. Predstavujú prekážku hospodárskeho, sociálneho a demokratického vývoja. Skanska žiadnu z týchto aktivít netoleruje. Tieto vety pochádzajú z etického kódexu nadnárodnej stavebnej skupiny z roku 2008. Šéf skupiny Skanska pre Česko a Slovensko Dan Ťok tvrdí, že firma podľa týchto zásad dokáže fungovať. Aj keď sa to môže ukázať na jej tržbách.

Skanska na slovenskom stavebnom trhu vyprovokovala zvláštny krok konkurentov. Sťažovali sa ministrovi dopravy a premiérovi, že dávate nízke ceny v súťažiach.

Aj nás to prekvapilo. Nedávame ceny, ktoré by niekoho ruinovali. Naša spoločnosť je tiež hodnotená podľa toho, či prináša akcionárovi primeraný zisk. Teória, že chceme ovládnuť slovenský trh dumpovaním cien, je nezmysel. Naši konkurenti, aj ľudia, ktorí nás obviňujú, vedia, že to nie je pravda.

Vaša firma tento rok dala výrazne nižšie ponuky na eurofondovú stavbu diaľnice pri Žiline či na rekonštrukciu železničného koridoru. Prečo viete dať o tretinu nižšiu cenu ako konkurenti?

Pri každej zákazke hľadáme nejakú výhodu. Napríklad vlastné technológie, zakontrahované železo za nižšie ceny či odpísané debnenia. Nereťazíme subdodávateľov, ktorí si aj päťkrát po sebe nabaľujú maržu na maržu. Ak v našej centrále zistili rozdiely v cenách konkurentov, rýchlo k nám poslali interný audit. Ten potvrdil, že sme kalkulovali správne. V Poľsku sa však stavia ešte za nižšie ceny. Ak slovenská vláda bude chcieť podporiť miestne stavebné firmy tým, že im bude tolerovať vysoké ceny, môže to urobiť. Ale bude to na hrane s európskymi predpismi.

Z vašich slov možno usudzovať, že sa u nás veľké infraštruktúrne projekty stavajú za vyššie ceny.

My si ceny rátame dôsledne. Tiež chceme zisk. Dáme ponuku, až keď vieme, že to podľa vypísaných podmienok vieme urobiť. Ak sme videli, že zákazku na PPP projekt na diaľnici D1 bez rizika veľkého penále nevieme postaviť, tak sme ponuku nedali. Tvrdili nám, že podmienky sa nebudú meniť. Potom sme boli prekvapení, že termín v niektorých prípadoch sa zmenil aj o rok a nič vážne sa nestalo.

Mrzí vás to?

Je zlé, až protizákonné, ak sa menia podmienky po tom, čo sa skončí súťaž. Keby sme mali podmienky, aké má firma, ktorá má diaľničný PPP projekt robiť, je možné, že by sme dali lepšiu ponuku. Dnes to študujeme, aby sme vedeli, čo sa pri tejto súťaži vlastne stalo. A ak zistíme disproporcie medzi tendrovým zadaním a súčasnosťou, prídeme sa na to spýtať. To, že by sme chystali veľkú protiakciu, nechcem nikomu cez noviny odkazovať.

Nie je štandard v stavebných firmách dohnať si nízke ponúkané ceny rôznymi dodatkami?

Zmluvy aj dodatky sú vec dvoch strán. Dodatok vždy odsúhlasuje a podpisuje investor.

Skanska však bola pri stavbe bratislavského tunela Sitina, kde tiež lietali obrovské dodatky.

Mali sme podpísanú zmluvu, podľa ktorej sme všetky dodatky, ktoré si investor predpíše, museli urobiť v pôvodných jednotkových cenách. No padol japonský jen. K Sitine si investor mohol dať dorobiť podstatne viac vecí za nízku cenu. A tak dodatky prichádzali v obrovských množstvách. Jen sme si zahedžovali pre základnú cenu našej časti stavby tunela. Na prácach objednaných investorom navyše sme prerobili. Dnes od Národnej diaľničnej spoločnosti chceme, aby nám doplatili kurzové rozdiely na týchto prácach. Ale o tom rozhodne medzinárodná arbitráž.

Veľké infraštruktúrne projekty sú zviazané so štátnymi peniazmi, s politikou. Sú rizikovejšie?

Každý veľký projekt tohto typu je politikum. Politici radi strihajú pásky, radi presviedčajú voličov, že dobre pracujú. My o týchto projektoch chceme a musíme rokovať. Ak naznačujete nejaké iné „neštandardné“ veci, tak o tých sa baviť nechceme.

Ak si niekto pozrie tabuľky ponúk pri veľkých infraštruktúrnych projektoch z tohto roku, tak si môže povedať, aký je tu nádherný priestor na rôzne záujmy. Prečo je tu taký obrovský rozptyl cien?

Malo by to byť podobné ako pri stavaní domu: tiež nechcem, aby pri ňom skrachovala firma, ale ani aby ma obrala. Ako šéf veľkej stavebnej firmy ponúkam, že budem dávať férové ceny. Lenže chcem mať tak nastavené podmienky verejného obstarávania, aby som mal šancu uspieť a nemohol byť vylúčený zo špekulatívnych dôvodov. Že niekomu nesedím do hry.

Stavbarina podľa Fica v komentári Gaba Beera. Prečítajte si.

Boli prípady, že ste nešli do súťaží pre etické problémy na českom či na slovenskom trhu?

Desiatky. Aj veľké projekty. Pri niektorých sme vôbec ponuku nedávali. Hneď sme videli, že to nejde urobiť fér. Nie ste prvý, ktorý chce vedieť, ktoré to boli zákazky. No nechceme byť poslední spravodliví. Chceme sa nejako správať a dúfame, že nám to okolie dovolí. V Česku hovoria, že korupcia dosiahla pri veľkých zákazkach také rozmery, že je potrebné s tým už niečo robiť. Počuť ľudí, ktorí hovoria, že divoký kapitalizmus sme si už zažili a mali by sme sa dostať bližšie k západnému štýlu podnikania.

Nie je to hlavne téma pre akcionárov? Tí keď ukážu, že sa správajú eticky, môže to mať aj dobrý vplyv na kurz akcií...

Dnes je svet globalizovaný. Nie je to tak, že to, čo sa robí na Slovensku a v Českej republike, nezaujíma nikoho iného ako Slováka a Čecha. Napríklad zákazníci v Británii neskúmajú iba správanie firmy doma, ale sledujú aj čísla zranených na stavbách Skansky po celom svete. Ide o to, aby firma vystupovala konzistentne v celom prostredí, a nie iba na jednom trhu. Nejde len o veľkosť trhu a dosiahnutý zisk. Civilizovaný svet sa začína čoraz viac zaujímať aj o to, ako je tento zisk dosiahnutý. Predstava, že si z našich trhov vytvoríme geto a budeme sa správať podľa našich nepísaných pravidiel, aj keď sú v rozpore s pravidlami iného, nemôže dlhodobo fungovať.

Ak sa firma už nechce prispôsobovať miestnym podmienkam, môže jej to vziať tržby. Aj to pochopia akcionári?

Skanska v Česku a na Slovensku robí necelú desatinu tržieb celej skupiny. Moji nadriadení tvrdia, že ak tržby zvýšime o percento za cenu etického problému a vláčenia po novinách, poškodí to cenu akcií. Tvrdia: radšej robte iba polovicu, ale čisto. Zažil som pri iných nadnárodných koncernoch, že hovorili: tu máte etický kódex, správajte sa podľa neho. No vždy sa to skončilo dodatkom, že ak vám klesne obrat, tak vás o dva roky vyhodíme. Takto dostanú lokálneho manažéra do dilemy. Vie, že ak urobí etický prehrešok proti kódexu, tak ho vyhodia. Ak nesplní rozpočet, lebo sa správa férovo, tak ho vyhodia tiež. Musí si zvážiť, ktoré vyhodenie je preňho výhodnejšie.

A čo vy?

Ja mám výhodu. Keď poviem, že s niektorými princípmi zadefinovanými v kódexe na niektoré zákazky nedosiahnem a neurobím ich, tak mi povedia, rozumieme. Pre nás je hodnota firmy a cena akcií dôležitejšia. Vyplatí sa nám to.

Ako?

V Južnej Amerike sme mali problémy. A ohrozovalo to biznis na dôležitom severoamerickom trhu. V centrále si povedali, že miestne biznis zvyklosti tolerovať nebudeme. A vyhodili manažérov. Novinári tvrdili, že stroskotáme. Že sme sa museli zblázniť. Lenže prišli noví zákazníci. Na juhoamerickom trhu nepracujeme so štátom, ale s privátnymi firmami. Nepatríme ku kolosom, no máme pevné miesto.

Udržiavanie istých pravidiel etiky je zatiaľ vo väčšine postsocialistických krajín len na akomsi vnútornom nastavení vysokých manažérov.

Prekvapivo, v Poľsku sa funguje jednoduchšie. Aj ceny sú nižšie. V Poľsku Skanska podniká a robí fér. Je to zaujímavý trh a máme sa na ňom čo učiť. Ceny tam musí Skanska dávať ešte približne o desať, pätnásť percent nižšie ako na našich trhoch. Aj Doprastav má skúsenosti z tohto trhu a vie, s akými cenami tam musí súťažiť. Mám pocit, že ľudí tak práca viac baví – ak vedia, že boli vybraní, lebo mali najlepšiu ponuku, cenu, technické riešenie. Motivovaný človek robí lepšie, ako keď šéf dohodí zákazku. Potom rozmýšľa, že všetci okolo zarobia pomimo, prečo by nemal aj on.

Prečo by mali firmy meniť zaužívané zvyky? Veď takto zrejme zarobia viac. Všetci zainteresovaní v biznise.

Z iných firiem počúvam, že taký je kolorit trhu, tak to musíme akceptovať. Obávam sa, že tí, čo tolerujú „čudné praktiky“, si neuvedomujú, že ak sa dostanú do tohto kolotoča, tak už potom je jedno, akú ponuku urobia. Mám pocit, že existujú firmy, ktoré si zákazky vôbec nerátajú a spoliehajú sa na to, že si biznis nejako dohodnú. Kde potom ostane technický rozvoj, erudícia? Všetci hovoria, sme dobrí, sme schopní všetko urobiť. Ale potom chýba motivátor, aby sme boli lepší. Bez konkurencie by neklesali ceny áut, počítačov. Korupcia technický rozvoj zamrazuje.

Je to problém pre manažéra, ktorý naháňa čísla?

Česko aj Slovensko sú príliš malé krajiny. V biznise sa presne vie, kto čo robí. Aj v súčasnej našej kauze všetci z biznisu vedia, o čo ide. Predstavte si, že to budú vedieť vaši osobní kamaráti, ktorí budú chcieť debatovať. Vaše dospievajúce deti v istej fáze vzdoru prídu s ťažkými otázkami. Nie vždy im zavriete ústa lepším autom. Robí mi dobre, keď vedia, ako som postupoval pred týždňom, mesiacom.

Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Trinásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.