Ďaleko od biznisu

O tom, že nám ročne odíde zo správy okolo desať bytových domov, nepíšte. Ostatní klienti by si z toho mohli vziať príklad. Takto zareagovala ekonomická riaditeľka Bytového podniku Petržalka na otázku TRENDU pri príprave témy o správe bytov. Podnik si chce pravdepodobne klientov udržať nie lepšími službami, ale utajením.

Ďalší príklad: zákon prikazuje, aby majitelia bytov dostali ročné zúčtovanie služieb za správu bytového domu do konca mája. Druhé najväčšie bytové družstvo v Bratislave – SBD II. – účtuje predchádzajúci rok až k 30. júnu. Dôvod? Interné pravidlá družstva. Zákon–nezákon.

Netreba však byť nespravodlivý. Profesijné spolky združujúce podniky bytového hospodárstva a bytové družstvá tvrdia, že recept na odstránenie nekvality našli. Inšpirovali sa Nemeckom – eldorádom väčšiny slovenských lobistov, ktorí majú radi štátnu reguláciu.

Tvrdia, že by pomohlo obmedzenie vstupu do odvetvia. Zo správy bytových domov vraj treba urobiť koncesovanú profesiu podmienenú odbornými skúškami a celoživotným vzdelávaním. Ľudia by si tak vyberali už len medzi kvalitnými správcami.

Realita je trochu iná. Fakt, že „správu bytov môže robiť ktokoľvek“, trápi bytové podniky a družstvá nie pre blaho klientov. Majú skôr oprávnené obavy, že prídu o dominanciu na trhu. Tá je v súčasnosti zreteľná najmä v menších mestách, kde je komerčných správcovských spoločností málo.

Vo väčších aglomeráciách sú údery, ktoré tieto pozostatky bývalého režimu dostávajú, citeľnejšie. Ale aj v tomto prípade je úbytok klientov síce badateľnejší, no v porovnaní s nekvalitou služieb stále nízky.

Hlavné dôvody sú dva. Tí kvalitnejší komerční správcovia si nových klientov vyberajú veľmi starostlivo. Nechcú rozhádaných vlastníkov ani opadávajúce fasády na starých domoch. Kvalita, z ktorej si majitelia bytov môžu zatiaľ vyberať, je teda pomerne nedostupná. A regulácia by v tomto prípade skôr rozvoju biznisu uškodila než pomohla. Oddeliť dobrú firmu od zlej je úlohou trhu, a nie obmedzenia podnikania. Čo je však horšie, samým klientom akoby často bolo jedno, čo sa deje s domom, kde bývajú.

Zákon o vlastníctve bytov im pritom dal vlaňajšou novelou do rúk dovtedy nevídanú zbraň. Na výmenu správcu už nie je potrebná nadpolovičná väčšina majiteľov bytov. Stačí viac ako päťdesiat percent prítomných na schôdzi vlastníkov.

To malo umožniť, aby uvedomelejší majitelia bytov mohli ľahšie vymeniť správcu, s ktorým nie sú spokojní. Zmenilo sa však pramálo. Väčšine Slovákov je zatiaľ jedno, kto a ako spravuje ich nehnuteľné aktíva. A to je paradoxné, keďže vo väčšine prípadov ide vôbec o najväčší majetok, aký vlastnia.