Developerská pasovačka na Liptove

Budúcnosťou Liptova je turistika. Zhodujú sa v tom investori, miestni obyvatelia i turisti. Vybudovanie aquaparku Tatralandia neďaleko Liptovskej Mary posunulo región smerom k cestovateľom. A územie okolo priehrady sa stalo vysneným Klondikom pre developerov, ktorí o najzaujímavejšie kúsky brehu priehrady zvádzajú boje. Často i pod stolom a za kulisami.

Zaseknuté zruby

Drevodom Rajec je jeden z najväčších výrobcov drevených domov na Slovensku. Počas realitného boomu vznikla vo firme myšlienka pustiť sa do vlastného developerského projektu a ponúknuť zákazníkom domy na kľúč. Voľba padla na breh Liptovskej Mary. Spoločnosť Drevodom Rajec Development kúpila pozemky a v roku 2008 začala stavať najprv tucet domov z prvej etapy, v ktorej ich malo vyrásť až 34.

V rovnakom roku ohlásil majiteľ firmy Miloš Bronček rozšírenie projektu na 90 domov. K nim chcel pridať športovo-relaxačné centrum a penzión. Domy v prvej etape ponúkali za ceny od 135- do 200-tisíc eur, druhá etapa s pozemkami priamo na brehu priehrady išla vyššie, od 200- do 300-tisíc eur. Prvých dvanásť sa predalo i postavilo a mali by byť na jeseň dokončené. Drevodom má objednávky i na ďalšie. No druhú etapu už úradníci odmietajú povoliť.

„Do prvého developerského projektu som šiel s nadšením, no narazil som na realitnú mafiu prepojenú s úradníkmi,“ sťažuje sa M. Bronček. Hovorí, že do projektu na brehu vodnej nádrže vložil takmer 1,5 milióna eur, no z investície sa mu nič nevracia. Podľa neho úradníci posledné dva roky rôznymi zákazmi a príkazmi narúšajú projekt iba preto, že sa na tomto území snažia zvýhodniť iných developerov. Najmä miestnu skupinu Tatra Development, za ktorou stojí rodina Štricovcov, majiteľov známej mikulášskej realitky RK Spirit.

Majiteľ Drevodomu Rajec hovorí, že chcel do vyše trojnásobného rozšírenia obecnej čistiarne zainvestovať vyše 300-tisíc eur a napojiť na ňu svoje zruby. Hoci poslanci obce rozšírenie odobrili, starosta Ján Stankoviansky ho odmietol podpísať. Skolaudovať postavené zruby podľa neho stavebný úrad musí, pretože sú postavené podľa stavebného povolenia.

„Pod hrozbou toho, že nám zrušia už vydané stavebné povolenie a nevydajú nám ani nové, ma úradníci tlačili do toho, aby sme nemodernizovali čistiareň, ale sa pripojili k plánovanej kanalizácii do okresného mesta,“ spomína M. Bronček. Suma za pripojenie mala byť prehnaná a úradníci tým vraj chceli projekt Drevodomu zablokovať.

Druhý Senec

Konateľ Tatra Developmentu Martin Štric priznáva, že o výstavbu pri Liptovskej Mare mali záujem podobne ako Drevodom. Dokonca sčasti aj o rovnaké pozemky – tie z plánovanej druhej etapy drevenej dediny. Pre zahraničného partnera pripravovali na týchto pozemkoch projekt. No ten pre nedostatočnú kapacitu sietí a komplikácie pri výkupe od projektu ustúpil.

Mikulášsky developer je presvedčený, že ich zámery sú prospešnejšie ako v prípade firmy M. Brončeka. „Breh má slúžiť ľuďom ako promenáda a pláž,“ vysvetľuje: „Bol by som nerád, aby sa z Liptovskej Mary stali druhé Senecké jazerá, kde má bežný smrteľník vyhradených iba pár metrov brehu.“ Takýto prístup je pre neho neprijateľný, lebo znehodnocuje lokalitu. Je presvedčený, že cieľom výstavby konkurenta boli rýchle peniaze.

Nepozdáva sa mu ani príprava projektu. Drevodom kúpil pozemky skôr, ako si preveril možnosti prístupu a pripojenia na siete, a ešte zaplatil prehnané ceny, ktoré teraz domy predražujú. Podľa M. Štrica teraz M. Bronček len hľadá vinníka, hoci projekt pokazil sám.

Obe strany sa zhodnú azda iba v tom, že kapacity sietí sú nedostatočné. Čistiareň v Liptovskom Trnovci je preťažená, funguje len zriedka a jej výpust ústi na pláži pri najznámejšom liptovskom autokempingu, ktorý živí celý cestovný ruch v obci. Územný plán Žilinského kraja určuje napojiť obec na potrubia v okresnom meste. Výstavbu za celkovo 4,5 milióna eur má na starosti práve Tatra Development.

„Máme záujem v tomto území nielen niečo postaviť a predať, ale aj prevádzkovať. To by sa nedalo, ak by na pláži plávali výkaly,“ odôvodňuje podporu investície Martin Štric. Vysokú cenu za pripojenie areálu Drevodomu na nové rúry odmieta, M. Bronček podľa jeho slov o pripojenie ani nepožiadal.

Kameňom úrazu rajčianskeho projektu má byť, že nedodržal podmienky, ktoré mu určilo rozhodnutie o umiestnení stavby. Postavil siete na iných pozemkoch, ako v ňom bolo uvedené, okrem iného aj na parcelách Tatra Developmentu. Navyše sa mal pripojiť na obecnú kanalizáciu a vodovod bez jeho povolenia. Podľa M. Štrica počítal s tým, že v Trnovci tento rok zanikne autokemping a tým sa kapacity uvoľnia. Jeho prevádzku prevzala práve firma Tatra Development.

Kto z koho

Výsledok liptovskej kauzy nie je jednoznačný. M. Bronček hovorí o sprisahaní, ktoré takmer finančne zruinovalo jeho firmu, a podáva trestné oznámenia ako na bežiacom páse. Prípad zrubov pri Mare sa presunul z mikulášskych na martinské, oravské a žilinské úrady. M. Štric zasa upozorňuje, že Drevodom podľa neho vyháňa od Mary aj ďalších investorov, pretože majiteľom pozemkov sľuboval 50 eur za štvorcový meter ornej pôdy, takže si teraz každý myslí, že vlastní zlatý poklad.

Len jedno je isté – prípad Mara sa stáva typickým slovenským sporom. Príležitostného developera, ktorý sa zvyčajne nevyznačuje dlhodobou víziou a ohľaduplnosťou k lokalite, a miestneho hráča, ktorému nie je po vôli, že mu ktosi vstupuje do jeho zámerov a roky budovaných vzťahov.

Na Liptovskej Mare chcel stavať aj exminister Ján Počiatek. Pozrite sa ako mal jeho projekt vyzerať. (zverejnené 20.6.2008)

Ilustračné foto - Milan David

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.