Dom kultúry v Ammáne

K početným stavbám britskej architektky na štyroch svetadieloch pribudne ďalšia. Magistrát hlavného mesta Jordánskeho hášimovského kráľovstva oznámil na konci februára, že o dva roky sa začne výstavba Domu kultúry a umenia kráľa Abdalláha II. Ibn al Husseina. Obohatí Ammán o koncertnú sieň s 1600 stoličkami, divadlo so 400 stoličkami, vzdelávacie centrum a galérie.

Budova na úpätí jedného z početných pahorkov v meste, položená hneď vedľa vnútromestskej rýchlostnej cesty, sa jednoduchým tvarom bude vymykať spomedzi ostatných Hadidovej diel. Tentoraz bude mať podobu štvorhranu s mierne zaoblenými líniami. Blok budovy je však pre ňu typický tým, že je extrémne vodorovne predĺžený – niektoré jej stavby sú dlhé vyše 150 metrov.

Na bočných stranách a na plochej streche Domu kultúry a umenia sú vykrojené oblé tvary, pripomínajúce formácie vymleté v horninách vodou. Hadidovej asymetrické stavby so zložitým vnútorným usporiadaním sa považujú za príklad sochárskeho architektonického trendu.

Jej štýl sa charakterizuje anglickým slovom fluidity, označujúcim plynulé, tečúce. V jej budovách sa rovina podlahy sklopí a stane sa stenou a následne stropom. Fluidity & Design je aj titul jej výstavy, ktorú onedlho otvoria v Kultúrnom a vedeckom centre šejka Ibrahíma bin Muhammada al Khalifa v Bahrajne.

Zaha Hadidová sa hlási k inšpirácii dynamickými krajinnými útvarmi poznačenými eróziou, ľadovcami a jaskyňami. Pri ammánskom projekte uvádza ako podnet slávne mesto Petra v juhozápadnom Jordánsku, ktoré vytesali v ružovom vápenci, a tento vzor zrejme viedol k  ojedinelému kompaktnému vzhľadu budovy.

Pred dvoma rokmi jej projekt zvíťazil v medzinárodnej súťaži za účasti popredných ateliérov, predovšetkým Christiana de Portzamparca a Snøhetty. Francúzov predstihla aj v súťaži na výškovú budovu Tour French Line v Marseille, nedávno dokončené sídlo tretej najväčšej kontajnerovej firmy na svete CMA CGM.

Minulý rok zasa v medzinárodnej súťaži o riešenie káhirského veľtržného areálu predstihla nórsky hviezdny tím. V tomto projekte sa inšpirovala údolím Nílu. Hadidová prenikla medzi elitu svetových architektov až v strednom veku v roku 2004 po udelení Pritzkerovej ceny považovanej v tejto oblasti za poctu rovnú Nobelovej cene.

Jej najznámejším dielom je Centrum vedy (2005) vo Wolfsburgu, budúce Olympijské stredisko vodných športov v Londýne (2013) a MAXXI, Múzeum moderného umenia 21. storočia v Ríme, ktoré otvoria v apríli.

Jej štýl má mnohých obdivovateľov, vyskytne sa však aj negatívna reakcia. Obyvatelia sevillskej štvrte, kde plánovali postaviť gigantickú univerzitnú knižnicu podľa jej projektu, dosiahli zastavenie výstavby, keďže by zasiahla park Prado de San Sebastián, odkiaľ by museli odviezť stovky vzácnych kríkov a stromov.

Hadidová je známa aj ako dizajnérka exkluzívneho nábytku – jej stoly z limitovanej edície dosahujú na prestížnych aukciách šesťciferné sumy. Tvorí šperky, navrhuje obuv, okrem iných aj pre známu francúzsku módnu značku Lacoste, bytové doplnky, krištáľové lustre, svietidlá, vázy pre talianskeho výrobcu Alessiho.

Vzhľadom na jej prosperujúcu firmu Zaha Hadid Architects ju minulý rok týždenník Fast Company zaradil do rebríčka sto najkreatívnejších ľudí sveta v oblasti biznisu  – na 68. miesto.

Vizualizácie - Zaha Hadid Architects

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

Portál TRENDreality.sk prináša každý piatok architektonický skvost v rámci seriálu Svetová architektúra. Pozrite si všetky diely.