Estónsko má 3-tisíc zbytočných budov

Estónska vláda vlastní zhruba tritisíc objektov, ktoré nepotrebuje. Vyplynulo to zo štátneho auditu, ktorý odporučil zbaviť sa časti týchto budov predajom. Ešte na jeseň minulého roka sa ukazovalo, že nepotrebných budov je 871.

Podľa ministra financií Jurgena Ligiho je dôležitejšie namiesto počtu budov zamerať sa na využitie ich priestoru. „Je veľmi nerovnomerné. V niektorých je priestor príliš tesný a v niektorých je priestor na zamestnanca podstatne nad rozumnou úrovňou.“

Úvodná fáza auditu ukázala, že súčasné využívanie priestoru štátnymi úradmi je nízke. Štát vlastní a využíva kancelárske priestory s výmerou 289-tisíc m2, v ktorých pracuje 10 550 zamestnancov, čo je v priemere 27,4 m2 plochy na zamestnanca. Pritom za hornú hranicu efektívneho využívania priestoru sa považuje zhruba 20 m2. 

Podobné riešenie zvažujú aj v Lotyšsku. Mark Zanders z časopisu Kapitals nesúhlasí s názormi, že predajom nehnuteľností štát teraz nezíska adekvátnu sumu peňazí. Podľa neho život ľudí je teraz dôležitejším faktorom ako pravdepodobná cena štátneho majetku po niekoľkých rokoch. „Hlasy, že každý teraz ponúka len neprimerane nízke ceny za nehnuteľnosti a podniky, nie sú pravdivé. Každý týždeň sa predávajú banky, telekomunikačné podniky a podobne.“  

„Preto zabudnime na tieto ospravedlnenia. Vláda by mala založiť skupinu, ktorá bude platená na základe objemu peňazí, ktoré získa z predajných transakcií. Akú inú možnosť máme?“ pýta sa M. Zanders.

Nepotrebného majetku sa chce zbaviť aj maďarská vláda. Ministerstvo zahraničných vecí pripravuje podľa agentúry MTI predaj niektorých budov v zahraničí. Patrí medzi ne napríklad budova bývalého veľvyslanectva v Bonne, ktorá má byť predaná vo verejnej súťaži. Vláda očakáva takto získať zhruba 10,3 mil. €, časť z príjmov chce použiť na výdavky spojené s predsedaním EÚ v budúcom roku.

Pobaltské krajiny aj Maďarsko patria medzi krajiny s napätým štátnym rozpočtom a hľadajúce spôsoby akútneho znižovania výdavkov. Predaj nepotrebného majetku môže byť jedna z nich.

O štátnej „realitke“ uvažovalo pred pár rokmi aj slovenské ministerstvo financií, no ostalo len pri zámere. Podobne skončil aj nápad „vládneho mestečka“, ktoré by koncentrovalo všetky ministerstvá do jedného komplexu. Na jedného štátneho úradníka v hlavnom meste pripadá zhruba 23 m2 kancelárskeho priestoru. Podľa prepočtov Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie, ak by štát všetkých úradníkov v Bratislave presťahoval na jedno miesto so zachovaním súčasne využívaného priestoru, bolo by potrebných štrnásť 27-poschodových budov. Pri štandardných koeficientoch využitia, ako v súkromnom sektore, by to mohla byť zhruba polovica.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.