EÚ bude známkovať budovy

Už v nasledujúcom roku budú budovy v EÚ dostávať známky. Hodnotiť sa bude ich energetická náročnosť. Do jednej zo siedmich energetických úrovní, na prvý pohľad pripomínajúcich systém hodnotenia vo vysokoškolskom kreditovom systéme, ich zaradí získaný certifikát. Ten bude musieť mať väčšina nehnuteľností v členských krajinách. Takýto pas bude musieť aj navrhnúť, ako si budova môže známky zlepšiť a dostať sa do vyššej energetickej triedy.

Teda takej, v ktorej sú nehnuteľnosti narábajúce s energiami hospodárnejšie. To je totiž jedným z hlavných cieľov smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Znižovanie spotreby energií, využívanie obnoviteľných zdrojov a ochrana životného prostredia sú prvotné motívy. Dôležitým vedľajším efektom však bude väčší vplyv energetickej náročnosti na trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

Úspory aj poriadok

Schválenie smernice je výsledkom iniciatívy EÚ na boj s klimatickými zmenami a zabezpečenia dodávok energií. Únia totiž dlhodobo zápasí s problémom narastajúcich dodávok zdrojov energií z nečlenských krajín. A zároveň aj s vyššími emisiami skleníkových plynov. Kým výber dodávateľov energií únia ovplyvniť nedokáže, na spotrebiteľov páky má. V znižovaní energetickej náročnosti môže oba problémy aspoň čiastočne riešiť.

Takmer tretina spotreby energií v EÚ pripadá na služby spojené s budovami. Na Slovensku je to približne 38 percent. V aplikácii smernice, ktorá predpokladá vystavenie  certifikátu na základe auditu projektovej dokumentácie a existujúcej budovy, vidí komisia možnosť, ako sa dá dosiahnuť výrazná úspora energií. „Pointa je totiž v tom, aby sa energia, ktorá sa do budovy dostane, využívala čo najefektívnejšie,“ vysvetľuje riaditeľka s.r.o. Inštitút bývania Bratislava Jarmila Zapletalová.

Ako však pripomína, toto majiteľov nehnuteľností nezaujíma najviac. „Ich zaujíma, koľko to bude stáť a čo z toho budú mať,“ zdôrazňuje. Podľa Mareka Hargaša, konateľa bratislavskej s.r.o. Spokojné bývanie, ktorá sa zaoberá facility manažmentom, má „znižovanie energetickej náročnosti a emisií významný národohospodársky význam, ten je však väčšine ľudí ukradnutý“. Cieľom smernice je vzbudiť vo verejnosti o tieto veci záujem. A to pomerne jednoduchým spôsobom. „Energetická úroveň, do ktorej bude nehnuteľnosť zaradená, bude mať priamy vplyv na jej trhovú hodnotu,“ vysvetľuje Anton Novotný zo sekcie stavebníctva Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Tento vplyv bol doteraz iba minimálny.

Príkaz zhora

Energetická náročnosť existujúcich slovenských budov je stále veľmi vysoká (TREND 12/2003). Nájomca či kupec nehnuteľnosti v súčasnosti nemá veľa šancí získať o nej relevantné informácie. „Energetický pas“ budovy to zmení. Bude ho totiž musieť mať okrem všetkých nových či obnovovaných budov aj nehnuteľnosť, ktorá sa predáva či prenajíma. „A práve to ľudí zaujíma najviac,“ dôvodí A. Novotný. Tlak, ktorý to na vlastníkov budov vyvolá, bude podľa neho obrovský. „Snaha zvýšiť trhovú cenu prispeje k obnovám budov a znižovaniu energetickej náročnosti,“ očakáva A. Novotný. Pri biznise s realitami čaká na fyzické či právnické osoby aj byrokracia. Pri prenájme alebo predaji budovy budú musieť dať vypracovať autorizovaným energetickým audítorom energetický certifikát. Ten je vo svojej podstate podobný certifikátom, ktoré majú napríklad aj elektrické spotrebiče. Podľa neho si budú môcť budúci majitelia nehnuteľnosti posúdiť energetickú hospodárnosť budovy a porovnať ju s inými objektmi. Certifikát bude obsahovať aj odporúčania pre finančne výhodné úpravy, ktoré energetickú hospodárnosť budovy zvýšia.

Na otázku TRENDU, či je na to potrebná špeciálna eurosmernica alebo by si to trh vyžiadal sám, však rezort výstavby jasnú odpoveď nedal. „Zrejme tu neboli iné možnosti, ako pôsobiť na energetické povedomie ľudí,“ domnieva si Zuzana Sternová, riaditeľka bratislavskej s.r.o. VVÚPS-Nova, výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb.

Podľa dekana Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) Dušana Petráša je to v poriadku. „Pre vlastníkov nehnuteľností je to dôležitá informácia, dá sa však len ťažko očakávať, že by sa na jej získanie motivovali sami,“ nazdáva sa. Podľa J. Zapletalovej je vlastnícke povedomie najmä majiteľov bytov v bytových domoch „stále veľmi nízke, pretože väčšina z nich nezaplatila za svoj majetok trhovú cenu“. M. Hargaš nariadenie považuje za systémový krok. „A to aj napriek tomu, že ide o direktívu EÚ. Ľudia by sa však sami asi nezobudili,“ myslí si.

Hoci obnov budov, ktorých priamym cieľom je aj zníženie ich energetickej náročnosti, na Slovensku pribúda, nie vždy sa cieľ podarí splniť. „Samo zateplenie budovy nestačí, najväčšie energetické straty vznikajú pri dodávkach tepla v rozvodoch,“ zdôrazňuje J. Zapletalová. M. Hargaš považuje za kľúčové, že základom certifikácie bude kompletný energetický audit. „Takých je na Slovensku zatiaľ málo a nie sú komplexné,“ ťažká si. A väčšinou sú v réžii podnikov. Napríklad ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom vďaka vlaňajšiemu energetickému auditu dokázal znížiť náklady na vykurovanie o 25 – 35 percent pri investícii štyridsať miliónov korún.

Úplne nová metodika

V členských štátoch EÚ bude certifikácia budov povinná od začiatku budúceho roka. Od komisie však dostali trojročné prechodné obdobie. Slovensko chce z neho využiť aspoň rok. Dôvod? Čas medzi prijatím a implementáciou smernice bol príliš krátky, takže sme nemali dosť času na prípravu, dôvodí A. Novotný. „Z hľadiska predpisov týkajúcich sa budov je Slovensko dosť pozadu,“ tvrdí Z. Sternová. Postupy v oblasti znižovania spotreby energie boli predmetom schvaľovania viacerých zákonov napríklad v Nemecku už dávno pred tým, ako vznikla táto smernica, dopĺňa. S podobnými problémami ako Slovensko však podľa nej zápasia všetky členské štáty.

„Zatiaľ sumarizujeme podklady stavebných konštrukcií budov a klimatických podmienok. Tvoríme škálu hodnotenia, keďže každá budova má podľa aktuálneho stavu či účelu, na ktorý bola postavená, inú energetickú hospodárnosť,“ hovorí Z. Sternová. Rezort výstavby zatiaľ nevie, koľko celý proces prípravy bude stáť. Podľa Z. Sternovej je to zložitý proces, na ktorý zatiaľ ani nie sú vyčlenené peniaze zo štátneho rozpočtu. Celá suma sa podľa nej môže pohybovať v desiatkach miliónov korún.

D. Petráš tvrdí, že by sa dalo ušetriť, keby rezort výstavby využil metodiku energetických auditov, podľa ktorej postupuje Stavebná fakulta STU. „Mrzí ma, že najväčšia vzdelávacia a výskumná inštitúcia na Slovensku, ktorá v tejto oblasti nielen robí výskum, ale aj roky podniká, nebola ani oslovená pri tvorbe metodiky,“ dáva najavo sklamanie. Tvorbu metodiky majú v náplni práce rezorty hospodárstva a výstavby. „VVÚPS-Nova nám len pomáha so zapracovaním noriem,“ zľahčuje A. Novotný. Samu metodiku rezort výstavby zatiaľ pripravovať nezačal. „Ide o úplne novú prácu založenú na poznaní nových európskych noriem, takže spolupracujeme s tými, ktorí sa na ich pripomienkovaní zúčastnili,“ vysvetľuje A. Novotný.

Ministerstvo hospodárstva sa zasa rozhodlo využiť skúsenosti Slovenskej energetickej agentúry, ktorá overovala hospodárnosť tepelno-technických zariadení podľa dnes už neplatného zákona o energetike. „Ušetríme tak kopu času,“ komentuje Miroslav Mariaš, koordinátor referátu agendy EÚ a odboru štrukturálnych programov rezortu hospodárstva.

Rezort výstavby sa zatiaľ podobnou cestou nevydal. „Spolupráci sa nebránime, ale metodiku potrebujeme novú,“ tvrdí A. Novotný. Energetický audit stavebnej fakulty totiž hodnotí stavby podľa prekonaných noriem, takže sa musí zmeniť.  Energetická certifikácia budov je podporená 57 technickými normami, z ktorých 31 sa v súčasnosti spracúva ako európske normy. „Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti musí zohľadniť všetky nové údaje a podmienky, a teda akýkoľvek proces či postup používaný doteraz, aj keď zameraním obdobný, neodráža presne podmienky vyplývajúce z dikcie smernice,“ komentuje Z. Sternová. D. Petráš to pripúšťa, podľa neho je však efektívnejšie využiť „existujúce know-how ako základ a stavať na ňom“.

Meškajúca certifikácia

Ak však chýba metodika, európska smernica sa do slovenského práva implementovať nedá. „Niektorým štátom, napríklad Česku, stačí iba novelizovať jestvujúcu legislatívu. Slovensko však žiadny zákon týkajúci sa energetickej náročnosti budov nemá,“ vysvetľuje A. Novotný. Takže treba vypracovať nový. A jeho súčasťou musí byť metodika. Tá má byť rámcovo spoločná pre všetky krajiny únie, konkrétnosti však Brusel necháva na  členov.

Do Legislatívnej rady vlády SR by sa mal dostať nový zákon do polovice tohto roka. Zákon síce bude mať účinnosť od budúceho roka, pre tvorenie metodiky sa však musí posunúť povinnosť budov mať energetický pas. Jej absencia totiž nedovoľuje začať školiť „certifikátorov“. Tí budú dvojakí: za budovy budú zodpovedať autorizovaní stavební inžinieri, za inšpekciu technických zariadení odborníci, ktorých vyškolí organizácia poverená rezortom hospodárstva. Zatiaľ nevedno ktorá, pravdepodobne ňou však bude Slovenská energetická agentúra.

Vzdelávanie „certifikátorov“ budov i udeľovanie odbornej spôsobilosti na energetickú licenciu by mala mať v kompetencii Slovenská komora stavebných inžinierov. „Tak je to v celej Európe, celoživotné vzdelávanie zabezpečujú komory,“ dôvodí A. Novotný. Komora dostane podľa neho mantinely v zákone. Ten, kto splní podmienky, licenciu dostane. A. Novotný má skôr obavy, aby sa našlo dostatok odborníkov. „Odborné schopnosti nemožno brať na ľahkú váhu,“ prízvukuje. Koľko bude vlastne certifikácia stáť, si zatiaľ A. Novotný netrúfa odhadnúť. „Kým nie je metodika, ťažko povedať,“ dodáva.

Cena sa bude odvíjať od podlahovej plochy budovy. Rezort výstavby si uvedomuje, že najmä pre samosprávy, na ktoré v rámci decentralizácie prešlo množstvo budov v zlom stave, to bude predstavovať zvýšenie nákladov. Majitelia bytov by sa však nemali obávať nadmernej finančnej záťaže pri certifikácii nehnuteľností. Smernica napríklad pripúšťa spoločnú certifikáciu bytov v bytovom dome so spoločným vykurovaním alebo hodnotenie podľa podobného a energeticky rovnocenného bytu v tej istej budove. 