Libeskindove Benátky v Dubline

Jedným z mála ambicióznych projektov v Dubline, ktoré neutrpeli následkom hospodárskej krízy prinajmenšom odklad realizácie, je Grand Canal Square. V polovici minulého mesiaca v ňom otvorili divadlo.

Nie je to klasický voľne stojaci objekt, je spojený s ďalšou budovou komplexu do uličného bloku. Spolu s druhým blokom, nadväzujúcim zboku, vymedzuje strany námestia s rozlohou približne jeden hektár. Má atraktívnu „benátsku“ polohu – oproti divadlu uzatvára námestie vodná plocha.

Autorom divadla a troch budov v blokoch je americký architekt Daniel Libeskind. Celkové náklady sa priblížili k 200 mil. eur. Portál TRENDreality.sk nedávno informoval o Libeskindovej účasti v grandióznom projekte City Center v Las Vegas.

Kapacitou 2111 stoličiek je nové dublinské divadlo, do ktorého investovali 75 mil. eur porovnateľné s Viedenskou štátnou operou. Je hlavným akcentom na námestí, ktorého šikmý, červeno dláždený úsek vybiehajúci do vody ako mólo, je koncipovaný ako vonkajší foyer.

Renomovaná britská záhradná architektka Martha Schwartzová, ktorá dotvorila námestie, nazvala priestor „červený koberec“. Zvýraznila ho osvetľovacími telesami aj pásmi odlišnej žulovej dlažby, ktoré nadväzujú na charakteristické ostré tvary Libeskindovej architektúry.

Ostatné tri budovy komplexu sú administratívne. Ponúkajú celkovo vyše 50-tisíc štvorcových metrov kancelárskych priestorov s množstvom technických vymožeností a náročných estetických prvkov. Na fasádach sa uplatňuje rôznofarebný keramický raster chrániaci proti slnečnému žiareniu.  

Libeskind projektoval viacero kultúrnych stavieb. Za zmienku stojí najmä sedem múzeí, ktoré postavili podľa jeho projektu. Predovšetkým Denverské múzeum umenia za 67 mil. eur a ďalšie v USA, Dánsku, Nemecku, Veľkej Británii a v Kanade.

Budova divadla dosiaľ medzi jeho realizáciami chýbala, i keď v istom období sa venoval aj scénografii a kostýmovému výtvarníctvu a vytvoril dva scénické návrhy pre nemecké divadlá.

Dublinský komplex stojí na okraji prístavných dokov z konca 18. storočia, v ktorých mohlo kotviť až tristo plachetníc. Námornú minulosť miesta architekt pripomenul viacerými detailmi – strop v divadelnom hľadisku pripomína lodné plachty, bočné steny evokujú zasa drevený trup lode.

Popularita Opery v Sydney, ktorú postavili v roku 1973 zaiste prispela k tomu, že vo svete pribúdajú stánky dramatických a múzických umení v bezprostrednej blízkosti vodnej plochy. Príkladom je kodanská opera od Henninga Larsena z roku 2004 alebo opera v Oslo v od Snøhetty z roku 2007.

Pred desiatimi rokmi sa aj Dublin pripojil k európskym mestám, kde prestavujú prístavy na obytné štvrte. Tam sa má prestavba realizovať na ploche 520 hektárov. Sám Libeskind sa v súčasnosti venuje podobnej problematike zhodnotenia územia - pracuje na novej koncepcii dunajského prístavu v Belehrade.

Foto: Ros Kavanagh

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

Portál TRENDreality.sk prináša každý piatok architektonický skvost v rámci seriálu Svetová architektúra. Pozrite si všetky diely.