Mestá najlepšie na život nie sú nevyhnutne najdrahšie

Mestá, v ktorých je najvyššia kvalita života, nemusia byť pre pohodlný a luxusný život nevyhnutne najdrahšie. Z desiatky miest s najvyššou kvalitou života sa v rebríčku najdrahších miest objavujú len tri – Ženeva, Zürich a Kodaň. Vyplýva to z dvojice prieskumov švajčiarskej poradenskej spoločnosti Mercer Human Resource Consulting (MHRC). Ich výsledky sú predovšetkým pomôckou pre firmy a vlády, ktoré vysielajú svojich pracovníkov do zahraničia. Aby vedeli, aké životné podmienky tam ich zamestnancov čakajú a v akej výške by im mali vyplácať diéty a iné náhrady 
k platu.

Zároveň však môžu byť aj dobrým vodidlom pre solventné vrstvy spoločnosti pri rozhodovaní, kde investovať do sekundárnej rezidencie či kancelárskych a obchodných priestorov. Ukazujú totiž, ako kvalitne sa im bude v tom-ktorom meste žiť a čo ich bude tento špás stáť. Európanov zrejme poteší, že najvyššia kvalita života je v európskych mestách. A Slovákov by mohlo zaujať, že tretiu najvyššiu kvalitu života vykazuje Viedeň nachádzajúca sa neďaleko Bratislavy.

Ako skúmať kvalitu života

Najlepšiu kvalitu života majú obyvatelia švajčiarskych miest Zürich a Ženeva. O tretie miesto sa s Viedňou delí kanadský Vancouver, jediné severoamerické mesto v prvej desiatke. Európsku dominanciu prerazili už len austrálske Sydney a Auck­land na Novom Zélande. Mestá v USA sa v rebríčku medziročne prepadli. Dôvodom sú prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré znepríjemňujú a komplikujú najmä príchod do krajiny. Pri prílete aj odlete stoja cudzincov veľa času. Najvyššia kvalita života z miest v USA je v San Franciscu v Kalifornii a v Honolulu na Havajských ostrovoch. Najhoršie zo sledovaných miest, naopak, skončila Atlanta.

Najnovší prieskum kvality života zverejnila spoločnosť vo februári. Hodnotila v ňom kvalitu života v 215 mestách sveta, pričom do úvahy brala 39 kritérií vrátane politických, sociálnych a ekonomických faktorov a stavu životného prostredia. Hodnotí sa dostupnosť hodnotných potravín, kvalitných reštaurácií, možnosť nákupov a spoločenského vyžitia. Dôležitú úlohu hrala osobná bezpečnosť, kvalita zdravotnej starostlivosti, vzdelávacieho systému, verejnej dopravy a iných služieb verejného sektora. Údaje zozbierané za každé mesto porovnáva MHRC s New Yorkom, ktorému priradila východiskovú hodnotu 100 bodov.

Ženevu dostali na špicu práve školy, ktoré sú – či už verejné, alebo súkromné – veľmi kvalitné. Opačnému koncu rebríčka dominovali takmer výlučne africké mestá. Úplne najhoršia kvalita života však cudzincov čaká v Bagdade, kde sa musia naďalej každodenne strachovať o vlastný život.

Mestá regiónu V4 zaostávajú

Mestá v nových členských krajinách EÚ zo strednej a východnej Európy v kvalite života naďalej výrazne zaostávajú za západnou Európou. Ich najväčšou slabinou je nízka úroveň zdravotnej starostlivosti, hoci problémy majú aj vo sfére vzdelávania či nedostatočne rozvinutej dopravnej infraštruktúry. Najlepšia Praha sa v rebríčku umiestnila až na 79. mieste. Druhý najkvalitnejší život z miest v nových členských krajinách EÚ ponúka Ľubľana a tretí Budapešť. Ešte výrazne horšie sú na tom ruské mestá – Moskva sa umiestnila až na 190. mieste.

Okrem celkového rebríčka zverejnil MHRC aj čiastkové poradie podľa jednotlivých posudzovaných kategórií. Vyplýva z neho, že najlepšiu zdravotnú starostlivosť a sanitárne podmienky na svete ponúka kanadské Calgary. Nasleduje Honolulu, kanadská Ottawa a hlavné mesto Fínska Helsinki.

Rebríček v tejto kategórii sa zostavuje podľa kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ako aj kvality vody z vodovodu, miery znečistenia ovzdušia, efektívnosti zberu komunálneho odpadu, kvality kanalizácie a čističiek. Berie do úvahy aj výskyt nebezpečných zvierat či jedovatého hmyzu. Zo západoeurópskych veľkomiest ponúkajú suverénne najhoršie zdravotníctvo a sanitárne podmienky grécke Atény. Celkovo najhoršie sa umiestnilo azerbajdžanské Baku.

Z pohľadu bezpečnosti je najlepšie bývať v Luxemburgu. Viedeň je celosvetovo šiesta. Z miest bývalého socialistického bloku je najbezpečnejšia Ľubľana na 41. mieste, nasledovaná dvojicou Bratislava a Praha. Hlavné mestá Slovenska a Česka sa umiestnili na 58. mieste a podľa MHRC je v nich bezpečnosť na takej úrovni ako v americkom New Yorku.

Náklady 
na luxusný život

Najčerstvejšie hodnotenie životných nákladov v 144 mestách sveta zverejnil MHRC vlani v júni. Je postavené na porovnávaní ceny spotrebného koša zloženého z 200 vysoko kvalitných položiek tovaru a služieb od bývania, stravovania, oblečenia až po dopravu a zábavu s cenou tohto koša v New Yorku, ktorá predstavuje východiskovú hodnotu 100. Súčasťou koša sú len overené medzinárodné značky poskytujúce kvalitu a štandard, na ktoré sú zvyknutí spotrebitelia v najvyspelejších krajinách sveta.

Výrazné zmeny oproti roku 2003 vo vlaňajšom rebríčku spôsobilo posilňovanie eura a iných európskych mien k americkému doláru. V rebríčku medziročne výrazne poskočila aj Bratislava, kde ceny sledovaného spotrebného koša vlani podľa MHRC dosiahli 83,9 percenta z úrovne v New Yorku. Vysoký životný štandard stojí v Bratislave viac ako v Prahe či vo Varšave. Z európskych miest zahrnutých do hodnotenia je najlacnejšia rumunská Bukurešť.