Minister vízií?

Portfólio štátnych nehnuteľností čaká veľké upratovanie. Aspoň tak sa tvári minister financií Ján Počiatek. Nie je, pravdaže, prvý, kto s podobnou myšlienkou prichádza na verejnosť. Jeho predchodcovia sa však nestretli s prílišným pochopením. U politických partnerov ani u verejnosti.

Pritom situácia, ktorá panuje v štátnom nehnuteľnom majetku, sa dá nazvať len jedným slovom. Bordel. Ak totiž vlastník nepozná presný počet svojich budov, a ani náklady, ktoré sú s nimi spojené, niečo nie je v poriadku. Poznámka, že sú aj dôležitejšie veci, ktoré trápia slovenskú ekonomiku, je síce pravdivá, ale nie je úplne namieste. Celkovo totiž ide o tisícky realít za miliardy korún. A prinajmenšom v stovkách miliónov korún sa počítajú aj ročné poplatky za správu, údržbu či energie. Hlavná otázka teda znie: načo?

Ministerstvá majú robiť odbornú prácu, pripravovať legislatívu, a nie sa hrať na realitku, hovorí bývalý minister výstavby Lászlo Gyurovszky. Fakt, že sa podľa týchto slov aj choval, dodnes kole oči mnohým jeho politickým oponentom. Argument, s ktorým vyrukoval zástupca SNS, že rezort výstavby musí mať vlastnú budovu už len preto, že má stavebníctvo v názve, by vlastne komentár ani nepotreboval. Keby nebol taký rozšírený. Pri debate, či je necelých päťdesiat miliónov korún za ročné nájomne veľa alebo dosť, sa zabúda na to podstatné. Že k nej v tejto podobe vôbec nemalo dôjsť.

Debatovať sa malo o inom. A už dávno. Napríklad o efektivite štátnej správy. O tom, čo vôbec potrebuje vlastniť stovky a tisícky nehnuteľností. Privátne firmy vo svete, ktoré sú na tom v porovnaní s verejným sektorom s efektivitou o niečo lepšie, už o realitnom outsourcingu vedia. Jednak im tak budovy „netrčia“ v účtovných knihách, jednak pre väčšinu z nich nie je správa čoraz sofistikovanejších budov core biznis. Nakoniec, po príklady netreba chodiť ďaleko. Nedávno oznámil predaj potfólia nehnuteľností a sťahovanie do prenajatých kancelárií aj pološtátny Slovak Telekom.

Rezort výstavby sa vlani sťahoval, lebo musel odísť z budovy v centre Bratislavy. Mimochodom, štátnej. Ministerstvo nevlastní žiadnu budovu, do ktorej by sa vošli všetci zamestnanci. Tak oslovila súkromný sektor. Je to zle? Ak by štát mal už v tom čase predstavu, koľko budov má a čo chce s nimi robiť, vyzeralo by to celé inak. Presun ministerstiev do moderných kancelárií mohol byť koordinovaný a naplánovaný. A o vízii Governmental City by dnes nemusel minister financií iba rozprávať.