Murované suchoty
 za rohom

Menej žeriavov, viacej techniky na strojové omietky. Prebytočné kapacity v polystyréne, cemente, betóne, padajúce cenníky a stále nové akciové zľavy u predajcov. Odstavené tehliarske pece a celé závody na výrobu keramických dlaždíc. Aj taká je realita slovenského stavebného trhu. Kým v roku 2009 ešte aspoň finalizujúce firmy mali dosť roboty a všetci sa snažili príliš neprepúšťať, z roku 2010 vykukuje objednávková prázdnota.


Začínajúcich realitných projektov je ako šafranu, potiahne jedine infraštruktúra. Trh sa mení a do verejných tendrov sa tlačia i tí, ktorí o ne doteraz ani nezakopli. Vyhrávajú najnižšie ponuky, ale až realita povie, či sa za takú cenu dajú vôbec stavby zrealizovať. Obrovský potenciál eurofondov je na papieri, ale vo výzvach a v tendroch chýba. 


Ešte v lete 2008 bol najväčšou starosťou slovenských stavbárov nedostatok ľudí. Do roka sa situácia natoľko zvrtla, že najpálčivejším problémom stavbárov sa stal dopyt. A to nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. Slovensko z V4 najviac pocítilo útlm developerských projektov, od začiatku roka do septembra poklesla stavebná produkcia podľa predbežných údajov štatistikov medziročne o 8,8 percenta.


V Česku bol prepad miernejší, rovnako v Maďarsku, ale tam sa už skaza šíri dlhšie. Iba Poľsko zostalo plusové, so 4,7-percentným rastom. Nie sú za tým žiadne developerské čary. V krajine je rozbehnutých veľa infraštruktúrnych projektov – okrem stavieb pre futbalový šampionát EURO 2012 sa dokončuje aj druhá vetva varšavského metra. 


Infraštruktúra a menšie projekty financované z vlastných zdrojov silných developerov by mohli „zachraňovať“ stavbárov v roku 2010, veľké projekty sa budú rodiť ťažko. Aj takýto názor prezentuje Štúdia o stavebníctve v krajinách Vyšehradskej štvorky 2009, ktorú spracovala agentúra CEEC Research v Česku v spolupráci so spoločnosťou KPMG Česká republika. 


Silnejší trend smerom k cestným či železničným stavbám už na Slovensku cítiť: ich podiel na stavebnej produkcii stále stúpa. Ešte začiatkom roka robili budovy 86 percent domácej stavebnej výroby a infraštruktúra zvyšných štrnásť. Do konca septembra pritom jej podiel narástol na tretinu. Za zrýchlením sú rozostavané diaľnice a rýchlostné cesty a tiež rekonštrukcia železníc. 


K takémuto vývoju prispelo tiež spomalenie vo výstavbe budov, ale tento segment infraštruktúra zatiaľ predbieha len krátkodobo. Štát ako investor, ktorý hrá prvé husle, s dychom zatiaľ nestačí. Septembrová produkcia bola v inžinierskych stavbách takmer o desať percent nižšia ako vlani a prispela k výraznému pádu celej stavebnej výroby.


Jednociferný?


Podľa údajov združenia Euroconstruct poklesne tento rok stavebný biznis sumárne o 8,4 percenta a na budúci rok o 2,2 percenta. V ďalšom dvojročnom období by mali nastúpiť mierne rasty. Bodovať bude iba infraštruktúra. Do budúceho roka by mali pretrvať poklesy v rezidenčných projektoch a tiež v nerezidenčnej výstavbe, ktorá sa bude spamätávať dlhšie. Ale naštartujú sa renovácie a opravy. Prepad stavebníctva na Slovensku sa v roku 2009 zrejme nezastaví pred desiatimi percentami a pokles podľa odhadov TREND Analyses pretrvá aj v roku 2010. 


Až potom by mohli nastúpiť dlhodobejšie a oveľa výraznejšie zmeny v dynamike i v podieloch jednotlivých segmentov. Prinesie ich realizácia PPP projektov. Verejní investori rozbehnú budúci rok ešte intenzívnejšie aj rekonštrukcie ciest, ktoré posilnia produkciu v opravách a údržbe. Tri župy chcú v ďalších rokoch investovať do ciest 2. a 3. triedy takmer 70 miliónov eur, žilinská si pomôže aj eurofondmi.


Z vládneho programu zatepľovania budov finančné zdroje do reálneho života stavbárov ešte nedorazili, preto objemy v tejto oblasti stagnujú. Čo neznamená, že by to v roku 2010 rok nemohlo byť inak. 


Celkovo sa opravy a údržba už nepodieľajú na tuzemskej produkcii pätinou ako na začiatku roka, ale len 15 percentami. Tento trend by sa mohol v roku 2010 zvrátiť a podiel by mal stúpať. Aj preto, lebo na papieri sú už prostriedky na zatepľovanie vyčerpané. Väčšie rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu či Bratislavského hradu sa štatisticky sledujú s novou výstavbou. K nim môže pribudnúť čoskoro aj stavba Národného futbalového štadióna. 


Podľa Štúdie o stavebníctve v krajinách Vyšehradskej štvorky 2009 sa slovenskí stavebníci okrem obmedzených úverov, náročných požiadaviek investorov na záruky a stagnáciu rozpracovaných projektov najviac obávajú platobnej nedisciplinovanosti. A s ňou spojenej druhotnej platobnej neschopnosti. V spojení s klesajúcou aktivitou firiem je preto takmer isté, že rok 2010 bude pre stavebníctvo kritický. 


Slabé malé a stredne veľké firmy tieto finančné suchoty neprežijú a zaniknú či – v lepšom prípade – zmenia majiteľov, prognózuje v štúdii Ľuboš Vančo, managing partner KPMG na Slovensku. Tí, čo prežijú, to môžu mať následne na prečistenom trhu v roku 2011 jednoduchšie.

Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.