Na kúpu v Bulharsku ešte nie je neskoro, ale najvyšší čas

Občania západoeurópskeho severu, najmä v dôchodkovom veku, už tradične hľadajú útočisko v príjemných klimatických podmienkach južných krajín. Okrem vhodného podnebia sem smerujú aj za nižšími cenami v porovnaní s ich domovskou krajinou. Ich pobytu a presťahovaniu nič nebráni, keďže domovská aj cieľová krajina sú členmi Európskej únie.

Seniori odchádzajú

Početnú komunitu migrujúcich dôchodcov vykazuje napríklad Veľká Británia. Podľa prieskumu banky Alliance & Leicester International sa ich do zahraničia sťahuje 300-tisíc ročne.

Do roku 2020 sa podľa banky z Veľkej Británie odsťahujú štyri milióny osôb v dôchodkovom veku. Znamená to, že každý piaty britský dôchodca bude žiť v zahraničí.

Hlavným dôvodom je podľa správy rastúce bohatstvo občanov a trend vlastniť letnú rezidenciu. „Veľkú úlohu hrá masový turizmus. V roku 1960 vycestovalo do zahraničia šesť miliónov Britov, v roku 2001 šesťdesiat miliónov,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Alliance & Leicester International Simon Hull.

Cieľovú destináciu si Briti vyberajú najmä podľa počasia, ktoré musí byť teplejšie a slnečnejšie ako tradične upršané Britské ostrovy. Okrem toho v „druhom domove“ musí byť lacnejšie ako v drahej Veľkej Británii.

Sťahujúci sa Briti najčastejšie smerujú do Španielska, Portugalska či Talianska. Ceny nehnuteľností v týchto tradičných útočiskách dôchodcov z bohatých krajín európskeho severu však v posledných rokoch výrazne stúpli.

Časť záujemcov sa preto preorientovala na lacnejšie alternatívy. Správa banky spomína medzi novými destináciami najmä Chorvátsko a Turecko. Typickým príkladom cenového hitu je však aj Bulharsko, na Západe stále pomerne neznáma tradičná destinácia dovolenkárov z bývalého východného bloku.

(Nielen) cenový raj

Bulharsko záujemcom ponúka 220 kilometrov piesočnatých pláží, ale aj hory s lyžiarskymi strediskami. Všetky bulharské prírodné krásy pritom zrejme už od roku 2007 budú súčasťou Európskej únie, čo zahraničným vlastníkom začína dávať pocit väčšej istoty.

Skvelú investičnú kombináciu dotvárajú na západoeurópske pomery až smiešne nízke ceny, ktoré vyplývajú zo zlej ekonomickej situácie a chudoby v krajine. Bulharsko bude po svojom vstupe do EÚ jej najchudobnejším členom.

HDP na obyvateľa ani v prepočte na stále nízke ceny nedosahuje ani tretinu priemeru EÚ. Na porovnanie, na Slovensku je to takmer polovica.

Ekonomické zaostávanie Bulharska sa odráža vo všeobecne nízkych cenách. Kým Slováci si všímajú najmä viac než prijateľné ceny ubytovania a stravovacích služieb počas dovolenky, západoeurópski euroobčania vycítili investičnú príležitosť.

„To, čo sa tu deje, sa v Španielsku odohralo pred dvadsiatimi rokmi,“ tvrdí spolumajiteľ realitnej kancelárie BulgarianProperties.com Michail Čobanov, podľa ktorého sa v Bulharsku štvorcový meter pozemku priamo na pláži stále dá kúpiť aj za osemsto korún. Upozorňuje však, že luxusné nehnuteľnosti už idú do miliónov eur.

Spoločnosť BulgarianProperties podľa agentúry Reuters predá len vo Veľkej Británii 120 domov mesačne. Malý domček hodinu jazdy od mora sa podľa M. Čobanova dá kúpiť približne za stotisíc korún.

Rovnaká suma je potrebná na opravu elektro- a vodovodných rozvodov a modernizáciu kuchyne. Kanalizácia a plyn sú v bulharských dedinách neznámym pojmom.

Na prvý pohľad dostupné ceny sú na bulharské pomery vysoké. Najmä vidiek sa totiž od kolapsu socialistického systému dramaticky vyľudňuje.

Štátne fabriky skrachovali a ľudia odchádzajú za prácou do miest. Na vidieku sa totiž dá žiť len z vlastnej poľnohospodárskej produkcie.

Nehnuteľnosti za „babku“

V Británii sa však Bulharsko dostáva do kurzu. Bulharské veľvyslanectvo v Londýne denne vybavuje desiatky telefonátov, v ktorých Briti požadujú informácie o podmienkach kúpy nehnuteľnosti v Bulharsku. Počet žiadostí o dlhodobé víza medziročne stúpol na dvojnásobok.

Dôvod je zrejmý. Napríklad v malej dedinke Granitovo Briti skúpili už šesťdesiat z celkového počtu 750 domov. „Pôvodne sme chceli ísť do Španielska, ale rozmysleli sme si to, pretože všetko tam veľmi zdraželo,“ tvrdí podľa The Moscow Times Les Brazier, britský tlačiar na dôchodku, ktorý sa do Bulharska odsťahoval aj s manželkou. Brazierovci sa pre Bulharsko rozhodli po tom, čo videli v televízii program pre ľudí začínajúcich nový život v zahraničí.

Svoj dom v juhoanglickom letovisku Brighton predali v prepočte za 14,7 milióna korún a v bulharskom vnútrozemí si kúpili dvakrát väčší s 2 400-metrovým pozemkom za 320-tisíc korún. Za hlavné motívy na odchod z Anglicka označil L. Brazier častý dážď, vysoké ceny a dopravné zápchy.

Manželia si svoju voľbu pochvaľujú. Príjemne ich prekvapila najmä dobrosrdečnosť a pohostinnosť miestnych ľudí. Rovnaké skúsenosti majú manželia Baileyovci, ktorí navštívili Bulharsko minulú jeseň a odvtedy tu kúpili dva domy, každý v prepočte za 240-tisíc korún. „Minulý týždeň nás každý deň pozvali na večeru iní susedia,“ smeje sa John Bailey.

Problémy zahraničným návštevníkom spôsobuje slovanský jazyk, ktorý v písanej forme používa cyriliku. Vidiecke obyvateľstvo totiž väčšinou neovláda žiadny cudzí jazyk. Väčšina Britov sa však na rozdiel od týchto dôchodcov do Bulharska nesťahuje, ale využíva získané nehnuteľnosti len ako dovolenkové či letné sídlo.

Foto – Lora Dobrucká