Občianske preukazy pre budovy

Kupujete novú chladničku? Už ste si pravdepodobne zvykli, že je dobré porovnať si jej spotrebu energie. Ak je na štítku A, bude stáť pravdepodobne viac. No prevádzka bude lacnejšia ako v prípade konkurenčnej ponuky s označením G. Je ľahké si spočítať, za aký čas sa úvodná zvýšená investícia vráti.

Podobné informácie nájde kupujúci od nového roka aj na budovách. V situácii, keď ceny všetkých klasických druhov energií dlhodobo rastú a nádej na pokles je minimálna, je otázka ich úspory namieste.

Najviac energie spotrebovávanej v bytoch, rodinných domoch či administratívnych budovách slúži na vykurovanie, respektíve chladenie. Podiel na celkovej spotrebe predstavuje viac ako dve tretiny. Zvyšok tvorí príprava teplej vody, osvetlenie a prevádzka elektrospotrebičov.

NEPREHLIADNITE:

• Energeticky náročné šikanovanie (Komentár)

Občianka budovám

Tlak na majiteľov nehnuteľností, aby hľadali šetrné riešenia ich spravovania, vyvoláva hlavne pohľad do cenníkov dodávateľov energií. No európski aj domáci úradníci sa nazdávajú, že k znižovaniu energetickej náročnosti ich treba navyše motivovať novým zákonom a povinnosťou vlastniť od začiatku budúceho roka certifikát. Akýsi občiansky preukaz budovy. Povinnosť certifikácie vyplýva z eurosmernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorú Slovensko prebralo do vlastnej právnej úpravy.

Energetický certifikát napríklad zhodnotí tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav okien a dverí, účinnosť zdrojov a rozvodov tepla, teplej vody či efektívnosť spotreby elektrickej energie. Má obsahovať aj odporúčania na zlepšenie energetickej bilancie. Toto „vysvedčenie“ bude mať povinnosť získať od nového roka každý vlastník budovy pri jej predaji či prenájme a každý, kto dokončil novú budovu alebo staršiu významne obnovil.

Týka sa to rodinných a bytových domov, administratívnych budov, škôl, nemocníc, hotelov, reštaurácií i športových zariadení. Vydýchnuť si môžu iba majitelia pamiatkovo chránených budov, kostolov, dočasných stavieb, priemyselných hál, nebytových poľnohospodárskych budov, bytových budov určených na užívanie menej ako štyri mesiace v roku, stavieb starších ako 60 rokov a budov s úžitkovou plochou menšou než 50 štvorcových metrov.

Energetickú certifikáciu budov budú skúmať znalci. No najprv musia sami prejsť skúškami, prvé budú v októbri tohto roka. Aktuálny zoznam ľudí oprávnených vykonávať certifikáciu bude viesť Slovenská komora stavebných inžinierov.

Náklady vlastníka...

Samozrejme, zákonodarcovia pamätali aj na sankcie. Inšpekcia môže uložiť oprávnenej osobe, ktorá vykonala certifikáciu v rozpore s normami, pokutu do výšky 100-tisíc korún. Vlastníci budov môžu byť ľahší o 5- až 30-tisíc korún v prípade, že neumiestnia energetický štítok na nápadnom mieste budovy, neobstarajú si certifikát, neuschovávajú ho po celý čas platnosti, neodovzdajú jeho originál pri predaji alebo kópiu pri prenájme novému majiteľovi, respektíve nájomcom. A tiež ak nezabezpečia pravidelnú kontrolu klimatizačného systému alebo kotla v budove. Splnenie týchto povinností majú inšpektori kontrolovať zo špeciálne zriadenej inšpekcie.

Zavedenie povinnej certifikácie budov prinesie okrem ďalšej byrokracie aj zvýšenie finančných nákladov. Oprávnení certifikátori nebudú vystavovať energetické „občianske“ majiteľom za pekný úsmev alebo kávu. Podľa predpokladov ministerstva hospodárstva by výška poplatku za vyhotovenie mala závisieť od dohody objednávateľa a certifikátora.

Hoci, ako povedal Ján Magyar z odboru medzinárodných vzťahov v energetike Ministerstva hospodárstva SR na konferencii organizovanej portálom stavebni-forum.cz, do budúcnosti sa uvažuje aj o indikatívnom stanovení cenových pravidiel. Tvorcovia smernice predpokladali, že certifikát nebude len ďalšie vynútené administratívne opatrenie, ale bude prínosom pre vlastníka v zistení skutočného stavu budovy a návrhom opatrení na jeho zlepšenie. Náklady pre finančne silnejších stavebníkov, investorov či drobných majiteľov nebudú podstatnou výdavkovou položkou. No obstaranie certifikátu či kontroly klimatizácie a kotlov môže napríklad pre majiteľov rodinných domov znamenať podstatnú komplikáciu pri ich predaji či prenájme. A môžu ich odradiť aj v prípade rozsiahlejšej rekonštrukcie.

...a jeho výnosy

Budovy patriace do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu hodnotu na realitnom trhu v porovnaní s budovami s vyššou spotrebou. Budova v zlom stave bude možno nepredajná alebo jej cena bude taká nízka, že investícia do zlepšenia sa oplatí. Finančná záťaž to bude. Pri novostavbách však tieto výdavky navyše predstavujú zlomok percenta investičných nákladov a v tomto kontexte nestoja za reč, hovorí predseda Inštitútu pre energeticmožky pasívne domy Henrich Pifko. Podľa neho pri starších objektoch či zmenách vlastníctva ich možno „majiteľ ofrfle“, ale uvedomenie si, čo vlastne má, ho môže motivovať k zlepšeniu kvality budovy a úsporám výrazne prevyšujúcim náklady certifikácie.

Hoci výstavba takýchto šetriacich budov (najmä rodinných domov) je napríklad u susedov v Rakúsku už v plnom prúde, na Slovensku je ešte stále v plienkach. Prvé lastovičky sa len začínajú objavovať. Potvrdzuje to i H. Pifko: „Na Slovensku sa prvé pasívne domy dokončujú v tomto roku, v Česku ich už pár stojí.“ Záujemcov o takéto bývanie láka možnosť poriadne ušetriť na účtoch za vykurovanie. Starší rodinný dom zo 60. rokov v pôvodnom stave a bez izolácie spotrebuje na vykurovanie ročne v priemere 200 kilowatthodín na štvorcový meter.

Štandardnému novému bytovému domu stačia dve pätiny. No v porovnaní s alternatívnymi formami domov sú to stále vysoké čísla. Nízkoenergetický dom sa dostane pod štvrtinu a pasívny nespotrebuje ani desatinu. A to existujú aj domy s takzvanou nulovou spotrebou energie. Samozrejme, majitelia týchto príbytkov si priplatia aspoň o tretinu viac v porovnaní s klasickými stavbami.

„Do faktorov ovplyvňujúcich rozhodovanie pri kúpe nehnuteľnosti vstupujú aj iné priority, než je energetická náročnosť,“ upozorňuje konzultant realitnej kancelárie Lexxus Filip Žoldák. No certifikácia prinesie do hodnotenia určitý systém, ktorý bude pre každú budovu rovnaký, a tak sa bude dať porovnávať, dodáva.

 

Niečo navyše

Povinnosť disponovať energetickým certifikátom nie je jediná, ktorá od budúceho roka zaťaží majiteľov. Podľa toho istého zákona je rovnako povinný nechať si vypracovať od autorizovaného inžiniera v rámci spracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie aj energetický posudok. A ak ide o veľkú budovu s podlahovou plochou viac ako tisíc štvorcových metrov, je potrebné aj posúdenie technickej, environmentálnej, ekonomickej využiteľnosti alternatívnych energetických systémov či obnoviteľných zdrojov. Podľa J. Magyara je už v príprave aj legislatíva umožňujúca takzvaný energetický audit. No audit na rozdiel od certifikácie nebude povinný.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.