Paneláky v teplom kabáte

Zníženies potreby energie navykurovanie je pozateplení tridsať až šesťdesiat percent

Životnosť panelákov odhadujú odborníci na šesťdesiat až sedemdesiat rokov. Keďže sa stavali najmä od šesťdesiatych rokov, mnohé sú už v zrelom veku. Ak sa však človek o seba dobre stará, môže si o niečo predĺžiť život. O panelových domoch to platí ešte vo väčšej miere. Jednou z možností, ako ich omladiť, je zatepľovanie. Ako na to? O koľko sa im predĺži život? Bude o ne napriek zatepleniu o niekoľko rokov ešte záujem?

Kto býva na sídlisku, určite pozoruje, že viaceré paneláky opeknievajú, hýria farbami. Zatepľujú sa. Škaredých sivých domov je však stále dosť. Podľa Eleny Szolgayovej, riaditeľky odboru bytovej politiky na ministerstve výstavby, treba na Slovensku obnoviť približne 650-tisíc panelových bytov, pričom ročne sa stavia 15- až 18-tisíc nových bytov. „Je teda zrejmé, že nie sme schopní existujúci bytový fond v reálnom čase nahradiť. Treba ho obnoviť a skvalitniť,“ dodáva riaditeľka.

Vláda prednedávnom schválila v rámci protikrízových opatrení poskytnutie 73 miliónov eur na ďalšie zatepľovanie domov a bytov. Mali by putovať do Štátneho fondu rozvoja bývania, ale ešte stále nie je jasné, ako, kedy a komu sa budú poskytovať. Bude tieto peniaze stačiť na uspokojenie žiadateľov a rozbehne sa zatepľovací biznis?

Ako uvádza riaditeľ Združenia pre zatepľovanie budov Anton Novotný, zatepľovací biznis na Slovensku v ostatných troch rokoch vykazoval medziročný rast desať až pätnásť percent. Bol dokonca vyšší ako rast slovenského stavebníctva. V súvislosti s krízou a predpokladaným výpadkom súkromného kapitálu, ktorý by viedol k stagnácii tohto odvetvia, si myslí, že zvýšenie financií za zatepľovanie je dobrý nápad. Podľa neho však nejde iba o biznis v tejto oblasti, ale Slovensku to pomôže aj v povinnosti znižovať emisie skleníkových plynov. E. Szolgayová tiež oceňuje zvýšenie prostriedkov na zatepľovanie. Uvádza, že s týmito peniazmi by bolo možné zatepliť okolo 25-tisíc bytov. Zároveň upozorňuje, že vzhľadom na stav bytového fondu je žiaduce zrealizovať jeho obnovu v priebehu desiatich rokov a odhaduje, že ročne by mala byť do zatepľovania investovaná zhruba jedna miliarda eur.

AKO ZATEPĽOVAŤ. Laikovi sa môže zdať, že pri zatepľovaní ide iba o nalepenie polystyrénu priamo na panel a následné nahodenie omietky. Prax je zložitejšia. Zatepľovací systém sa skladá z viacerých na seba nadväzujúcich komponentov a polystyrén je len jedna jeho časť. „Súčasťou tepelnej izolácie sú aj lepiaca malta, kotviace prvky či výstužová vrstva s mriežkou,” vysvetľuje A. Novotný. Firma, ktorá sa púšťa do zatepľovania, by najprv mala preskúmať povrch, na ktorý bude lepiť izoláciu. Zatepľovať sa síce dajú rôzne povrchy od tehly, dreva až po panel, ale dôležité je zistiť ich stav. „Ak je povrch zvetraný alebo inak narušený, treba ho najskôr ošetriť,” vysvetľuje Dušan Červený z firmy Thermo, ktorá sa venuje tomuto podnikaniu.

Zvažovať treba aj polohu bytového domu a jeho orientáciu na svetové strany. Od toho môže závisieť hrúbka izolácie, typ materiálu, ale aj spôsob zateplenia. Panelák vo Vysokých Tatrách na severnej strane si vyžiada hrubšiu vrstvu izolácie ako bytovka na južnom Slovensku. Budovu navyše možno zatepliť zvonka aj zvnútra. Podľa jej účelu musí firma zvážiť, kde je ktorý spôsob vhodnejší. Na paneláky sa zväčša používa kontaktný spôsob zatepľovania s polystyrénom. Odvetraný spôsob na základe sklenej vaty sa môže uplatniť napríklad na budovu s veľkou vlhkosťou, ako je plaváreň.

PRÍNOSY ZATEPLENIA. Najdôležitejší dôvod na zateplenie pre obyvateľov je energetická úspora pri vykurovaní budovy a úspora peňazí. Podľa odhadu A. Novotného sa zníži spotreba energie na vykurovanie o tridsať až šesťdesiat percent. Pravda, na to, aby sa dosiahli predpokladané úspory, sa tomuto procesu treba venovať dôslednejšie. Zateplenie plášťa je totiž len prvý krok k možným úsporám. Ak opravíte na paneláku aj strechu, vyregulujete rozvody tepla, izolujete vodné potrubia a vymeníte okná, ušetríte ešte viac.

Spoločenstvo vlastníkov bytov Kerkobyt, ktoré spravuje štvorposchodový panelák v Michalovciach s 32 bytmi, išlo na zatepľovanie postupne. V roku 2003 dali izolovať strechu za 800-tisíc korún (26 555 eur), o dva roky neskôr vymenili rozvody teplej vody za 373-tisíc korún (12 380 eur). Potom si dali vyregulovať tepelnú sústavu, za čo zaplatili 122-tisíc korún (4 050 eur). Napokon pred troma rokmi prišla najväčšia položka – vonkajšie zateplenie plášťa budovy za dva a pol milióna korún (82 984 eur). Celkove preinvestovali 3,8 milióna korún (zhruba 126-tisíc eur). Investície sa im oplácajú. Podľa Márie Skybovej, predsedníčky Kerkobytu, už po prvom roku po zateplení šetrí bytovka až tridsať percent nákladov na kúrenie, a to nemá vymenené všetky okná. Návratnosť investícií len z úspor energie A. Novotný pri štandardných panelákoch odhaduje na sedem až desať rokov.

Benefity zo zateplenia nie sú však iba finančné. Odstránenie zatekania pomôže paneláku hygienicky zbaviť sa plesní a zlepší sa aj tepelná pohoda v celej budove. Zateplením sa ochráni konštrukcia objektu proti poveternostným vplyvom a tým sa predĺži jeho životnosť. „Správne zhotovený kontaktný zatepľovací systém by mal predĺžiť životnosť stavby minimálne o 25 rokov,” uvádza A. Novotný. Napokon aj esteticky si sivé paneláky zateplením polepšia, i keď niekedy nové farby priveľmi kričia.

ODKIAĽ NA TO VZIAŤ. Finančných zdrojov podpory zatepľovania je viacero a dajú sa kombinovať. Kerkobyt hradil zatepľovanie z dvoch úverov od Prvej Stavebnej sporiteľne a z dotácie na systémové poruchy od rezortu výstavby a regionálneho rozvoja. Na získanie dotácie potrebovali vypracovať projekt, mať odborné posudky o poruchách a vypísať žiadosť. Háčik môže byť v tom, že polovicu prostriedkov na projekt musí preukázať žiadateľ. Kvalitné firmy však zákazníkovi vypracujú aj projekt, dodajú posudky a niektoré pomôžu aj s počiatočnými nákladmi do získania úveru. „Firma nám robila práce ešte pred odklepnutím prostriedkov z fondu a na platby počkala,” spomína M. Skybová. Ostatným správcom bytov odporúča rokovať priamo so stavebnou firmou a nemať zbytočného sprostredkovateľa.

Samozrejme, na teplé steny museli prispieť aj obyvatelia domu. Do fondu opráv za tri roky zvýšili príspevky zo šesťsto korún mesačne na jeden byt na tisícku. Podľa M. Skybovej je to aj tak málo, ale ľudia sa ťažko presviedčajú na zvýšenie platieb.

Výhodný úver s jednopercentným úrokom na dvadsať rokov poskytuje aj Štátny fond rozvoja bývania. Správcovia bytov môžu získať aj európske peniaze vo forme Grantu SLOVSEFF (Slovak Energy Efficiency Financing Framework). Ten zaplatí dvadsať percent nákladov na projekt, ktorý zníži spotrebu energie minimálne o pätnásť percent. Grant poskytuje Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.

Napokon na financovanie zatepľovania a rekonštrukciu bytových domov ponúkajú úvery aj komerčné banky, ale úroky sú vyššie ako v spomínaných prípadoch.

OPLATÍ SA KUPOVAŤ? Má vôbec význam investovať do paneláku, hoci aj zatepleného? Životnosť panelákov odhadujú odborníci na šesťdesiat až sedemdesiat rokov. „Panel vydrží aj viac, ale problémové sú rozvody,“ domnieva sa Stanislav Unčík, vedúci Katedry materiálového inžinierstva Slovenskej technickej univerzity. Tie sa musia vymieňať častejšie. Podľa Zuzany Sternovej, riaditeľky Technického a skúšobného ústavu stavebného, ak sa budú paneláky pravidelne udržiavať a renovovať, ich životnosť sa môže počítať na storočia, tak ako pri hradoch a zámkoch. „To, že by panelák o pár rokov spadol, zatiaľ nehrozí,” myslí si. Búranie bytov tiež nepovažuje za šťastné riešenie, pretože náklady na likvidáciu jedného bytu by vyšli na desaťtisíc eur. Napriek tomu, že paneláky nemajú dobrú povesť, stále je o ne záujem. Kto ich kupuje? „Sú to najmä mladé rodiny s deťmi, ktoré si nechcú brať veľkú hypotéku a záleží im na lokalite a občianskej vybavenosti,“ informuje Michal Husár z firmy Realitné centrum. Príťažlivosť panelákov môže byť aj v tom, že ich ceny za posledný rok poklesli o dvadsať až dvadsaťpäť percent. Záujem o ne však postupne klesá. „Podľa našej firemnej štatistiky za posledný rok tvorili predaje panelových bytov dvadsať percent a novostavby až osemdesiat percent,” prezrádza M. Husár.

Kto sa rozhodne, či už z finančných alebo iných dôvodov, investovať do paneláku, volí radšej zateplený dom. „Zateplený panelák psychologicky pôsobí lepšie na klienta,” potvrdzuje realitný maklér. Navyše cena priemerného trojizbového bytu v zateplenom panelovom dome je vyššia iba o nejakých päť percent.

Orientačné náklady na zatepľovanie

eur/m2, cena s DPH

PRAMEŇ: www.zpzb.sk

Predvídaví podnikatelia zo Žiliny

Ešte v auguste minulého roka začala žilinská spoločnosti Slovben stavať fabriku na izolačné polystyrénové dielce pre stavebníctvo. Dokončiť ju chcela v máji tohto roka. Konateľkou Slovbenu je nevlastná dcéra Jána Slotu Alžbeta Porubcová a fabriku má prevádzkovať akciová spoločnosť SH+, kde v predstavenstve sedia synovia šéfa SNS – Pavol a Ján. Keďže išlo o chemickú fabriku, museli majitelia žiadať o povolenie rezort životného prostredia. Okrem súhlasu ministerstva však potrebovali aj územné rozhodnutie a stavebné povolenie od mesta Žiliny. To ich zámerom pre možné ekologické vplyvy nadšené nebolo a so stavebným povolením otáľalo. Firme to však nebránilo pokračovať vo výstavbe fabriky. V marci tohto roka prišla na stavenisko kontrola a zistila porušenie stavebného zákona. Spoločnosť stavala načierno. Staviteľovi teraz hrozí pokuta alebo zbúranie stavby. Najpravdepodobnejší scenár však bude ten, že Slovben dostane pokutu a stavba sa dodatočne zlegalizuje. Do tejto kauzy prišlo rozhodnutie vlády pridať peniaze na zatepľovanie. Je možné, že firma detí predsedu SNS mohla predpovedať krízu a následne protikrízové opatrenia vlády, alebo má len nos na dobré investičné príležitosti?