Poisteniu stavieb by prospeli záplavové mapy

Po tohtoročných povodniach určite nejeden postihnutý majiteľ si šiel dať poistiť dom pre prípad záplavy. Nemusí to však byť vždy také ľahké. A to ani napriek tomu, že poisťovne sa snažia podávať postihnutým pomocnú ruku.

Napríklad Allianz – Slovenská poisťovňa ponúkal až do konca septembra v oblastiach postihnutých záplavami možnosť poistenia. Lenže stavby, ktoré sa nachádzajú vo veľkej blízkosti často sa vylievajúcich riek, budú mať smolu v akejkoľvek poisťovni.

„Poisťovne sú tu na to, aby chránili pred náhodným, nepredvídateľným rizikom. A ak vás vytopí pravidelne každý rok, ťažko hovoriť o náhodnosti,“ zdôvodňuje generálny tajomník Slovenskej asociácie poisťovní Vladimír Rančík.

Rovnako si poisťovne dávajú pozor aj na stavby v inundačnom pásme riek, teda v oblastiach, kam sa pri potope rieka rozleje. Navyše je vo väčšine inundačných pásem riek výstavba zakázaná, sú totiž vybudované špecificky na to, aby sa na nich mohla rozliať rieka. Napriek tomu len v okolí Bratislavy stojí v záplavovej oblasti Dunaja zhruba 600 domov.

Chýbajú mapy

Hlavným dôvodom, prečo sa poisťovne do ochrany pred rizikom povodní nehrnú, je zatiaľ absencia záplavových máp. Tie dokážu presne modelovať, kam sa voda rozleje pri stanovenej hladine rieky.

V zásade ide o počítačovú simuláciu storočnej či tisícročnej vody v jednotlivých oblastiach Slovenska. Na základe tejto simulácie sa dá presne určiť, ktoré oblasti a ako budú postihnuté a podľa toho sa dá stanoviť riziko tej-ktorej oblasti. Inými slovami, mapy pomôžu poisťovniam na Slovensku stanoviť ceny poistenia proti povodniam, ktoré presne odrážajú riziko, že záplava danú stavbu naozaj zasiahne.

„Na vypracovanie záplavových máp by sme však potrebovali celoslovenský geografický informačný systém, ktorý neexistuje,“ upozorňuje V. Rančík. Takýto informačný systém by dopodrobna spracúval polohu každého miesta na Slovensku vrátane jeho výšky a vzdialenosti od najbližšej vodnej plochy.

Do takéhoto systému by sa potom dala zapracovať simulácia zmien vodného stavu a jej vplyv na okolie. Navyše by sa úpravou parametrov simulácie dal spracovať aj vývoj do budúcnosti. Zmeny klimatických podmienok totiž čoraz častejšie vyvolávajú extrémne správanie sa vodných tokov.

Česku pomohli povodne

Takéto extrémy si užili v Česku za posledné roky už niekoľkokrát. Keďže škody boli niekoľkonásobne vyššie než na Slovensku, napríklad povodeň v Prahe spôsobila ujmy dohromady za sto miliárd českých korún, aj záujem poisťovní o povodňové mapy mal svoju ekonomickú opodstatnenosť. Grafický informačný systém spolu s povodňovými mapami preto už v Česku funguje, českí odborníci jeho tvorbu dokonca už vysvetľovali aj na Slovensku.

Vybudovanie povodňovej mapy umožnilo mestám, obciam, ale i poisťovniam rozdeliť územie na takzvané rizikové zóny, podľa toho, aká je pravdepodobnosť výskytu záplav v tej-ktorej oblasti. Povodňová mapa pomáha nielen poisťovniam, ale aj obecným úradom.

Ak napríklad hydrometeorologický ústav hlási storočnú vodu, na miestnom zastupiteľstve budú okamžite vedieť, kam presne sa môže takáto voda rozliať a spustiť podľa toho ochranné hrádze. Rovnako presne by sa dalo určiť, ktoré domy bude treba evakuovať.

Povodne v Česku však paradoxne výrazne nezvýšili záujem poisťovať sa proti vodnému živlu. Podľa predstaviteľov Českej asociácie poisťovateľov to má na svedomí predovšetkým fakt, že český štát sa rozhodol vo veľkej miere odškodniť obete záplav. Zo všetkých poškodených totiž mala majetkovú poistku len zhruba desatina.

V USA nielen povodne

Americká vládna Federálna agentúra pre riadenie pohotovostných stavov (FEMA) považuje povodne za najdrahšie živelné pohromy v celej krajine. Preto aj pod jej vedením vznikla rozsiahla databáza počítačových máp v podstate celých USA.

Na nich sa dá presne modelovať nielen dosah záplav, ale napríklad tiež sledovať oblasti najčastejšie postihnuté suchom či napádané hmyzom. Dokážu tak pomôcť mestám pre prípad vodnej pohromy, ale napríklad aj poľnohospodárom.

A v konečnom dôsledku opäť aj poisťovniam, pretože poľnohospodári v USA sa na poistenie spoliehajú oveľa viac než tí slovenskí či európski. V konečnom dôsledku sa pomocou geografických informačných systémov dajú simulovať vlastne všetky možné živelné riziká: od dôsledkov zemetrasení rôzneho stupňa, cez hurikán až po relatívne neškodné presakovanie podzemnej vody.

V niektorých oblastiach totiž môže mať podmáčanie rôzne dôsledky: od poškodenia statiky budov až po zosuvy pôdy. Vo Veľkej Británii dokonca záplavové mapy sprístupnili verejnosti, čo pre ľudí znamená ďalšiu dôležitú informáciu napríklad pri kúpe domu či bytu.

Aj zaisťovne majú rady mapy

Keďže žiadna poisťovňa nemieni niesť riziko katastrofálnej záplavy sama, presúva jeho časť na zaisťovne. Tie záplavové mapy takisto oceňujú, obzvlášť ak sú na lokálnej úrovni veľmi podrobné.

Dokážu potom oveľa presnejšie zvažovať riziko a tým aj dospieť k cene výhodnejšej pre poisťovňu. Tá zas môže nižšie náklady na zaistenie zohľadniť v poistnom.

V konečnom dôsledku tak môžu záplavové mapy viesť nielen k presnejšiemu určovaniu rizika, ale aj k výhodnejšiemu poistnému. Ak si teda klient nechce silou-mocou postaviť dom hneď vedľa koryta rieky, aby mal dobrý výhľad na vodu.

Foto – TASR

© 2004 TREND Holding, spol. s r.o.