Realitný boom prinesie prácu za desiatky miliárd

Stavebný priemysel si už dávnejšie začal všímať trh s nehnuteľnosťami. Tuší, že trendy, ktoré na ňom cítiť, sa zakrátko prejavia zvýšením či znížením objednávok stavebných prác. Časy, keď stavebníctvo živila iba výstavba ciest a priehrad, sú dávno za nami. Najväčšie realitné projekty sa miliardovým stavbám rýchlo vyrovnali, tie najväčšie ich aj predstihli.

Silný dopyt po bývaní, maloobchodných a skladovacích priestoroch, kanceláriách či hoteloch dáva developerom čoraz väčšiu odvahu a veľkosti projektov krídla. Kým začiatkom desaťročia sa prvé biznis centrá stavali za desiatky miliónov, súčasné sa počítajú na miliardy. Ešte pred piatimi rokmi bol vyše stobytový projekt udalosťou, dnes je len ďalším v dlhom rade.

Veľkoprojekty sa v posledných rokoch vyrojili ako huby po daždi. Po nákupných a administratívnych centrách prišli najmä v Bratislave veľkobytovky, ako napríklad Rozadol, Koloseo alebo Karloveské rameno. Po príchode priemyselných investorov sa rozbehla výstavba obrovských logistických areálov.

Tučné kúsky

To, čo slovenský realitný trh čaká, však možno nazvať časom megaprojektov. Niektoré už developeri ohlásili v minulých rokoch, no tento rok bude obdobím, keď sa väčšina z nich rozbehne aj reálne. Prinesie to nové zákazky, dopyt po stavebných prácach, tým aj tlak na rast cien stavebných prác a materiálov. Mnohé z nich slovenskí stavbári ani nedokážu pokryť, a tak sa predpokladá výpomoc kolegov zo susedných krajín, najmä z Maďarska, Českej republiky, ale aj Rakúska.

Nad zemou už medzičasom vidieť niektoré z veľkých stavieb, napríklad Euroveu za 10 miliárd a River Park za 6 miliárd na nábreží Dunaja. Obidve majú mať ešte aj druhú etapu, takže čísla primerane narastú. V plnom prúde dokončovacích prác je niekoľko ďalších projektov, napríklad Apollo BC a Aupark Tower od HB Reavis Group, Lakeside I od TriGránitu, Tri veže od Cresca alebo centrála Slovenskej sporiteľne na Tomášikovej. Potvrdilo sa, že o zákazky sa pobijú silné stavebné spoločnosti z prvej desiatky slovenského rebríčka.

Ďalšie stavby sa rozbiehajú. Spomenúť treba najmä Twin City – polyfunkčný megaprojekt na Mlynských nivách, ktorý má ambíciu premeniť za 17 miliárd korún zanedbané okolie autobusovej stanice na mekku nákupov a zábavy, ale aj bývania a administratívy. Zatiaľ prebehlo iba búranie starých budov a príprava pozemkov, v najbližších mesiacoch by sa však mali stavebné práce naplno rozbehnúť. V podobnej fáze sa nachádza aj neďaleký šesťmiliardový projekt Panorama City od J&T alebo rozšírenie biznis parku Westend na Patrónke o tri nové komplexy od rovnakého investora.

Vyčistené pozemky pripravené na výstavbu má aj obytný komplex Slovany na Račianskej ulici developera Futuris, pri druhej etape Digital Parku v Petržalke od Penty sa výstavba už rozbehla. V najbližších dňoch chce začať stavať poľský developer GTC v prípade svojho komplexu Vinohradis pod Kolibou, ostrý štart čaká túto jar viacero obytných projektov.

Miliardy eur

Najväčšie projekty sú však stále len v štádiu príprav. Najviac azda láka pozornosť nová časť Petržalky South City. V priebehu desiatich rokov by tu na 90 hektároch malo vyrásť zhruba 1,35 milióna štvorcových metrov úžitkovej plochy v budovách. Z toho viac ako polovica bude určená na bývanie, čo predstavuje približne desaťtisíc bytových jednotiek. Ďalej zhruba 270-tisíc m2 kancelárskych budov, nákupno-zábavné centrum a služby na 170-tisíc m2, športoviská, hotely, školy či zdravotnícke zariadenia.

Súčasťou novej štvrte s 20- až 30-tisíc obyvateľmi má byť stanica petržalskej rýchlodráhy, diaľničný privádzač a ďalšie komunikácie. Developerská firma Cresco sa pri realizácii South City spojila s významnou írskou firmou Quinlnan Private Golub, s ktorou spolupracuje aj na Troch vežiach na Bajkalskej ulici.

Kapitálovo silné partnerstvo bude nevyhnutnosťou, na výstavbu celého projektu sa totiž počíta s približne 1,5 miliardy eur (45 – 50 mld. Sk). Južné mesto si trúfa získať do jesene tohto roka stavebné povolenie aspoň pre prvú fázu tak, aby sa začalo s výstavbou sietí. Do roku 2011 by malo dostať majiteľa prvých dvetisíc bytov.

Ešte väčší areál má vo výhľade finančná skupina Penta vo svojom projekte The Port na opačnom konci Bratislavy. Medzi Lamačom, Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou chystá novú štvrť na zhruba 250 hektároch. Rozbehnúť sa má výstavbou obchodnej zóny vrátane nákupno-zábavného centra so 70-tisíc štvorcovými metrami predajnej plochy a viacerých samostatných prevádzok na 110 hektároch. Prvé budovy sa majú rozostavať v budúcom roku, ešte tento rok však chce Penta kopať siete a prví zákazníci by sa v obchodoch mali ukázať v roku 2010.

Neskôr sa plánujú kancelárske budovy, obytná zóna a športoviská, ale napríklad aj predĺženie električkovej trate z Dúbravky cez Port do Volkswagenu a Devínskej Novej Vsi, terminál autobusovej dopravy, nová železničná zastávka a príjazdové cesty. Len do prvej etapy plánuje Penta vložiť zhruba 10 miliárd korún, ďalšie desiatky by stáli obytné nehnuteľnosti v ďalších fázach.

Nové štvrte

Niekoľkomiliardové projekty sa chystajú aj inde. Napríklad pozdĺž plánovanej petržalskej električky, kde sa plánuje projekt Petržalka City zatiaľ za 13 mld. Sk. Menej známe sú priestory medzi Starým mostom a mostom Apollo, ktoré sa chystajú developovať Cresco a J&T, či okolie dnešného futbalového štadióna Artmedie, kde má plány jeho majiteľ Grafobal Group.

Hovorí sa o prestavbe areálu Incheby, podobne ako sa megaprojekty plánujú v bývalom Matadore a celom okolí Kopčianskej ulice. Ide o projekty za miliardy a všetky sa predpokladajú počas najbližších piatich rokov.

Horúcou zónou sú aj parcely bývalej rafinérie Apollo v centre hlavného mesta. Pripravuje sa tu niekoľko miliardových projektov, plány tu majú Penta, Vara, Futuris, Trajter, Koruna Invest i Sekyra. Zo zamoreného územia sa postupne má stať prominentná štvrť s drahými kanceláriami, bývaním a blízkosťou Starého Mesta, ako aj luxusných nákupných centier. Stavať sa bude aj ďalej v celej zóne medzi Prístavnou a Prievozskou ulicou. Majú tu napríklad vzniknúť obytné súbory Trinity a Jarabiny alebo obrovské biznis centrum Harbour City či nákupný park s kanceláriami a bývaním Big Max.

V Bratislave je niekoľko ďalších podobných oblastí s očakávanou hustou výstavbou. Napríklad zóna okolo letiska, najmä zo strany diaľničného obchvatu, ale aj priestor medzi Vajnormi, Račou a Východnou stanicou alebo okolie Slovnaftu či lokality za Bratislavou, najmä Čierna Voda, okolie Senca, Stupavy a Dunajskej Lužnej.

Stavebné kapacity stiahnu aj nie celkom realitné projekty, ako je výstavba nového letiskového terminálu za tri miliardy či rekonštrukcia Bratslavského hradu, ktorá si od tohto roka vyžiada miliardu korún.

Treba spomenúť aj takmer fantasticky znejúce projekty, akými sú 850-hektárová zóna skupiny Opera ako pokračovanie Portu za Lamačom či plán vybudovania umelého ramena Dunaja, ktoré by viedlo z priestoru oproti Devínu poza Petržalku až k Čunovu. Takéto plány by si vyžiadali desiatky miliárd, nie však v korunách, ale v eurách.

Ani inde nespia

Nemožno však zabúdať na regióny, kde sa stavebné nadšenie rozbehlo nákupnými centrami a novými fabrikami. Po nich nasledujú logistické parky, lepšiaca sa kúpyschopnosť obyvateľstva prináša aj miliardové projekty bývania. Pre developerov sú zaujímavé najmä krajské mestá, ale aj tatranský región. Najvýznamnejšími mimobratislavskými projektmi by v najbližších rokoch mali byť logistické centrá v Senci, Košiciach a Trnave, hoci všetky sú zatiaľ iba v štádiu projektovania. Stavať by sa, naopak, čoskoro mali dva trojmiliardové zámery – polyfunkčné centrum Horse v Poprade od BZ Group a rekonštrukcia bývalého pivovaru Corgoň na zmiešaný projekt Nová Nitra.

Niekoľko významných projektov prebieha alebo sa začína v Košiciach – od prestavby pivovaru Cassovar cez váhajúce nákupné centrum s administratívnou budovou Aupark až po obytný súbor Central Park britskej skupiny Letterstone za dve miliardy, ktorý sa má čoskoro rozostavať. O niečo ďalej je Žilina, kde je už rozostavaný Amfiteater, Aupark a Europalace, začína sa viacero ďalších a hovorí sa o projektoch, pri ktorých sa zatajuje dych, ako je napríklad najvyššia budova Slovenska CISS City.

Svoje miliardové stavby majú vo výhľade aj Banská Bystrica, Prešov, Zvolen a Trnava, ale aj niektoré menšie mestá so silným ekonomickým rastom, napríklad Piešťany, Skalica, Levice, Liptovský Mikuláš alebo Ružomberok. Logistické kapacity sa pripravujú najmä v Malackách, Prešove, Martine, Trenčíne, Novom Meste nad Váhom a Zvolene.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.