Špičková efektivita budov sa ešte neoplatí

Náklady na výstavbu budovy zďaleka nie sú posledné účty, ktoré musí majiteľ zaplatiť. Budovu treba živiť, teda vykurovať, vetrať a chladiť. Energetické náklady tvoria veľkú časť výdavkov, ktoré majiteľ, prevádzkovateľ, nájomník alebo obyvateľ budovy hradí. Náklady na energie rastú a s tým by sa mali čoraz viac presadzovať nové vykurovacie a zatepľovacie technológie. Napriek tomu sa špičková energetická efektívnosť stále príliš nevypláca.

Nechcené vysvedčenie

Od začiatku minulého roka na Slovensku platí povinnosť vybaviť budovám energetické vysvedčenie – certifikát. Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov platí povinnosť certifikácie pre novostavby, rekonštrukcie, ale aj budovy, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú. Od rodinného domčeka cez benzínovú pumpu až po mrakodrap treba stavebnému úradu ku kolaudácii doložiť energetický certifikát.

Ten ohodnotí stavbu na stupnici od najlepšieho A po najslabšie G a udáva aj spotrebu energie či tvorbu CO2 na štvorcový meter za rok. Zohľadňujú sa štyri kategórie – konštrukcia stavieb, kúrenie a príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, elektroinštalácia a osvetlenie. Certifikát sa vydáva na desať rokov a stojí približne jedno euro za štvorcový meter úžitkovej plochy. Pri malých objektoch je to zvyčajne aj dva-až trikrát viac, pri veľkých komplexoch zasa menej, aj polovica. Takýto dokument tak pre rodinný dom vyjde na tristo až päťsto eur, pre nákupné centrum aj vyše 20-tisíc eur.

Bez neho by katastrálny úrad nemal zapísať nehnuteľnosť pri predaji či novostavbu. No realita je na Slovensku oproti legislatívnym pravidlám o čosi iná. Stavebný úrad mesta Pezinok napríklad vlani kolaudoval rodinné domy pokojne aj bez certifikátov, podobne postupovali viaceré mestá a obce, najmä vo vidieckych regiónoch to tak robia dodnes. Rýchly telefonický prieskum TRENDU potvrdil, že hlavné mesto Slovenska je štátom v štáte aj pri dodržiavaní zákonov. Kým v bratislavskom Starom Meste na stavebnom úrade potvrdili, že energetický certifikát vyžadujú pri kolaudácii každej stavby vrátane rodinných domov, v Handlovej to vidia inak. Dokument vyžadujú iba pri stavbe, ktorá sa zatepľuje. Ak nie, certifikát netreba.

Z Jelšavy zasa hlásia, že podľa usmernenia od krajského stavebného úradu je certifikát povinný pre každú stavbu, aj malý rodinný dom. Treba ho doložiť ku kolaudácii. Alebo aspoň doniesť potvrdenie od spôsobilej osoby, že ho vystaví do šiestich mesiacov a investor ho doloží dodatočne. Podobne sa občas postupuje aj v Bratislave. Napriek tomu, že rozšírenie nákupného centra Avion bolo skolaudované už v decembri minulého roka, na vystavenie energetického certifikátu doteraz čaká.

NEPREHLIADNITE:

• Európa chce sebestačné budovy

Kým pri novostavbách sa zákon ako-tak dodržiava, horšie je to s predajmi nehnuteľností. Certifikáty by mali vyžadovať katastrálne úrady pri vklade, no nerobia to. Ten ružomberský je napríklad presvedčený, že je to úloha stavebných úradov, a tak to nerobí ani pri prevode nehnuteľností, ani pri prvom vklade novostavieb. Konateľ banskobystrickej realitnej kancelárie BB-Reality Jan Vundr hovorí, že za rok a pol platnosti zákona sa ešte nestretol s tým, že by také niečo kataster od vkladateľa pýtal.

Ďaleko od Bruselu

Ivan Chmúrny zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorý mal na starosti prípravu spôsobilých osôb vykonávajúcich certifikáciu, hovorí, že iniciátorom takéhoto zákona bola Európska komisia. Bruselská smernica o energetickej hospodárnosti budov si dáva za cieľ najmä znížiť emisie oxidu uhličitého a zefektívniť spotrebu energií. „Veď budovy majú na svedomí spotrebu 40 percent primárnych energetických zdrojov v Európe,“ vysvetľuje. Jedným zo zámerov Európskej komisie bol trhový vplyv certifikátov, teda aby budovy s vyššou známkou mali aj vyššiu hodnotu. Okrem toho sa uvažuje zvýhodniť ich daňovo. „Je na orgánoch štátnej správy a samosprávy, ako to využijú,“ vysvetľuje I. Chmúrny.

To, že sa energetické certifikáty napriek svojmu poldruharočnému fungovaniu v reálnom živote dokážu uchytiť iba váhavo, odôvodňuje nie celkom jasnými kompetenciami a chýbajúcou kontrolou. Stavebné úrady sú totiž presvedčené, že mať certifikát je povinnosť vlastníka budovy, a tak ich niektoré vyžadujú, iné nie. „Je to nový proces, nejako sa nastavil, ale bude sa dolaďovať, lebo je zložitý,“ hovorí zástupca univerzity. Približne od polovice roka by mala platiť vyhláška, ktorá spresňuje procesné postupy. Evidenciu, kontrolu a sankcie za chýbajúce certifikáty má mať na starosti Štátna energetická a inovačná agentúra. „Neviem, ako to oni uchopia, ale na začiatok aj menej bude viac, aby to vôbec fungovalo,“ priznáva I. Chmúrny.

Trh sa netrápi

Marek Vrbovský z predstavenstva developerskej spoločnosti HB Reavis Slovakia, ktorá stavia najmä kancelárske budovy a nákupné centrá, hovorí, že investície do najvyššieho hodnotenia energetického stavu budovy zatiaľ na Slovensku nie sú návratné. Ide najmä o obnoviteľné zdroje, ako sú solárne panely, tepelné čerpadlá alebo rekuperácia vzduchu.

Podľa neho je aj záujmom developera, aby budova spĺňala ekologické požiadavky: „Kto chce budovu hneď po dostavaní predať, postaví ju čo najlacnejšie. Našou filozofiou je podržať si ich, takže je v našom záujme, aby mali čo najnižšiu spotrebu energií.“ Ich budovy z posledných rokov majú podľa jeho slov zväčša hodnotenie na úrovni B. Podobné vysvedčenie dostal napríklad aj polyfunkčný dvojvežiak Vienna Gate v Petržalke.

Vladimír Bereš zo spoločnosti Inter IKEA Centre, ktorá vlastní bratislavské nákupné centrum Avion, hovorí, že každá investícia do výstavby by mala byť v dohľadnom čase návratná – aspoň do osem rokov. No návratnosť obnoviteľných zdrojov, napríklad solárnych panelov, túto hranicu nespĺňa.

Existujúce kancelárske a obchodné budovy sa bez použitia obnoviteľných zdrojov a moderných technológií zvyčajne dostanú len do kategórie C alebo D, pripomína Michal Hudeček z certifikačnej spoločnosti Ener Group, ktorá certifikáty vystavuje. Hoci niektorým sa podarí vyšplhať aj vyššie, ako napríklad obchodnému domu Euronics v Dunajskej Strede, ktorý dostal B.

Investorov, ktorí chcú tepelné čerpadlá a solárne panely, je čoraz viac, no zatiaľ skôr tých drobných, stavajúcich rodinné domy. Mnohí z nich si už vyslúžili najvyššie hodnotenie A. Z väčších budov spomína M. Hudeček medicínsko-relaxačné stredisko v bratislavskej Petržalke, ktoré výrazne stavilo na obnoviteľné zdroje. „No dôležitý je aj servis budovy. Ak sa zanedbáva, spotreba rýchlo stúpa,“ pripomína.

Čo s atypickými budovami, ktoré aj napriek kvalitnej izolácii a technológiám certifikácii nedokážu vyhovieť? Vladimír Leitner zo spoločnosti ENAS – Energoaudit a služby hovorí, že metodika sa robila teoreticky a do šablóny všetko nezapadne. Stáva sa tak, že stará budova dosiahne vyššiu energetickú triedu ako celkom moderná nezvyklých tvarov. „Stalo sa nám, že sme robili certifikáciu obchodnej budovy bez okien, ktorá je osvetlená iba umelo, a vyšla iba v triede G,“ vysvetľuje. Už pri projektovaní treba podľa neho brať ohľad na energetické vlastnosti, čo sa na Slovensku zanedbáva.

M. Hudeček zdôrazňuje, že po kolaudácii sa dajú urobiť malé zlepšenia, zmeniť celú koncepciu budovy je nereálne. Hoci developeri sa začínajú zaujímať o zlepšenie energetickej bilancie už pred výstavbou, ako napríklad v prípade bratislavského Centrálu alebo košického Auparku. „Je však rozdiel, čo projektant navrhne a čo sa potom naozaj postaví,“ ťažká si. „V priebehu výstavby často nastúpi tvrdé znižovanie nákladov a tu sa škrtá najľahšie.“ Kľúčové je podľa jeho slov, akým spôsobom sa budova používa, na akú teplotu sa vykuruje či v lete chladí. Stačí stupeň-dva navyše a spotreba energie sa oproti tabuľkovým hodnotám výrazne zmení.

Ilustračné foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.