Turecké hospodárenie

Narábanie s pozemkami v hlavnom meste bola vždy lukratívna záležitosť. Ľudí je veľa a zeme málo, pre všetkých sa neujde. Preto je dôležité, aby sa majetok občanov metropoly dobre spravoval, používal na správne ciele. Postup magistrátu a mestského zastupiteľstva však často pripomína povestné turecké hospodárenie. Čím ide o zaujímavejšie a drahšie pozemky, tým viac.

Hoci – Turkom toto prirovnanie krivdí. Aj keď v tejto krajine je tradícia bakšišov mimoriadne silná, v Istanbule sa pozemky v strede mesta predávajú vo verejnej dražbe, ktorú televízia prenáša v priamom prenose. Táto reality show spôsobila, že cena za nedávno predávaný 4,5-hektárový pozemok sa vyšplhala na 705 miliónov dolárov. Počítate dobre – 380-tisíc korún za štvorcový meter.

V Bratislave to robia inak. Donedávna sa lukratívne pozemky predávali za dve či tri tisícky za štvorcový meter. Keď developeri a verejná mienka dotlačili radnicu do verejnej súťaže, zrazu sa cena dostala na päťnásobné čísla. Takže ju bolo treba zrušiť a vymyslieť to inak. Cez zahmlenú zámenu so zahmlenou firmou, o ktorej nikto presne nevie, komu patrí. Hoci aj deň pred zasadaním mestského parlamentu.

Verejné reality show celkovo nie sú cesta, ktorou by sa primátor Andrej Ďurkovský a jeho tím chceli uberať. Existujú tu totiž „historické vzťahy k územiu“, „vecné plnenia“ a „iniciatívy investičných skupín“. Viac sa im pozdáva štýl latinskoamerických noviel, kde to najdôležitejšie prebieha v kuloároch. Tam sa vymieňa, prenajíma, odôvodňuje nízka cena, zapájajú sa kamaráti, spolubojovníci, skrátka, „tí naši“. Miliarda sem, miliarda tam. Naše malé Mexiko pri Dunaji.

Bratislavským voličom je to zjavne jedno. Stredo-pravá koalícia im vládne vlastne odjakživa a na podozrivé obchody s pozemkami si zvykli. Netrápi ich, že nemajú metro, cyklistické cestičky a parky miznú. Sú radi, že vôbec funguje mestská doprava, semafory a zoologická záhrada, aj keď dinosaury sa už pokazili. Navyše, tí druhí by asi boli rovnakí, ak nie horší.

Na modernú stredoeurópsku metropolu je to akosi málo. Ak sa do rozvoja Bratislavy nevnesie svetlo a jasné pravidlá, ostane len provinčným ihriskom, kam si miestni futbalisti idú po dobrom obede zakopať. Nehľadí sa tam na ofsajdy a fauly, nečakajú sa vrcholné výkony. Z Bratislavy inak nikdy nebude Nou Camp ani San Siro, kde kopú najlepší z najlepších a kde sa pozerá celý svet. A to nie je jedno.

Vizualizácia - Area RK

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.