Vežiaky signalizujú moc a vplyv

Výškové budovy sú pre developerov to, čo pre automobilky športové modely. Drahé, ligotavé lákadlá prešpikované elektronikou, určené len pre vyvolených, ktorí nemajú hlboko do vrecka. Mrakodrapy majú svoje miesto a odôvodnenie najmä v lokalitách, kde je nedostatok pozemkov.

Jedným z najvýznamnejších argumentov za mrakodrapy je však imidž. Treba ukázať, že si to staviteľ môže dovoliť. Nenadarmo už prvá výšková stavba v histórii – biblická Babylonská veža – skončila nedostavaná pre konflikt záujmov.

Architekti vysvetľujú, že vertikálna dominanta vyjadruje mužnosť, najmä moc a schopnosti. V architektúre sa výškové dominanty najprv objavili vo forme náboženských stavieb – kostolných veží alebo minaretov. Súčasné vežiaky bývajú sídlami úspešných firiem, bánk, luxusných hotelov, prípadne bytmi spoločenskej smotánky.

Vyššie a vyššie

Vďaka postupu technologických znalostí sa prvé skutočne výškové stavby objavili koncom 19. storočia. Najväčším lákadlom bola Eiffelova veža v Paríži, dokončená v roku 1887. Dodnes sa týči nad Seinou do výšky 318 metrov.

Hitom sa stali mrakodrapy v USA, najmä v Chicagu či New Yorku. Keď v máji 1931 otvorili 381-metrovú Empire State Building na Manhattane, bol to jeden z divov sveta. Titul najvyššej budovy planéty jej vydržal vyše 40 rokov, kým jej ho na dva roky neuchmatli tragicky známe dvojčatá World Trade Centra. Tie dokončili v roku 1972 a merali 417 metrov. V roku 2001 sa zrútili po útoku dvoch dopravných lietadiel.

Ani hrozná katastrofa však výstavbu gigantických stavieb nespomalila. New York už pred ňou predbehlo Chicago so svojou Sears Tower, to nahradila Malajzia a jej Petronas Towers. Aj súčasná oficiálne najvyššia budova sveta stojí na ázijskom kontinente. Finančné centrum Taipei 101 na Taiwane siaha do výšky 509 metrov.

Už budúci rok by však mali dokončiť obrovskú Dubajskú vežu (Burj Dubai). Pôvodne sa plánovalo, že má byť vysoká 705 metrov. Súťaž o to, kto vyššie, však dubajskú developerskú skupinu Emaar dohnala k úvahe predĺžiť vrcholovú časť vežiaka za 8 miliárd dolárov aspoň o dvesto metrov. Nebude to až taký problém. Pôjde totiž o neobývanú signálnu vežu.

Päťstometrové vežiaky vyrastajú alebo sa v krátkom čase plánujú najmä v Číne, Japonsku či v New Yorku, kde má zničené dvojčatá do roku 2010 nahradiť 540-metrová Freedom Tower. Najvyšší mrakodrap Európy sa rozhodli postaviť Rusi. Vyššia z dvojice Veží federácie developerskej skupiny Mirax bude merať takmer 450 metrov. Budovy sa už stavajú. Dokončiť ich majú v budúcom roku. Okrem štvrť milióna štvorcových metrov prenajímateľnej plochy budú vybavené aj parkoviskami pre 23-tisíc áut.

Všetkých sa však chystajú pretromfnúť Číňania. Svoju Bionic Tower v Šanghaji chcú síce dostavať až v roku 2020, zato má v nej byť miesto až pre stotisíc ľudí. Plánovaná výška – 1 228 metrov. Vyše kilometrový gigadom s tristo poschodiami by mal byť mestom v meste vrátane bytov, kancelárií a obchodov, športovísk a parkov.

Naše malé mrakodrapy

Na Slovensku vyrástla prvá výšková budova v Bratislave v roku 1935, teda krátko po postavení newyorskej Empire State. Mäsiar Rudolf Manderla sa však neinšpiroval vtedajšou najvyššou budovou sveta, ale chicagskými jatkami. Jeho vežiak má jedenásť poschodí a pozícia najvyššej obytnej budovy v meste mu vydržala veľa desaťročí.

Výšavy v hlavnom meste pribúdali najmä počas socializmu, hoci ledva dosahovali sto metrov. Slovenská televízia v Mlynskej doline, televízna veža na Kamzíku, vojenský internát zvaný Kukurica pri Račianskej, Technopol a Incheba v Petržalke alebo Presscentrum na brehu Dunaja či Hotel Kyjev a Stavebná fakulta STU v centre.

V novej trhovej ekonomike sa spočiatku nových vežiakov nežiadalo. Ľudia boli zasýtení petržalskou králikárňou, mramorovými námestiami a betónovými stavbami storočia. Navyše bol na trhu dostatok kancelárskych budov, vyprázdnených nepotrebnými úradníkmi. Nové mrakodrapy sa preto v Bratislave začali stavať až koncom 90. rokov.

O štartovný výstrel sa postaral štát, lepšie povedané, jeho banky. Najprv Všeobecná úverová banka, ktorá sa síce topila v dlhoch, no rozhodla sa pre stavbu nového sídla na Mlynských nivách. Budova z modrého skla narástla na 88 metrov a zmestilo sa do nej 24 poschodí. Nasledovalo 33- poschodové sídlo Národnej banky Slovenska (NBS) s výškou 111 metrov a stalo sa atrakciou hlavného mesta. Cez dni otvorených dverí ho navštívia tisíce zvedavcov.

Obor z ocele a skla zhltol niekoľko starých domov a záhrad a stal sa dominantou modernej časti centra. Najmä vďaka susednej obrátenej pyramíde rozhlasu a betónovému hranolu Stavebnej fakulty STU.

V tom čase sa objavil aj ďalší ambiciózny projekt – obytný súbor Glória na Záhradníckej ulici. Angažovala sa v ňom vtedy ešte štátna Slovenská sporiteľňa. Ponad električkovú trať ho nadchodom plánovala prepojiť s protiľahlým nákupným centrom a bankovou budovou na Palkovičovej ulici. Zámer stroskotal a vyrobil sporiteľni dlhy. Obytný súbor sa rozpredal a roky dokončoval po častiach. Stometrová Glória dlho hyzdila horizont Ružinova ako betónová ruina, až kým ju začiatkom minulého roka nedokončili. Inzeráty na predaj posledných bytov sa objavujú dodnes.

Huby po daždi

Začiatkom tohto storočia však prišiel hospodársky rast a s ním potreba nových kancelárií a bytov. Pri Prievozskej ulici vyrástli prvé budovy obchodnej štvrti, ktoré sa spočiatku nevyznačovali výškou. Priblíženie ľudských ciest k vtáčím prišla až s rastom cien pozemkov a dopytu po nových kanceláriách. V súčasnosti sa v Bratislave plánuje niekoľko desiatok budov s výškou nad sto metrov. Nie všetky naozaj postavia. Prekvapením však je, že väčšina z nich nemá byť kanceláriami, ale bytmi.

Práve tieto obytné mrakodrapy postavia podľa plánov v lokalite, ktorá sa postupne premieňa na tzv. biznis dištrikt (štvrť podnikania) medzi Dunajom, Prievozskou, Bajkalskou ulicou a Dostojevského radom. Patria sem napríklad 135-metrové dvojičky Panorama City na Landererovej. Tie mali ambíciu vystriedať v pozícii lídra pelotónu najvyšších bratislavských budov susednú Tower 115, ktorá patrí rovnakému developerovi – finančnej skupine J&T.

Bývalé Presscentrum pritom prišlo k primátu počas rekonštrukcie len vďaka niekoľkometrovej anténe, ktorou prerástlo národnú banku. Panorama, ktorá má byť hotová v roku 2009, však na čele zrejme dlho nevydrží. O niekoľko sto metrov ďalej, na Bottovej ulici, sa chystá Lipový park, ktorý má rovnako ako Panorama City priniesť hlavnému mestu štyristo bytov. Developerská skupina Lipa bývalého šéfa hlohovskej Slovakofarmy Ondřeja Gattnara ho má dohotoviť koncom roku 2009. Jedna z jeho dvoch budov bude vrátane antény 140-metrová. O päť metrov viac, ako má vežiak od J&T.

Vyše stometrové budovy majú vyrásť aj pri Záhradníckej, Račianskej, Bajkalskej ulici, dokonca i v Dúbravke a Petržalke. Všetkých sa však chystá pretromfnúť najväčší slovenský developer. HB Reavis predal svoje najväčšie projekty biznis centier, holandskému Rodamcu prepustil polovicu aj v úspešnom petržalskom projekte Aupark.

Vrhol sa teda do nových projektov a tiež chce byť najvyššie. V prípade City Business Centra na Karadžičovej ulici sa mu zatiaľ iba podarilo prečnievať nad susednou VÚB. Veža Auparku s necelými sto metrami sa zasa stane najvyššou budovou na pravom brehu Dunaja.

Prvý po mraky

Chystá sa však niečo, čo dá zabudnúť na všetko, čo tu bolo doteraz. Twin City na Mlynských nivách nahradí starú autobusovú stanicu, ako aj opustenú káblovku. Budú tu byty, kancelárie, obrovské nákupné a zábavné centrum a – hotelový vežiak so 42 poschodiami. Výška by mala dosiahnuť 160 až 170 metrov. Teda dve VÚB-ky alebo Incheby na sebe. Keďže nová budova bude prvou nad 150-metrovou hranicou, ktorá sa vo svete pokladá za prah pre mrakodrapy, pôjde aj o historicky prvý slovenský mrakodrap. Celý komplex za 17 mld. Sk by mal byť zrelý na nasťahovanie v roku 2011. Bude to jeden z najväčších realitných projektov v strednej Európe.

Ostatní developeri sa však s druhou priečkou určite nadlho nezmieria. Už teraz presakujú informácie o vežiakoch, ktoré sa chystajú na petržalskej strane mosta Apollo, okolo Bajkalskej ulice či vedľa NBS. Chystá sa výstavba okolo budúcej trasy rýchlo- električky v Petržalke. Priestory pre výškové budovy majú byť napríklad v súčasnom areáli Istrochemu okolo Vajnorskej ulice či na zvyšku bývalej rafinérie Apollo okolo Košickej. Dôvodov je dosť. Na jednej strane čoraz drahšie pozemky, záujem ľudí o výškové byty, úspora pri výstavbe na strane investorov. Pod kotol prikladá aj súťaž o prestíž.

Podľa bratislavského primátora Andreja Ďurkovského sú výškové budovy celosvetovým trendom, treba však zvážiť, do akého priestoru ich umiestňovať. „Nesúhlasím s tým, aby stáli v historickom centre, v novovznikajúcich štvrtiach to však nie je problém,“ vysvetľuje primátor. Bratislava sa teda mrakodrapom brániť nebude.

Jej príklad budú nasledovať aj iné mestá. V Žiline už začali stavať 22-poschodový vežiak Amfiteater, v Banskej Bystrici rastie Europa Business Center s rovnakým množstvom podlaží. Výšková budova sa plánuje aj v košickom komplexe Cassovar či ďalších mestách. Pozerať sa na svet z výšky je lákavé. S rastom ekonomického bohatstva Slovenska to bude lákať čoraz viac.

Ilustračné foto - SITA/AP, vizualizácia Lipa Investment, HB Reavis Group

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.