Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako z realitnej krízy? Zbúrať domy

02.09.2011 | Martin Rojko

Diskusia (15 reakcií) Pravidlá diskusie

02.09.2011 | EWcub

veď sme v ťažkom realitnom boome - aspoň Lebowski to tvrdí, podľa toho že Tatrabanka zdražila jeden projekt na Dunajskej ulici - o tom snáď američania netušia? - niekto by im mal tú dobrú správu oznámiť...

02.09.2011 | milanll

podobne riesenie sa navrhovalo aj v Irsku.
Zistili vsak, ze demolacia jedneho domu by stala 50 000 euro, tak od toho upustili.

Co je vsak nepochopitelnejsie - cely svet chape vyznam realitnych trhov a ich vplyvu na ekonomiky krajin.

S vynimkou Slovenska.

Je to vobec mozne, aby sme boli taki zaostali?

02.09.2011

chorý stav riešiť chorým riešením?

možno by stálo za to uzákoniť dobu použiteľnosti jednotlivých vecí - spotreba by rástla, politici by sa oblápali a usmievali, čo na tom, že národ by plakal. rozhodujúce sú bankové čísla

02.09.2011 | lubos4

Aj bankovky by mali mať len istú dobu platnosti. :-)

02.09.2011 | grgo

V prvom rade, ničenie majetku nie je Keynesiánsky prístup. Keynesiánsky prístup je hlavne produkcia - a to v hraničnom prípade dokonca aj neefiektívna ako je známe vykopávanie bankoviek zo starých baní. Inak len tak mimochodom, Keynes tento príklad vytiahol kôli tomu, že ľudia vtedy považovali ťažbu zlata za fasa vec. A ťažba zlata vtedy v podstate nebolo nie je nič iné, ako vykopávanie dolárov zo zeme.

V druhom rade k článku, chlapci get real. Realitný biznis už nikoho nezaujíma, recesia sa už dávno ako rakovina rozšírila do ostatných sektorov. Ale niekedy obrázky povedia viac ako čísla, ja mám dokonca dva - prvý je od Brada DeLonga: http://delong.typep...

Druhý je z FREDu (je to transformácia, Housing Prices/CPI, takže som to uložil ako obrázok keďže nemámo vo FREDE account, kľudne si to spravte sami): http://imageshack.u...

Problém nie je na realitnom trhu v zmysle cien alebo ponuky. Problém je s dopytom. Ale tento problém existuje na všetkých trhoch, nielen s realitami.

02.09.2011 | grgo

V prvom rade, ničenie majetku nie je Keynesiánsky prístup. Keynesiánsky prístup je hlavne produkcia - a to v hraničnom prípade dokonca aj neefiektívna ako je známe vykopávanie bankoviek zo starých baní. Inak len tak mimochodom, Keynes tento príklad vytiahol kôli tomu, že ľudia vtedy považovali ťažbu zlata za fasa vec. A ťažba zlata vtedy v podstate nebolo nie je nič iné, ako vykopávanie dolárov zo zeme.

V druhom rade k článku, chlapci get real. Realitný biznis už nikoho nezaujíma, recesia sa už dávno ako rakovina rozšírila do ostatných sektorov. Ale niekedy obrázky povedia viac ako čísla, ja mám dokonca dva - prvý je od Brada DeLonga: http://delong.typep...

Druhý je z FREDu (je to transformácia, Housing Prices/CPI, takže som to uložil ako obrázok keďže nemámo vo FREDE account, kľudne si to spravte sami): imageshack.us/photo/my-images/405/housing.png/

Problém nie je na realitnom trhu v ponuke. Problém je s dopytom - lebo ľudia sú nezamestnaní alebo sa boja o prácu a o svoj budúci príjem, a nekúpia dom ani za akciové výpredajové ceny. Ale tento problém existuje na všetkých trhoch, nielen s realitami.

02.09.2011 | Martin Rojko

@grgo: OK, uznavam. Vystiznejsie by veta znela "...v krugmanovskom style." No Keynesove navrhy minimalne nepriamo nicenie majetku podporuju.

02.09.2011 | grgo

Nie, ani Krugman neuznáva ničenie. Ak ste si niekedy jeho články interpretovali v zmysle že je fanúšikom vojen, tajfúnov a zemetrasení, tak to je iba preto, že ľuda a vlády sú (z nejakých dôvodov) naklonené fiškálnym stimulom iba v prípade takýchto katastrof. Republikáni nemali problém s priamym deficitným vládnym stimulom vo výške 2 bilióny dolárov na financovanie Bushových vojen, ale zo stimulom za 700 miliárd po najväčšej kríze za desaťročia mali ohromné problémy.

V jednom z posledných článkov dokonca zastával myšlienku, že by bolo veľmi dobré ak by sa americká vláda začala obávať invázie ufónov, lebo by mala aspoň dôvod zmobilizovať zdroje.

02.09.2011 | prehltac salok

jeho clanky sme si interpretovali v prvom rade tak ze je to etatista ...

02.09.2011 | grgo

Ja by som ho skôr nazval šálkou, ale to je už otázka toho ako si definujete čo je to taká šálka, že vojíne Kefalíne? :D

02.09.2011 | alfonzK

vsetkych realitnych maklerov do pracovnych taborov na 20 rokov

02.09.2011 | Lukas71

Clanok ma na jednej strane pobavil, na druhej prinutil k zamysleniu sa co je-bolo vlastne pricinou krizy. Podla mna aj neumerna a zbytocna spotreba (aj na ukon zadlzovania) malo inovovanej vyroby. Pozrime sa napriklad na automobilovy priemysel: aku inovaciu napr. predstavuje VW Golf IV, V, VI, v podstate ide to to iste s malou zmenou dizajnu, ale za to silnym marketingom tlaciacim na ludske pocity a na tomto sa viezli vsetky segmenty ekonomiky. Vo vztahu k okoliu, trvalej udrazatelnosti zdrojov a prostredia nic nove, starec Benz by neveril, ze este teraz zije. Co tak zobrat rozum do hrsti a inovovat, investovat do trvalo udrzatelnej vyroby, nenicit zdroje a prostredie, zasoba penazi je pritom obrovska.

02.09.2011 | PaloK

Zrejme sa bude musiet este vela udiat, aby sme presli z tejto "vyrobnej" spolocnosti na vyssi level, o ktorom hovoris. Nie sme nic ine, len vyrobna a konzumna spolocnost. Vyroba a konzumacia su motor dnesnej ekonomiky.

02.09.2011 | grgo

Ja som si doteraz myslel, že výroba a konzumácia (tovarov a služieb) je motorom každej ekonomiky. Iba že by ste navrhli systém fungovania, v ktorom sa iba "investuje" -či už do strojov, zariadení infraštruktpry alebo skladových zásob a nikdy sa nespotrebováva.

Počkať, nemáme už na takýto stav ekonomiku už názov - bublina? Nestalo sa tak už pri realitnej bubline, kedy sa stavalo nie pre ľudí čo nemali kde bývať, ale aby mali "investori" kde upratať nasyslené chechtáky? Keď spľasli reality, tak sa vrhli na komodity a dnes sa zdá že sa presunuli na zlato. Otázkou skutočne je, do čoho "investujú" zajtra? Máš problémom je to, že svetom sa preháňa tornádo voľného kapitálu, ktoré by rado našlo nejaké uplatnenie. Ak sa mu nenájde "reálny" prístav, ktorý by umožnil investičné výnosy založený reálnym rastom produktivity, tak sa investori uspokoja aj s bublinami. Paradoxne bubliny sú pomerne racionálnou (a z pohľadu ekonomiky dokonca efektívnou) reakciou investorov na nedostatočné reálne investičné príležitosti.

Inak veľmi dobré čítanie na túto tému je tu: http://worthwhile.t...

02.09.2011 | martin33

PaloK myslel pravdepodobne taky stav, kde vacsina casu ktori travia ludia nebude tvoreny tymi aktivitami, ktore popisuje ekonomia. Teda spotrebou a vyrobou tovarov a sluzieb.
Napriklad clovek by pracoval 2-3 denne na zabezpecenie nevyhnutych tovarov a sluzieb a zvysok casu by sa venoval aktivitam ktore by boli "mimo ekonomiky", pretoze by sa nezarabali/neminali peniaze a fungovali by na cisto nekomercnej baze na zaklade dobrovolnosti.