Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Architekt Maroš Fečík: Rusovce mohli vyzerať inak

07.09.2015, 05:40 | Patrik Garaj | © 2015 News and Media Holding

Novú sériu rozhovorov so slovenskými architektmi začíname s bratislavským ateliérom plusminusarchitects. Ich rodinný dom v Rusovciach patrí medzi nominované stavby v aktuálnom ročníku súťaže CEZAAR. Keďže profesionálny i osobný vzťah šéfa ateliéru Maroša Fečíka s lokalitou je hlbší, dialóg sa nekrútil len okolo súťažnej stavby.

  • Tlačiť
  • 2

Interiér domu v Rusovciach od plusminusarchitects.Zdroj: Maroš Fečík

Rodinný dom v Rusovciach, súťažiaci o CEZAARA, nie je prvý, ktorý ste v tejto lokalite postavili. Na začiatku ste dokonca riešili plán celej tejto novej obytnej zóny. Ako to prebiehalo?

Zhruba pred dvanástimi rokmi sme s bývalými kolegami Števom Polakovičom a Romanom Halmim robili urbanistickú štúdiu celého územia. Pre developera, ktorý kúpil pozemok, sme navrhli riešenie, ktoré by sme tam radi videli aj dnes.

Architekt Maroš Fečík.Zdroj: Milan David

Ako to tam malo vyzerať?

Navrhli sme hustejšie osídlenú krajinu, s menšími a početnejšími domami, než je súčasný stav. Predovšetkým išlo o mix bývania, práce, obchodov a trávenia voľného času. Zámer bol, aby časť obyvateľov vôbec nemusela z lokality odchádzať. Aby tam mali napríklad ateliér, kanceláriu, obchod či škôlku. Chceli sme, aby to aspoň sčasti fungovalo ako v meste. Nešlo o monofunkčný priestor, aký tam je dnes. Súčasťou štúdie boli aj nepredajné plochy, ktoré mali slúžiť ako miesta pre spoločné aktivity obyvateľov. Náš prístup bol o regulácii – ako na danom území začať výstavbu tak, aby celý priestor dával zmysel.

Riešili ste aj typológiu jednotlivých domov?

Mali sme nakreslený istý typ domov, no nešlo o to, aby boli všetky rovnaké. Len aby navzájom sedeli. Každý dom mohol byť iný, ale stále mal byť súčasťou štruktúry. Veľký dôraz sme kládli na priestor medzi domami. To je dnes takmer zabudnuté. Regulácia mala fungovať ako ochranná ruka, ktorá by nedovolila čokoľvek.

Zdroj: Maroš Fečík

Ako to celé dopadlo?

Nič z toho sa nezrealizovalo.

Prečo?

Pretože z ekonomického hľadiska bolo pre developera zaujímavejšie priestor rozparcelovať. Čiže rozdeliť územie na pozemky a predať ich čo najvýhodnejšie. A nehľadať ten hybridný prístup. Takéto riešenie by bolo potrebné potenciálnym klientom najprv ukázať. Bolo by treba aspoň časť územia zafinancovať a zrealizovať. Stále si myslím, že svoju klientelu by si to bolo našlo. Dodnes tu však chýba odvaha pustiť sa do komplexnejších riešení pre územia s väčším počtom domov.

Akú formu teda územie nových Rusoviec nabralo?

Zostala jednoduchá sieť ulíc s rodinnými domami, ktoré sú viac menej uzavreté od ulice. Bez miest na spoločné stretnutia. Teraz tam postupne začína vznikať nejaká štruktúra obchodíkov, pretože tam už žije dostatočný počet ľudí.

Zdroj: Maroš Fečík

Možno tam vidieť domy rozličného charakteru. Sú tam nejaké obmedzenia týkajúce sa výzoru stavieb?

Istá regulácia tam existuje, ale týka sa skôr odstupov od ulice, vzdialeností medzi jednotlivými domami, ich maximálnej výšky alebo indexu zastavania. O výzore domu to nehovorí nič. A to sa aj ťažko reguluje. Väčšina urbanistických princípov je založená na číslach a nie na podobe.

Ako ste do tohto prostredia vstupovali s vašim návrhom? Reagovali ste na okolie a existujúci kontext?

Do istej miery. Referenciou bola skôr štruktúra ulice a to, ako sú voči ulici postavené susedné domy. Medzi nich sme sa snažili postaviť niečo, čo kvalitu ulice skôr podporí, než ju poprie. Ďalší kontextový prvok bol ten, že ide o lokalitu blízko prírody a športovísk. Reakciou na okolie bolo aj to, že nakoľko sú susedné domy natoľko rôznorodé, tak sa klient snažil vytvoriť si skôr svet sám pre seba. Oplotenie je pomerne vysoké a dom je smerom do ulice, do strán a do záhrady orientovaný spôsobom, ktorý hovorí o tom, že majiteľ chce mať svoj svet. Má o ňom vlastnú predstavu a nemá primárnu potrebu sa s okolím prepájať. Mimochodom, ja bývam o niekoľko ulíc ďalej a tam je kontext úplne iný. Susedné domy nemajú medzi sebou ploty a nemajú ich ani smerom do ulice a k lesu. Dôležitá vlastnosť kontextu teda je, kto sú susedia a v akom sú vzťahu.

Zdroj: Maroš Fečík

Aké bolo zadanie od klienta a prečo sa rozhodol bývať mimo mesta?

Rodina pôvodne žila v bratislavskom Starom Meste a aj im to vyhovovalo. Odtiaľ však veľmi často odchádzali za športom a rekreáciou práve do Rusoviec. Nakoniec zistili, že sa v tejto lokalite nachádzajú tak často, že by bolo zaujímavé tam bývať. To bol prvotný podnet. Ich pozemok je priamo napojený na prístupovú cestu ku Čunovským jazerám, to isté platí o možnostiach pre bicyklovanie, korčuľovanie, kúpanie. Druhá vec bola, že chceli prízemný dom bez schodov, kde sa z každej miestnosti dá priamo vyjsť do záhrady. Jedinou výnimkou bola pracovňa, ktorú chceli a dnes naozaj aj využívajú ako home office. Majiteľ odchádza do mesta dva-tri krát do týždňa a inak pracuje doma. Dom teda nie je len miestom na prespávanie.

Ako ste dospeli ku tvaru domu?

Investorovi sa páčili naše predchádzajúce realizácie a spôsob akým pracujeme. Urobili si malú súťaž a nechali niekoľko ateliérov nakresliť, čo by tam postavili. Náš návrh ich zrejme oslovil najviac. Na začiatku si zadefinovali základné veci – čiže aké priestory tam chcú mať a ako ich chcú spojiť s prostredím. Dôležitý parameter bola pracovňa, ktorá mala byť istým spôsobom výnimočná a oddelená od denného behu domu. Preto dostala miesto na poschodí a pôsobí tak, že je zatvárateľná a dá sa v nej nerušene pracovať. Dôležitá vec bolo racionálne využitie každého priestoru. Jediné miesto, kde sme si mohli dovoliť byť rozšafnejší, je obytná miestnosť s jedálňou a obývačkou. Tvorí tretinu rozlohy domu a tu sa rodina stretáva najviac.

Zdroj: Maroš Fečík

V interiéri okrem dreva dominuje betón, čo na prvý pohľad môže pôsobiť chladne. Ako ste pracovali s materiálmi?

Orientujeme sa na skutočné materiály, ktoré prirodzene starnú a ktoré majú svoju textúru a hĺbku, čiže môžu človeka zaujať. Pri práci zvykneme postupovať tak, že sa snažíme dispozíciu vyčistiť a vytvoriť priestor, ktorý je abstraktný a veľkorysý. Chceme ukázať materialitu a kvalitu toho, z čoho je to postavené. Robíme domy, ktoré akoby vyrastali zo zeme. Sú s ňou spojené a sú ťažké. Vytvárajú niečo ako schránku pre domov. Je to abstraktný rámec, ktorého vnútro si obyvatelia časom zariadia sami. Kladieme dôraz na to, aby sa v priestore dalo dobre bývať aj naprieč generáciami a aby sa zmeny diali skôr vo výmene a pohybe nábytku, než v nejakých zásadnejších prerábkach. Jedna z ciest, ako to dosiahnuť, je práve použitie dreva, betónu a materiálov, ktoré sú z časového hľadiska univerzálnejšie a trvácnejšie. V tomto prípade sme betón použili tam, kde bol nutný. Dom je stavaný ako kombinácia tehlovej stavby a železobetónu. Dôležité je tiež to, že práve pri takomto type stavby sa dá ušetriť veľa práce a peňazí. Tie sa potom dajú použiť napríklad na kvalitnejšie detaily a materiály. Čiže môcť si dovoliť napríklad drevenú podlahu a nejsť do lacných napodobenín.

Ako sa betón správa z pocitového hľadiska v skutočnosti?

Správa sa úplne ideálne. Rozdiel medzi murovanými či betónovými stavbami a montovanými domami z dreva je v tom, že z tepelného hľadiska majú tieto materiály oveľa väčšiu zotrvačnosť. Čiže keď sa dom normálne vykuruje, tak je teplý. Majiteľovi sme dokonca urobili aj veľký betónový stôl na drevených nohách, hoci sa obával, či to nebude chladné. Stôl si však udržuje priestorovú teplotu. Investor sa na začiatku tiež všeobecne trochu toho betónu bál, ale potom sme spoločne navštívili niekoľko našich starších domov, kde sme tak postupovali. Mal možnosť získať spätnú väzbu od obyvateľov a zistiť, že nejde o žiadnu extravaganciu.

Zdroj: Maroš Fečík

Ako je dom riešený po energetickej stránke?

Všetky domy, ktoré sme v posledných rokoch postavili, sú nízkoenergetické. Aj tento. Každý dom je zateplený, má seriózne okenné výplne, izolačné trojsklá a materiály, ktoré dovolia mať dom v nízkoenergetickom režime.

V akom vzťahu je pre vás prvotný nákres a výsledná realita?

Vždy keď niečo nakreslíme, tak máme o stavbe svoju predstavu. No stále pre zhruba štyridsať percent z toho platí, že počas stavby sa dá na základe vzniknutej situácie rozhodovať, ako postupovať ďalej. Každý realizačný projekt pripravujeme veľmi podrobne, aby sme vedeli so stavebnou formou garantovať náklady. No vždy veľmi intenzívne chodíme na stavbu. Aj tri či štyri krát do týždňa. A keď niektoré veci realizačne nefungujú ako by sme chceli, tak sa ich nesnažíme opravovať, volíme plán B alebo C. Vnímame to tak, že veci okolo projektu sa prirodzene vyvíjajú.

Končí pre vás práca dňom, keď sa klient nasťahuje?

Väčšinou nie. Aj v tomto prípade ešte stále komunikujeme. V dome sme robili aj kompletný interiér a mnoho jeho častí stále dorábame. Alebo hľadáme lepšie riešenia. Ten vzťah môže pretrvávať aj roky.

Zdroj: Maroš Fečík

Zdroj: Maroš Fečík

Zdroj: Maroš Fečík

Zdroj: Milan David

Pozrite si všetky články zo seriálu rozhovorov so slovenskými architektmi nominovanými na domáce ceny za architektúru.

  • Tlačiť
  • 2