Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kde nájsť priestor pre mestskú zeleň? Potenciál ponúkajú strechy.

19.09.2018, 00:00 | PR

PR Servis | Letné teplotné rekordy vyhnali do bratislavských ulíc meteorológov zo SHMÚ. Ich analýza mestskej klímy preukázala ochladzujúci efekt zelených a vodných plôch.

  • Tlačiť

Letné teplotné rekordy vyhnali do bratislavských ulíc meteorológov zo SHMÚ. Ich analýza mestskej klímy preukázala ochladzujúci efekt zelených a vodných plôch. Teplota v ich blízkosti bola o 2 °C nižšia ako v neďalekej zástavbe. Alternatívou, ktorá sa pri budovaní zelených plôch čoraz viac presadzuje sú zatrávnené plochy na strechách – zelené alebo vegetačné strechy.

Mestá vďaka zeleným strechám môžu predchádzať vzniku takzvaných mestských teplotných ostrovov. Teplotné ostrovy, ktoré klimatológovia skúmajú už od 40. rokov minulého storočia, predstavujú zastavané miesta, na ktorých je oveľa vyššia teplota ako v iných častiach. Dôvodom sú materiály ako betón, asfalt alebo dlažba, ktoré slnečné žiarenie neodrážajú, ale, naopak, absorbujú. Teplo po západe slnka ešte dlho pomaly sála do okolia a tepelný ostrov sa tak poriadne neochladí ani počas noci.

„Za kľúčové riešenie klímy v meste považujeme rozširovanie zelených striech,“ navrhuje Vladimír Balent, špecialista na úspornú výstavbu zo spoločnosti ISOVER. „Keď sa pozrieme na situáciu uplynulých mesiacov, mestá trpeli buď prehrievaním alebo následkami silných dažďov, ktoré kanalizačný systém nezvládal odviesť. Zelené alebo vegetačné strechy zachytávajú vodu a jej postupným odparovaním ochladzujú mestské prostredie.“

  • Jedna z najrozľahlejších strešných záhrad na svete sa nachádza na budove knižnice Varšavskej Univerzity. Má rozlohu celý hektár a nájdete v nej skleník, jazierko, v ktorom sa zbiera dažďová voda aj vyhliadku.
  • Severoamerické prvenstvo v počte zelených striech má Washington DC, v ktorom spolu nájdeme viac ako 9 hektárov zelených striech.
  • Vo Francúzsku od roku 2015 platí zákon, podľa ktorého musia mať všetky novovybudované komerčné budovy strechy pokryté zeleňou alebo solárnymi panelmi.
  • Na zelenej streche parížskeho hotela minulý rok vyrástla hľuzovka – vzácna a drahá huba, ktorá sa považuje za delikatesu. Odborníci z Francúzskeho prírodovedeckého múzea uviedli, že strešné záhrady a zelené strechy znamenajú obrovský potenciál pre biodiverzitu v mestách.
  • V roku 2015 v Trnave postavili Zelené átrium - prvý pasívny certifikovaný bytový dom na Slovensku. Projekt, na ktorom spolupracovala aj spoločnosť ISOVER, má zelenú strechu s piknikovými stolmi, ktorá podporuje budovanie komunity. 

Podobne to vidí aj hydroekológ Michal Kravčík. Podľa neho je pribúdanie betónových a asfaltových plôch dôvodom, prečo niektoré slovenské mestá počas leta viackrát zažili bleskové povodne. Pre HNtelevíziu povedal, že „celý manažment dažďovej vody zo striech, spevnených plôch alebo z parkovísk môže fungovať tak, že voda sa bude zbierať do zelených zón. Tam môžu byť dažďové záhrady alebo rôzne preliačiny, v ktorých sa voda bude zbierať a prostredníctvom vegetácie a stromov vyparovať do atmosféry a chladiť mesto.“

Peter Pasečný zo spoločnosti 2ka, ktorá stojí za realizáciou mnohých strešných záhrad na Slovensku hovorí, že vegetačná strecha dokáže v letných mesiacoch zadržať 70 – 90 % spadnutých zrážok. „Mestská zeleň navyše upravuje mikroklímu a zmierňuje klimatické zmeny.“ Jemné častice, ktoré znečisťujú vzduch sa spolu s alergénmi ľahko šíria vzduchom najmä v suchých obdobiach. Keď je vzduch vlhký, naviažu sa na molekuly vody, ktoré sa zhlukujú do kvapiek a neskôr padajú na zem vo forme zrážok. Vlhkejší vzduch je teda čistejší a nepodporuje šírenie dráždivých alergénov, ktoré prispievajú k vzniku astmy. Pasečný dopĺňa aj ďalšie benefity: „Mestská zeleň okrem toho zvyšuje biodiverzitu a prispieva k zachovávaniu druhov. Veľmi často sa zabúda aj na ekonomický aspekt." Mestská zeleň dokáže vplývať na zvyšovanie cestovného ruchu či zamestnanosti, keďže strešná záhrada si vyžaduje starostlivosť a dokáže tiež zvýšiť ekonomickú hodnotu nehnuteľnosti.

Priateľstvá zo záhrady na streche

Rastúce metre štvorcové zelených striech však majú aj spoločenský rozmer. Pre mnohých obyvateľov miest je zelená strecha dostupným kúskom prírody. Tieto priestory sú vhodným miestom na relax a stretávanie sa komunity domu. Vladimír Balent pripomína, že strešné záhrady nemusia vznikať iba na budovách obchodných alebo biznis centier: „Strešná terasa môže obsahovať aj skutočnú funkčnú záhradu, kde si nájomníci bytového domu môžu pestovať zeleninu. Tento koncept sa už osvedčil napríklad vo Viedni. Zmysel tejto aktivity nie je vylepšiť si finančnú situáciu pestovaním vlastnej zeleniny, ale spoznať susedov a vytvoriť komunitu.“

Fenomén zelených striech si všimli certifikačné schémy BREEAM, LEED či WELL. Tým, že sa zelené plochy využívajú ako oddychová zóna, zvyšuje sa tepelný aj akustický komfort a znižuje sa energetická náročnosť budovy, získavajú developeri v certifikácii cenné body.

Kde je úloha samosprávy

Koncom 70. rokov si radnica v rakúskom Linzi uvedomila, že v meste chýba zeleň a vzduch je znečistený priemyslom. Zelené plochy si vytýčili ako nevyhnutné pre obnovenie zdravého mestského prostredia. Mestské nariadenie od roku 1984 vyžaduje, aby mali nové komerčné a priemyselné budovy zelené strechy, zároveň na ne však aj prispieva.

Nie len rakúsky Linz, Paríž a Washington, ale aj ďalšie mestá vo svete čoraz častejšie siahajú po zelených strechách ako účinných riešeniach problémov s teplom, kvalitou vzduchu alebo pri hospodárení s vodou. Rad je aj na slovenských mestách a najmä na ich starostoch, primátoroch a poslancoch, aby využili znalosti odborníkov a kvalitné technológie, ktoré nie sú ani pre domáci trh nedostupné.

Príležitosť vypočuť si názory na budúcnosť rozvoja našich miest sa ponúka napríklad počas Týždňa zelených budov (24. september až 3. október), v rámci ktorého sa uskutočnia aj diskusie s kandidátmi na primátorov v Bratislave a v Košiciach. Samosprávy síce nemôžu vyžadovať budovanie strešných záhrad stavebným zákonom, majú však v rukách celý rad ďalších regulačných nástrojov, od nariadení po zonáciu. Odpoveď na zelenšie mestá sa nemusí skrývať dole pod nohami, kde ju často hľadáme, ale na celkom inej úrovni mesta, ktorá predstavuje novú príležitosť pre mestský rozvoj.

  • Tlačiť

Tagy bývanie, ISOVER, stavebníctvo, zelené strechy