Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na opravu panelákov štát dá aj požičia

02.03.2004, 11:33 | Miro Sedlák | Martina Kláseková | © 2004 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

avipanelyy.jpg

Obnova bytových domov je predovšetkým úlohou majiteľov bytov. Starať sa o svoj majetok im prikazuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navyše údržba a investície do nehnuteľnosti zvyšujú jej hodnotu na realitnom trhu. Nie všetky nevyhnutné opravy slovenských panelákov však zapríčinila nedbanlivosť či zanedbaná starostlivosť.

Materiálové, technologické či konštrukčné chyby majitelia bytových domov dostali v balíku s kúpou strechy nad hlavou. „Existujú systémové poruchy, za ktoré majitelia bytových domov nemôžu,“ priznáva riaditeľ odboru ekonomiky bývania Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Pavol Giller. Štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nechce. Na dotácie a výhodné pôžičky prichystal tento rok 575 miliónov korún.

Rozpočtové limity

Za tieto prostriedky si rezort trúfa pomôcť obnoviť približne deväťtisíc bytov. „Je to celkom slušné číslo,“ nazdáva sa P. Giller. Z celkového štátneho koláča tvoria nenávratné príspevky sto miliónov korún. Majú pomôcť odstrániť niektoré z jedenástich porúch panelákov, ktoré ministerstvo uznáva za systémové. P. Giller dotačnému programu predpovedá obrovský záujem.

0403/24_GillerAA.jpg

„Je to veľmi racionálny systémový krok, ale objem potrebných prostriedkov ostal zo strany štátu nepochopený,“ tvrdí predseda Slovenského zväzu bytových družstiev Vladimír Sekanina.

„Nie je to vysoká suma, ale sme limitovaní možnosťami štátneho rozpočtu,“ oponuje P. Giller. Práve preto by sa záujemcovia mali poponáhľať. Na pôžičku totiž neexistuje právny nárok. O priznaní dotácie rozhoduje výlučne čas podania žiadosti.

O dotáciu môže požiadať obec, mesto, spoločenstvo vlastníkov bytov, ale napríklad aj spoločnosť, ktorá bytový dom spravuje – teda bytový podnik či družstvo.

„Môže ju však na jeden dom dostať iba raz,“ upozorňuje P. Giller. To má motivovať majiteľov zabezpečiť čo najväčší rozsah opráv v jednom balíku. Dotuje sa oprava celého domu, vchodu či ucelenej sekcie. „Nenávratný príspevok sa nedá poskytnúť na jeden byt ani na už začatú stavbu,“ prízvukuje P. Giller.

Systémové poruchy

Dotácie sa týkajú iba spomínaných systémových porúch. Sú to statické chyby, defekty obvodového plášťa či technické problémy balkónov. „Znižujú statickú i užívateľskú bezpečnosť a spôsobujú značné hygienické nedostatky bytových domov,“ tvrdí generálny riaditeľ sekcie stavebníctva MVRR SR Anton Novotný. Ministerstvo ich narátalo jedenásť, sedem z nich sa dá odstrániť zateplením. Práve nenávratné príspevky na zateplenie idú podľa záznamov rezortu najviac „na odbyt“.

Dotácie na odstránenie systémových porúch panelových domov (mil.Sk)

0403/GGG.jpg


PRAMEŇ: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Bez výnimky ide o vonkajšie poruchy. „Na opravy strechy a spoločných priestorov sa dotácia neposkytuje, pretože v týchto prípadoch ide o zanedbanie údržby,“ vysvetľuje P. Giller. Poskytnutie dotácie podmieňuje znalecký posudok „autorizovanej osoby zapísanej v zozname“ stavebných inžinierov alebo architektov. Aj realizátor projektu musí byť vybraný podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Od februára tohto roku sa podpora zvýšila z 380 na 415 korún na štvorcový meter súčtu podlahových plôch všetkých bytov, ktorých sa oprava týka. Nenávratný príspevok môže žiadateľom vykryť až polovicu nákladov na opravy. Rovnako ako pri ostatných podporných programoch ministerstva výstavby je možné dotáciu kombinovať s pôžičkou zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB).

Záujem nie je celoplošný

Fond núka v tomto roku záujemcom 475 miliónov korún. Požičať si môžu na dvadsať rokov za 3,6 percenta ročne. Nový zákon o ŠFRB, platný od začiatku tohto roka, ráta s obnovou bytového fondu. Pôžičky budú smerovať na zateplenie, úpravy spoločných priestorov a výmenu rozvodov a odstránenie statických porúch. Komplexná úprava prináša podľa riaditeľa fondu Zoltána Kásu okamžitý efekt vo forme úspor energie.

Čerpanie pôžičiek na opravu bytových domov zo ŠFRB

(mil. Sk)

Dotácia

2002

200

2003

60

2004

457

Pozn.: Rok 2004 – suma vyčlenená na pôžičky

PRAMEŇ: Štátny fond rozvoja vývania

„Pri poskytnutí už nerozlišujeme vek bytu či typ domu, v ktorom sa nachádza,“ spresňuje Z. Kása. O pôžičku budú teda môcť požiadať aj majitelia rodinných domov. Šéf ŠFRB však považuje za kľúčovú obnovu bytových domov. „Bude to však záležať najmä na záujme majiteľov bytov a správcov bytových domov,“ upozorňuje.

Ten je podľa neho veľký, ale „nie celoplošný“. Nie vo všetkých regiónoch Slovenska sa obnova bytových domov považuje za prioritu. A nie vo všetkých regiónoch využívajú možnosť výhodnej pôžičky zo ŠFRB dostatočne. „Sú však mestá, ktoré by sa už dali nazvať baštami obnovy bytového fondu,“ vyzdvihuje Z. Kása obyvateľov Martina, Žiaru nad Hronom či Košíc. Hlavné mesto podľa neho v zoznamoch žiadateľov figuruje ojedinele. „Pritom práve tam sú najväčšie sídliská na Slovensku,“ dodáva.

Problémy s ručením

Za kardinálny problém pri čerpaní úveru z fondu Z. Kása označuje spôsob jeho zábezpeky. Na tom stroskotáva najviac projektov. V minulosti sa dalo ručiť aj poistením úveru v R+V Poisťovni a v už neexistujúcej Univerzálnej bankovej poisťovni. Po novom sa dá ručiť iba nehnuteľnosťou – majitelia teda musia založiť svoje byty v dome, ktorý sa opravuje.

Problém nastáva, ak na niektorom z bytov už „plomba“ v katastri je. ŠFRB totiž musí figurovať ako prednostný veriteľ, s čím pochopiteľne ten, v prospech koho je byt založený, nemusí súhlasiť. Stáva sa aj to, že niektorý z vlastníkov so záložným právom na svoj majetok nesúhlasí. „Vtedy sa celý proces brzdí, ba dokonca môže aj stroskotať,“ hovorí Z. Kása. Podľa neho však ide iba „o schopnosť úspešne celú záležitosť zorganizovať“.

Možnosť zábezpeky zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., Bratislava žiadatelia o štátny úver nemajú. „Štát nemôže ručiť štátu,“ vysvetľuje P. Giller. Podľa Z. Kásu sa „zákonné možnosti dajú nájsť, bude však potrebná zvýšená komunikácia medzi bankou a fondom“.

Foto – Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)