Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nájomníci v regulovaných bytoch nedostanú peniaze miesto bytov

11.05.2016, 11:00 | SITA

O finančných náhradách pre nájomníkov z reštituovaných domov v Bratislave na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR) neuvažujú. Podľa rezortu dopravy by totiž takéto finančné náhrady namiesto náhradných bytov pre Bratislavčanov z reštituovaných domov neboli spravodlivé voči ďalším obciam a ich obyvateľom, ktoré na rozdiel od Bratislavy už náhradné bývanie stihli obstarať.

  • Tlačiť
  • 3

Informovali z odboru komunikácie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Finančné náhrady pritom v minulosti žiadali niektorí nájomníci z reštituovaných domov v Bratislave ako alternatívu k náhradnému bývaniu, nápad sa pozdával vtedy aj hlavnému mestu, samospráve by totiž tak odpadla povinnosť obstarať stovky náhradných bytov. Finančná náhrada však nemá oporu v zákone z roku 2011, nepodarilo sa ju tam dostať ani novelou o rok neskôr.

Financie nie

Otázka finančnej náhrady ako forma kompenzácie pre nájomníkov z reštituovaných domov v Bratislave sa riešila už v minulosti, no bez úspechu. Ministerstvo dnes argumentuje tým, že väčšina obcí, ktoré mali povinnosť obstarať náhradné bývanie pre obyvateľov z reštituovaných domov, tak už urobili alebo ich obstarávanie je v pokročilom procese.

„Akákoľvek zmena by tak mohla byť vnímaná ako porušenie legitímnych očakávaní nielen týchto obcí, ale aj oprávnených žiadateľov (nájomcov) v týchto obciach. Tí by teoreticky boli ukrátení o možnosť finančnej náhrady len z toho dôvodu, že ich samospráva si splnila svoje povinnosti riadne a včas,“ konštatuje rezort dopravy.

Poskytnutie finančných náhrad oprávneným žiadateľom by mohlo byť jedným z riešení pre Bratislavu, pri obstarávaní náhradného bývania totiž hlavné mesto tlačí čas. Samospráva má povinnosť obstarať do konca tohto roka približne 580 bytov, ak to nestihne, od budúceho roka bude obyvateľom, ktorí ostanú v reštituovaných bytoch, doplácať rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným.

„Predpokladám, že keby sme sa vybrali cestou finančných náhrad, mohli by vzniknúť nejaké otázky retroaktivity a podobne. Nechcem nič vylučovať v tejto chvíli, ale sú isté problémy, ktoré súvisia s finančnými náhradami,“ priznal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal s tým, že všetky možné riešenia však musí najprv prebrať s ministerstvom dopravy.

Náročné postaviť

Bratislavská radnica by chcela iniciovať aj zmenu zákona, ktorá by do budúcnosti zlepšila podmienky pri riešení získavania náhradných nájomných bytov. Podľa hlavného mesta je totiž napríklad dotácia, ktorú štát poskytuje na obstaranie náhradného bývania, nízka.

„Vládna dotácia je do 1 000 eur na m2 a v Bratislave každý vie, že za to sa tu stavba nedá postaviť,“ vysvetľuje I. Nesrovnal. Ministerstvo dopravy však pripomína, že okrem tejto dotácie môže mesto žiadať aj o dotáciu na pozemok a obstaranie príslušnej technickej vybavenosti podľa zákona o obstarávaní nájomných bytov.

„Magistrát má od MDVRR SR informáciu, že obstarávanie náhradných nájomných bytov môže kombinovať s obstaraním nájomných bytov podľa zákona č. 443/2010 Z.z,“ prízvukuje rezort dopravy. Navyše, ministerstvo dopravy legislatívne návrhy magistrátu nepovažuje za veľmi šťastné a tvrdí, že niektoré môžu mať negatívny dopad na nájomníkov. Pritom žiadny z návrhov podľa rezortu mestu neumožní byty obstarať do konca tohto roka.

„Napríklad zvýšenie obstarávacích nákladov na štvorcový meter by znamenalo aj zvýšenie nájomného v týchto bytoch, pretože sa výška nájomného stanovuje do päť percent z výšky obstarávacích nákladov. V nadväznosti na štruktúru budúcich nájomníkov, kde veľká väčšina predstavuje jedno- a dvojčlenné domácnosti na dôchodku, by sa touto zmenou mohlo stať, že príjem domácností by im nepostačoval na úhradu nájmu,“ vysvetľuje ministerstvo dopravy.

Hlavnému mestu preto naďalej odporúčajú ako najlepšie riešenie postaviť náhradné byty na mestských pozemkoch. „Takto obstarané byty sa stávajú majetkom mesta v plnej miere. V prípade, že by sa mesto dohodlo s týmito nájomníkmi na predaji uvedených bytov, kúpna cena musí byť minimálne vo výške nadobúdacej ceny a tieto prostriedky zostávajú mestu a nie sú nijako účelovo viazané. Pri hrubom výpočte je možné hovoriť o sume presahujúcej 30 miliónov eur, o ktorú by sa teoreticky mesto samo pripravilo, keby sa situácia vyriešila priamym poskytnutím finančných náhrad oprávneným žiadateľom,“ vysvetľuje rezort dopravy.

Niekoľko lokalít

Hlavné mesto Bratislava má do konca tohto roka zabezpečiť približne 580 náhradných bytov pre obyvateľov z reštituovaných domov v Bratislave. Mesto má zatiaľ vybraných niekoľko lokalít, kde by mohli náhradné byty pribudnúť. Verejné obstarávanie už spustili v dvoch lokalitách v Dúbravke - Na Vrátkach a Pri kríži a v Ružinove na Astronomickej a Čmelíkovej ulici. Mesto uvažuje aj dvoch lokalitách v Petržalke - ide o Mamateyovu ulicu a lokalitu Haanova-Pankúchova.

Obstarávanie náhradného bývania však nejde ľahko. Výstavba náhradných bytov naráža na odpor obyvateľov v Dúbravke i ľudí z Astronomickej ulice v Ružinove, kde spísali aj petíciu. S výstavbou na Čmelíkovej a Astronomickej ulici nesúhlasí ani mestská časť Ružinov. Náhradné byty musí mesto obstarať do konca tohto roka, dovtedy totiž môžu obyvatelia ostať v reštituovaných bytoch za regulované nájomné. Po uplynutí termínu bude obyvateľom stanovené trhové nájomné.

Ak mesto nestihne byty obstarať, od budúceho roka bude musieť žiadateľom, ktorým bol priznaný nárok na náhradné bývanie, doplácať rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Táto suma by sa mohla podľa odhadov bratislavskej radnice vyšplhať až na štyri milióny eur

„Výpadok štyroch miliónov eur by bola pre mesto katastrofa, pretože máme veľmi málo disponibilných finančných zdrojov, väčšina výdavkov sú mandatórne a na rozvoj mesta nám ostane pár miliónov eur. Krátkodobo by tieto štyri milióny znamenali veľký výpadok, išlo by menej na cesty, sociálne služby, čistotu či zeleň,“ vysvetľuje I. Nesrovnal. Prízvukuje, že preto je pri obstarávaní dôležitá aj spolupráca s mestskými časťami, práve stavebné úrady mestských častí totiž vydávajú stavebné povolenia.

„Komunikujeme aktívne so starostami mestských častí, pretože sme jedna Bratislava a nemôže sa niekto tváriť, že jedna mestská časť nepatrí do Bratislavy, a že je to len problém mesta. Tie peniaze, ktoré by nám vypadli z rozpočtu, sú peniaze Bratislavčanov a mestských častí. Aktívne komunikujem aj so starostami mestských častí a mrzí ma, keď počúvam, že niektorí z nich sa necítia byť súčasťou Bratislavy. Na takúto roztrieštenosť opäť doplatia len obyvatelia a mesto,“ dodáva primátor.

  • Tlačiť
  • 3

Tagy regulované nájomné