Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Obecné nájomné byty trhom nekývajú

02.08.2007, 12:09 | Ľuboš Mistrík | © 2007 News and Media Holding

O nájomné bývanie je v mnohých mestách väčší záujem, ako umožňujú kapacity.

  • Tlačiť
  • 0

Rýchly rast cien bytov je výhodný pre ich majiteľov. No pokiaľ sa chce mladý človek dostať z dosahu večných rodičovských otázok a hľadá si vlastné bývanie, rast cien mu úžitok neprinesie. Zaplatiť sedemcifernú sumu si nemôže tak ľahko dovoliť. Vtedy sa obzerá po náhradnom riešení. Popri bývaní v prenájme u súkromníka predstavujú možné riešenie aj mestské nájomné byty.

Jedným z často opakovaných tvrdení je, že na Slovensku je nedostatok obecných bytov na prenájom. Tentoraz neplatí, že ide o stokrát opakovanú lož. Nedostatok nájomných bytov je pravdivá skutočnosť. V metropole Šariša Prešove evidovali koncom minulého roka 640 nevybavených žiadostí. V Bratislave majú na stole približne 900 žiadostí o byt, z toho kritériá magistrátu spĺňa okolo 400.

Chudobná Bratislava

Hlavné mesto je pritom podľa ekonomických ukazovateľov špičkou Slovenska. Teoreticky, ľudia by si mali dokázať zabezpečiť bývanie vlastnými silami. V mnohých prípadoch je pravdou opak. „Evidujeme žiadosti od mladých rodín, ako aj ľudí z regiónov, ktorí v Bratislave pracujú,“ potvrdzuje hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová.

najmy_text.jpg

Posledné nájomné byty tu odovzdávali na jeseň 2006. Vtedy ich pribudlo na Ulici Hany Meličkovej v Karlovej Vsi 90. Mesto má v súčasnosti vo vlastníctve asi 700 bytových jednotiek. Nepomer medzi aktuálnym stavom a počtom žiadostí sa na magistráte snažia vyriešiť rýchlou výstavbou ďalších domov.

Nájomné byty ovplyvňujú dlhé roky smädný bratislavský trh s bývaním minimálne. Deväťdesiat nových je oproti 4 300 bytom, ktoré sa v kraji celkovo dokončili minulý rok, omrvinka. Nedokážu nasýtiť dopyt. Mesto takú ambíciu ani nemá. „Táto forma bývania je určená pre vrstvy, ktoré si v aktuálnej situácii nemôžu dovoliť bývať vo vlastnom,“ približuje hovorkyňa.

Úspešných spomedzi žiadateľov, ktorí spĺňajú stanovené kritériá, vyberá komisia. Sedí v nej aj námestníčka primátora Anna Dyttertová. „Dôležitý je aktívny záujem o bývanie,“ vysvetľuje pravidlá hry. Pokiaľ si záujemca s ročnou pravidelnosťou neobnovuje žiadosť a nezaujíma sa o ňu, z evidencie ho síce nevyradia, nemôže však počítať s tým, že by bol medzi prioritnými žiadateľmi.

Vybrať toho správneho spomedzi čakateľov je podľa námestníčky náročné: „Komisia študuje dokumenty o žiadateľovi, zameriava sa na minulosť a snaží sa predpokladať budúcnosť.“ Nebolo by potom jednoduchšie začať so žrebovaním, ako to je napríklad v Prešove či Košiciach? A. Dyttertová súhlasí, že by to bol jednoduchší postup. „No systém, keď viacčlenná komisia prezrie a posúdi jednotlivé žiadosti, nám pripadá spravodlivejší,“ dodáva. O žrebovaní preto mesto zatiaľ neuvažuje.

Pri toľkých mestských nájomníkoch hrozí aj riziko, že niektorý dostane nájomný byt a pokúsi sa ho ďalej prenajímať. Z komerčného nájomného môže hravo pokryť splátku mesta, aj si dobre zarobiť. Námestníčka primátora sa spolieha najmä na susedské vzťahy, ktoré čierneho obyvateľa odhalia. A na náhodné kontroly, ktoré mesto robí.

Špeciálne pre mladé rodiny má slovenská metropola už desať rokov spustený projekt Dom mladej rodiny, v rámci ktorého dostanú zmluvu na šesť rokov. Po uplynutí tejto lehoty sa musia vysťahovať. Po čase v „inkubátore“ mesto počíta s tým, že mladá rodina si situáciu vyrieši a priestor v nájomnom byte dostane ďalšia. „V opodstatnených prípadoch môžeme túto dobu predĺžiť,“ vraví E. Chudinová.

Podľa A. Dyttertovej sa už stal aj prípad, že mladá rodina po tomto období dostala od mesta klasický nájomný byt. Magistrát určil dobu prenájmu takýchto bytov na tri roky. Zmluva sa potom alebo predlžuje, alebo sa nasťahujú noví nájomníci.

najomne.jpg

Žiadateľ o nájomný byt v metropole musí mať trvalý pobyt v meste alebo musí preukázať, že sa v Bratislave minimálne päť rokov zdržuje. Okrem toho žiadateľ nesmie vlastniť byt ani rodinný dom. V neposlednom rade musí mať mesačný príjem aspoň na úrovni 1,2-násobku životného minima, najviac však jeho štyriapolnásobok. Tieto kritériá sú viac-menej rovnaké aj v ďalších regiónoch.

Prijateľnejšia suma

Obyvateľ nájomného bytu pošle na účet mesta mesačne menej, ako by v rovnakej lokalite poslal súkromníkovi. Rozdiel v číslach potvrdzuje opodstatnenosť nájomného bývania pre sociálne slabšie skupiny. Byty, ktoré Bratislava postavila v roku 2001, majú podľa zákona stanovené ročné nájomné vo výške maximálne piatich percent z obstarávacej ceny, pričom mesto určilo túto položku na dva a pol percenta.

Napríklad byty na Janotovej na Dlhých dieloch postavili pri nákladoch 19 000 korún na štvorcový meter. To znamená, že s pripočítaním položiek za ostatné služby stojí jednoizbový byt s rozlohou 40 m2 okolo 3 700 korún mesačne. Plus poplatky za elektrinu a plyn. Trojčlennú domácnosť vyjde potom trojizbový byt s plochou 80 m2 bez energií na 8 400 korún. Mesačné nájomné v súkromnom trojizbovom byte v susedstve na Dlhých dieloch sa pritom podľa štatistík Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska pohybuje okolo 18-tisíc korún.

Obyvateľom nájomných bytov v iných častiach Slovenska sa už takéto sumy môžu zdať privysoké. Žilina nedávno začala so žrebovaním nájomných bytov, nájomné sa pohybuje približne od 1 500 po 3 000 korún bez nákladov na energie. No poslanci schválili zvýšenie mesačných platieb o necelé jedno percento z obstarávacej ceny bytu. Údajne totiž nedokázali pokryť tvorbu fondu opráv.

V Trnave zatiaľ dopyt po nájomných bytoch stíhajú pokryť. Mesto ich má dokonca rozdelené, z približne 600 až 700 bytov je zhruba 160 určených pre sociálne slabšie vrstvy. Podmienky na získanie bytu sa potom líšia podľa násobku životného minima, ktoré žiadateľ svojimi príjmami nemôže prekročiť, ako aj podľa výšky platby.

Čo v prípade, ak obyvateľ nájomného bytu nie je schopný splácať? „Meškajúce nájomné sa mu spočítava a rastú aj penále,“ vysvetľuje E. Chudinová. Pokiaľ sa takýto prípad doženie až pred súd, mesto podľa nej zvyčajne väčšinu pokuty odpustí. Dlh zaplatiť musí, ale z penále sa niekedy odpúšťajú až štyri pätiny.

PPP zatiaľ len komerčne

Kombináciou komerčných aj „verejnoprospešných“ aktivít je Spoločnosť pre rozvoj bývania v Bratislave (SRBB). Nezisková organizácia vytvorená v roku 2004 mestom v spolupráci s Istrobankou ako PPP projekt práve stavia svoju prvú bytovku.

najomne2.jpg

Byty nebudú na prenájom, ale na predaj. Magistrát spoločnosti odpredal štvorcový meter pozemku na petržalskom Humenskom námestí za 1 500 korún, čo je na bratislavské pomery ľudová cena. Podmienkou mesta je ďalšie investovanie prostriedkov získaných z predaja bytov. „Zisk sa teda použije výlučne na výstavbu ďalších, najmä nájomných bytov,“ vysvetľuje E. Chudinová.

V dome na Humenskom námestí sa cena predávaných bytov pohybuje od 38- po 43-tisíc korún za štvorcový meter s DPH. Nie je to teda oveľa lacnejšie ako bežná trhová cena, hoci cena je mierne nižšia práve vďaka lacnejším pozemkom. Napríklad v neďalekej novostavbe spoločnosti Balart sa štvorec predáva za 43- až 50-tisíc korún. Pri typickom byte so 70 štvorcovými metrami dosahuje teda úspora pol milióna korún. Výhodou má byť aj splnenie určitých parametrov domu zo strany SRBB, vďaka čomu si záujemca môže vziať úver od Štátneho fondu rozvoja bývania.

Podľa Evy Hulalovej zo SRBB musí spoločnosť najprv vygenerovať určité finančné prostriedky, a až potom začne s výstavbou obecných bytov na prenájom. „Zatiaľ nemáme spracované projekty čisto nájomných domov,“ vysvetľuje. Aj dva v súčasnosti pripravované, jeden na petržalskej Osuského, druhý v Ružinove budú určené na komerčný predaj. Za ceny o niekoľko tisíc korún za štvorcový meter nižšie ako v porovnateľnej lokalite.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch, Ľuboš Mistrík

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)