Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Obuvník Baťa bol aj starosta a osvietený developer, ktorý menil mestá

07.08.2018, 05:03 | Daniel Suchý | © 2018 News and Media Holding

Keď sa pred necelým poldruha storočím narodil Tomáš Baťa, jeho rodisko bolo dvojtisícovým mestečkom remeselníkov a správcov valašských panstiev. Nemal ani 19, keď s bratom Antonínom založili obuvnícku firmu, ktorá sa najprv potácala na pokraji bankrotu, aby neskôr dobyla celý svet. A v zlatom medzivojnovom období zmenila Zlín na veľké priemyselné centrum a výkladnú skriňu funkcionalistickej architektúry a urbanizmu, ktorú obdivoval aj Le Corbusiér. Na Baťov Zlín sa zameriava šiesty diel letného seriálu o dielach nominovaných odborníkmi v ankete České a slovenské stavby storočia.

  • Tlačiť
  • 12

Ako červené kocky lega pripojené na zelenú základnú dosku pôsobia typické baťovské tehličkové domčeky utopené v zeleni pri pohľade zo strešnej terasy Baťovho mrakodrapu. Dnešné sídlo úradu Zlínskeho kraja bolo v čase dokončenia druhou najvyššou budovou v Európe a z terasy na 16. podlaží vidí návštevník Zlín ako na dlani.

Na juhu vidno sídlisko Letná – záhradné mesto postavené pre zamestnancov firmy Baťa, Námestie práce s Interhotelom Moskva, kinom, bývalým obchodným domom a tržnicou, Gahurov prospekt s Baťovým pamätníkom a Univerzitu Tomáša Baťu s moderným kongresovým centrom. Na východe historické centrum mesta a na ostatných stranách areál Baťových závodov.

Priemyselné záhradné mesto

Už na prvý pohľad zhora zaujme jednotná tehličková architektúra a premyslený urbanizmus. Kým robotnícke domčeky sú dvojpodlažné murované stavby niekoľkých základných typov, všetky verejné budovy – továrne haly, administratívne budovy, školy, internáty či nemocnice sú modulové stavby so železobetónovým skeletom a tehlovou výmurovkou.

Baťov Zlín - výhľad z Baťovho mrakodrapu na areál závodov a centrum mestaZdroj: TREND Reality

„Zlín bol prvým prototypom dôslednej aplikácie myšlienok priemyselného záhradného mesta v českom prostredí. Mesto, ktorého výstavbu priamo ovplyvnil Tomáš Baťa a jeho firma, bolo založené na štandardizácii a opakovanom používaní rovnakých priestorových modulov,“ opisuje Ladislava Horňáková, kurátorka Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlíne v knihe Můj baťovský domek.

Editorka knihy, architektka Jitka Ressová vysvetľuje označenie Baťov Zlín ako výsledok rozvoja mesta previazaného s raketovým rastom firmy Baťa pod vedením Tomáša Baťu a po jeho tragickej smrti v roku 1932 jeho nevlastného brata Jana Antonína Baťu. Časovo sa dá ohraničiť zhruba začiatkom 20. rokov minulého storočia a koncom druhej svetovej vojny. „Výstavba však ešte dobiehala začiatkom päťdesiatych rokov, pretože stavebné oddelenie vo vojnovom období, keď sa menej stavalo, o to viac projektovalo,“ dodáva J. Ressová.

Neprehliadnite

Prvý český „mrakodrap“, vily aj robotnícke domčeky

Zlínska architektka považuje za výnimočný najmä ucelený urbanizmus mesta. Jeho základy položil prvý regulačný plán architekta Jana Kotěru, na ktorý nadviazal František Lydie Gahura a neskôr Jiří Voženílek. Z jednotlivých stavieb patrí medzi najcennejšie 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS
s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 12

Tagy architektúra, Baťa, stavba storočia