Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Libeskindov exotický ornament

14.02.2014, 14:00 | Karol Klanic

Svetová architektúra. Düsseldorfská vojnová rana zmizla

  • Tlačiť
  • 0

Jedným z finalistov cien veľtrhu MIPIM 2014, ktoré vyhlásia o necelý mesiac, je projekt Daniela Libeskinda v Düsseldorfe, hlavnom meste nemeckého spolkového štátu Severné Porýnie-Vestfálsko.

Názov dvojice budov Kö-Bogen vznikol zo spojenia populárneho skráteného názvu obchodnej triedy Königsallee a oblúku, ktorým sa do nej vchádza od severu.

Tvary Kö-Bogenu (pozrite si video) potvrdzujú sklony newyorského architekta odmietať symetriu a pravý uhol, ktorý považuje za „nie najlepšiu alternatívu“. „K dispozícii je 359 iných uhlov,“ zdôraznil pred siedmimi rokmi na tlačovej besede.

Na düsseldorfských fasádach zo skla a bieleho travertínu je tento názor najnápadnejší v šikmých výrezoch, ako ich sám nazýva (cuts). Až v päť metrov širokých a meter hlbokých výrezoch navrhol vysadiť stromy predstavujúce nadväznosť na vedľajší historický park Hofgarten. Výrezy so stromami umiestnil aj na výstavnej fasáde obrátenej k triede Königsallee, ktorú lemujú stromoradia.

Kö-Bogen v Düsseldorfe (1)Zdroj: Studio Daniel Liebeskind/Kirscher Fotografie

Význam a podoba „cuts“ v Libeskindových budovách sú navzájom neporovnateľné. V Armádnom múzeu v Drážďanoch (2011) má podobu klinovitej sklenej prístavby prerušujúcej strednú časť neoklasicistického bývalého arzenálu, v nákupnom stredisko a centre voľného času WestSide v švajčiarskom Berne (2008) vytvára na fasáde s dreveným obkladom súvislý pás okien, pretínajúce sa línie v Židovskom múzeu v Berlíne (2001) pôsobia symbolicky zraňujúco.

V komplexe Kö-Bogenu je viacero, ako to nazvali Neue Zürcher Zeitung, „citátov prírody“, „dialógov architektúry s prírodou“, napríklad zatrávnená a zalesnená strecha. Zalesnenie domov patrí takisto k štandardným Libeskindovým prvkom.

Zároveň však vyhovuje programu projektu, ktorým je obnovenie spojenia medzi mestom a parkom. Izolovali ho riešením dopravy v 50. a 60. rokoch. Električkové trate na námestí Schadowplatz navyše neprirodzene uzatvárali severný okraj triedy Königsallee.

Kö-Bogen v Düsseldorfe (5)Zdroj: Studio Daniel Liebeskind/Kirscher Fotografie

Výstavba Kö-Bogenu súvisí so zámerom obnoviť hustú zástavbu zničenú vojnou a nahradiť dopravný uzol promenádou so zeleňou v štýle barcelonskej Rambly. Pešia zóna si vyžiadala presmerovanie električiek, a po zrušení nadjazdu aj áut, do podzemných tunelov, ktoré dokončia v budúcom roku.

Nakoľko Libeskindova architektúra odráža prostredie, ukazuje porovnanie Kö-Bogenu s typovo podobnou bernskou WestSide, ktorá sa naopak obracia k doprave, dokonca stojí nad autostrádou, a krivky v nej absentujú.

Objekty Kö-Bogenu na seba tvarovo natoľko nadväzujú, že ich vnímame ako jednu budovu, ktorú prerušuje „pasáž“. Dvojpodlažný môstik v „pasáži“ nazývajú Bránou do Hofgartenu. Do parku sa ďalej prechádza cez schody v troch stupňoch určených na sedenie, ktoré presahujú dĺžku domov.

Kö-Bogen v Düsseldorfe (9)Zdroj: Archimation

Fasády obrátené k parku a obchodnej triede sa odlišujú od ostatných vlnovkových, všeobecne odvodených z tvarov jazier a chodníkov v Hofgartene. Vynikajú kombináciou výrezov a vertikálnych pásov, ktoré denník Die Welt kvetnato prirovnal k „exotickým ornamentom“ cez deň a „čiernobielym tapetám s klaviatúrou“ v iluminácii. Na rozdiel od ostatných fasád nadväzujú na okolie celkom konkrétne – na vypuklú líniu nádrže v parku, resp. na priamu zástavbu triedy (pozrite si video).

Triede luxusu sa prispôsobujú objekty aj náplňou. Dolné štyri podlažia sú vyhradené exkluzívnym obchodom, ktorých najväčšiu časť obsadil obchodný dom Breuninger. Ambíciou je napriek konkurencii Berlína posilniť postavenie Düsseldorfu ako najdôležitejšieho nemeckého mesta módy. Dve vrchné poschodia sú najlepšou düsseldorfskou kancelárskou adresou.

Výstavba budov si vyžiadala okolo 300 miliónov eur, pešia zóna a tunely takmer 200 miliónov.

Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy svetová architektúra

Diskusia (0 reakcií)