Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Trocha ako loď, trocha ako kvet

21.03.2014, 14:00 | Karol Klanic

Svetová architektúra. Nová budova pre Nadáciu Louisa Vuittona od Franka Gehryho opäť podnecuje predstavivosť

  • Tlačiť
  • 1

Ešte tento rok dostane Paríž galériu od autora obdivovaného Guggenheimovho múzea v Bilbau Franka Owena Gehryho. V zatiaľ nespresnenom termíne v októbri alebo v novembri ho otvoria mimo mestského ruchu medzi starými dubmi a bukmi v Boulonskom lesíku v 16. obvode.

Múzeum Nadácia Louisa Vuittona (Fondation Louis Vuitton pour la création) nadväzuje na tradíciu podobných ustanovizní. Bližšie ako k Nadácii Maeghtovcov má svojim zameraním a najmä architektonicky ku Cartierovej nadácii súčasného umenia, budove zo skla a ocele od Jeana Nouvela (1994).

Vo Vuittonovej nadácii takisto dominuje sklo. V dvanástich platniach na vrcholku ho však v porovnaní s príbuznou budovou použili viac ako dvojnásobok (13 500 m2).

Oceľové podpery dvíhajú platne nad plochy pokryté bielymi betónovými doskami. Horná priehľadná a dolná nepriehľadná časť sa v podstate podobajú jednak oblosťou, tiež skladbou rozmerovo jednotných, no zároveň individuálne tvarovaných častí.

Nadácia Louisa Vuittona (1)Zdroj: Foundation Louis Vuitton

Odlišuje ich dekor – štvorhrany v spodnej časti pôsobia subtílnejšie. Nad nimi presvitajú úchytky skla, ktorého okraje zdôrazňujú lakované lepené laminované trámy.

„Pripadalo mi nevhodné vytvoriť masívny objekt,“ skonštatoval F. Gehry. Kládol dôraz na ľahkosť, výhľad do prírody, dialóg s verejnosťou objavujúcou moderné umenie.

Objekty Američana kanadského pôvodu všeobecne inšpirujú k metaforickým opisom, odlišné interpretácie sám podporuje. Pri parížskej budove zdôraznil inšpiráciu mrakmi. Sklené plochy niekedy prirovnávajú, ako to formuloval realitný server Le magazine immobilier de SeLoger, k „priehľadným mrakom vznášajúcim sa nad parkom“. Spravodajskému serveru L'Internaute však skôr pripomenuli lupene.

Spodnú časť budovy nazýva Gehry Iceberg (ľadovec). Prezentoval ju však aj ako plávajúcu hranatú loď so skleným príkrovom. Loď a zároveň rybu evokovalo napríklad múzeum v Bilbau.

Z vtáčej perspektívy z Eiffelovej veže a niektorých najvyšších parížskych budov – najmä Hyatt Regency Paris Etoile a Tour Pleyel, prirodzene, z neďalekých veží Défense – budova v hustom poraste Boulonského lesíka naozaj vyzerá ako plavidlo. Na webovej stránke nadácie sa hovorí o lodi v hornej, nie v dolnej časti: „sklá v tvare plachiet napnuté vetrom“.

Výstavným priestorom je venovaná takmer polovica plochy (3 850 m2) s jedenástimi sieňami rôznej výšky a pôdorysu. Sčasti budú venované zbierke umenia 20. a 21. storočia Bernarda Arnaulta, predsedu predstavenstva Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH).

Budova leží pomerne blízko, necelých päť kilometrov od sídla koncernu na avenue Montaigne 22. Arnault začal uvažovať o zriadení inštitúcie údajne pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Jeho zámerom je, ako zaznamenal časopis France-Amérique, „popularizovať vo svete umenie a Francúzsko“.

Expozície budú môcť rozšíriť o 500 m2 adaptáciou prednáškovej siene pre 350 ľudí. Okná prednáškovej siene na východnej naklonenej strane budovy budú orientované na park zvaný vodný podľa veľkej nádrže pri ulici Mahátmu Gándhího. Vodný park sa pripája k početným vodným plochám Boulonského lesíka.

Nadácia Louisa Vuittona (3)Zdroj: Foundation Louis Vuitton/Nicolas Borel

Lesík inšpiroval F. Gehryho aj sklenými budovami z prelomu 19. a 20. storočia v susedstve parcely v detskom areáli Jardin d'acclimatation popri Grand Palais, výstavnom pavilóne pri Seine. Úzke spojenie s parkom vytvára aj vstupná hala múzea s dvoma vchodmi, ktoré umožňujú prejsť cez ňu pri prechádzke parkom.

Na prevádzku budovy a čistenie fasády, sklených striech, zalievanie rastlín a do nádrže použijú výlučne zachytenú dažďovú vodu. Kúrenie a chladenie zaistí geotermálna energia z dvoch zdrojov podzemnej vody pod budovou v hĺbke 25 metrov viazanej na vápence a v hĺbke 60 až 80 metrov na kriedy.

Realizáciu komplikovaných tvarov umožnil softvér Catia spoločnosti Dassault Systèmes,

spolupracovalo na nej vyše 200 architektov a inžinierov z 15 firiem z rôznych európskych štátov, priniesla 30 patentov.

LVMH, ktorý investoval do budovy 103 miliónov eur, realizoval viacero významných stavieb, napríklad výškovú budovu v New Yorku od Françaisa Christiana de Portzamparca (1999), predajňu Dior na Omotesando v Tokiu (2001) od SANAA a Island Maison, sklený pavilón v singapurskom Marina Bay od Moshe Safdie (2011).

Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.

Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy svetová architektúra