Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V kanceláriách budúcnosti budeme cítiť menej stresu

01.11.2017, 00:00 | PR

PR Servis | V utopistickom svete Georga Orwella pracuje hlavný hrdina Winston pre ministerstvo pravdy. Jeho prácou je dookola prepisovať históriu tak, aby sedela s oficiálnou propagandou.

  • Tlačiť

Nevyžaduje ba dokonca zakazuje sa pri tom rozmýšľať alebo vymýšľať niečo nové. Kancelárie zodpovedajú povahe práce. V hale s Winstonom sedí v dvoch radách kóji ďalších 50 ľudí. Pozná ich z videnia, no nikdy sa s nimi nerozprával a nevie ako sa volajú. V budove ministerstva sú takýchto miestností desiatky a každá je rovnaká. Príklad z Orwellovej knihy pekne ilustruje, ako sa požiadavky na zamestnancov odrážajú v priestore, v ktorom pracujú.

Kancelárie orwellovského typu boli v korporáciách populárne najviac v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Cubicles, po slovensky kóje a open space – spoločné priestory bez priečok umožnili znížiť náklady a čo je ešte dôležitejšie, nastoľovali pocit kontroly. „V psychológií sa to prirovnáva k Foucaultovmu panoptiku – znázorneniu, ktoré použil filozof Foucault, aby vysvetlil socio-psychologické následky všadeprítomného dohľadu autority. Svoju myšlienku zobrazil na príklade väzenskej veže, ktorá je navrhnutá tak, aby z nej strážca väznice dovidel na každú celu a na každého väzňa. Fyzický priestor týmto spôsobom umožňuje manipuláciu ľudí, ktorí sa v ňom nachádzajú,“ vysvetľuje workplace konzultantka Kristína Pomothy.

Géniovia v kanceláriách

Na pracovných pozíciách, ktoré vznikajú dnes alebo v blízkej budúcnosti sa už naopak vyžaduje riadna dávka analytického a kritického myslenia. Od zamestnancov sa čaká, že budú veci skúšať robiť inak až kým sa im v hlavách nerozsvieti žiarovka s novým nápadom. „Následkom globalizácie a technologického pokroku sú nové úlohy v našich zemepisných šírkach prevažne kreatívne a vyžadujú si nový prístup k produktivite. Pochopiteľne, stále vykonávame administratívne a technické, čiže merateľné úlohy, čoraz viac však aj v takej práci komunikujeme s kolegami, partnermi a klientmi, analyzujeme, vymýšľame a inovujeme. Naša práca je tvorivá a preto si vyžaduje tvorivé prostredie,“ hovorí K. Pomothy.

Miesta, kde sa zrazíte s kolegom

Vplyv priestorov na inovácie si medzi prvými uvedomili šéfovia technologických laboratórií. V amerických Bellových laboratóriách, ktoré dali svetu tranzistor a v podstate odštartovali počítačovú revolúciu, sa vedci z rôznych oddelení presúvali po dlhých chodbách, v ktorých do seba ich mozgy narážali ako atómy pri fúznej reakcii. Novinár Walter Isaacson opísal vynájdenie tranzistoru v knihe Inovátori: „Zrodil sa zo spriahnutia teoretika a experimentátora pracujúcich bok po boku, z ich symbiotického vzťahu a zvyku prehadzovať si medzi sebou v reálnom čase nápady a výsledky. Zároveň vznikol vďaka tomu, že títo dvaja muži boli vrhnutí do prostredia, kde sa mohli prechádzať dlhou chodbou a narážať na odborníkov na zavádzanie prímesí germánia.“

Neformálne zóny prispeli aj k vynájdeniu tranzistora v Bellových laboratóriách. Zdroj: Lawrence Aberle (anglická Wikipedia).

O niečo podobné sa dnes snažia firmy, ktoré do firiem zavádzajú takzvané neformálne zóny. Aj naďalej zamestnanci síce majú vlastný stôl, k dispozícii sú im však aj ďalšie voľné miesta, z ktorých môžu pracovať. Často ide o odlišné typy priestorov a zariadení, takže si môžu vybrať, čo im najviac vyhovuje – či chcú pracovať na gauči, alebo skôr v priestore, ktorý pripomína jedáleň.

Neformálne zóny a priestor pre kolaboráciu vo vizualizáciách projektu Pradiareň 1900. Zdroj: YIT Slovakia.

Hlavne nech je to zelené

Kancelárske rastliny dnes zažívajú svoj veľký návrat. Reč nie je o opustenej palme s opadanými listami v obúchanom črepníku. Zakomponovávanie prírody, aj keď iba umelej, je dnes jedným z top trendov v dizajne kancelárskych priestorov. Nič tak nedokáže upokojiť, ako výhľad na tehlovú stenu obrastenú brečtanom, alebo dvor plný stromov za oknom. Štúdia Harvardskej univerzity spred dvoch rokov ukázala, že zamestnanci, ktorí pracujú v „zelených“ priestoroch sú dvojnásobne produktívnejší pri vykonávaní činností vyžadujúcich kognitívne myslenie. Zjednodušene povedané pri takých ako strategické plánovanie, analyzovanie problémov a hľadanie nových riešení. Môže za to chemická reakcia nášho mozgu, ktorú vyvoláva čo i len zdanie prírody – nižšia produkcia stresových hormónov a prepnutie tela do aktívneho módu, akoby sa pripravovalo na prechádzku po lese.

Čo však v zastavaných územiach, kde je priestor pre živú zeleň obmedzený? Odpoveďou dizajnérov sú zelené steny priamo v kanceláriách, scénické výhľady a biofilický dizajn (taký, ktorý je bohatý na prírodné obrazy). Prírodné farby a motívy fungujú dokonca vraj aj vtedy, ak ide iba o umelé napodobeniny.

Budúce námestie pripravovanej štvrte Zwirn s dominantou Pradiarne 1900 s výnimočnými kanceláriami v pozadí. Zdroj: YIT Slovakia.

Industriál dodá kancelárii identitu

Najmodernejšie kancelárske budovy sú technologicky vyspelé miesta z rúk dizajnérov, spravidla v dobrej lokalite, s ekologickým využitím energií, oddychovými zónami a príjemným pracovným prostredím. Investori, ktorí na Slovensko prichádzajú, ale aj slovenské firmy, ktoré rastú alebo vznikajú, potrebujú stále nové priestory. Podľa údajov analytikov je dnes napríklad v Bratislave neobsadenosť kancelárií historicky najnižšia – pohybuje sa na úrovni okolo 6,5 %.
V najbližších dvoch rokoch by malo len v hlavnom meste pribudnúť 250 000 m2 kancelárskej plochy. Medzi tisícmi kancelárií sa nájde aj zopár takých, ktoré okrem technologických parametrov stavajú aj na osobitom štýle. Ide napríklad o projekt bývalej bratislavskej Pradiarne, ktorá bude súčasťou novej štvrte ZWIRN. Ako pôvodne industriálna budova si aj po rekonštrukcii zachová svoj genius loci. Kancelárie, ktoré v nej vzniknú budú mať napríklad nadštandardne svetlú výšku viac ako 4m alebo subtílne originálne liatinové stĺpy. Takéto priestory môžu podľa Kristíny Pomothy umocňovať v zamestnancoch pocit, že sa s firmou a jej DNA stotožňujú a tak v nej zostávajú dlhšie: „Neočakáva sa, že priestor bude reprezentovať každého inakosť, mal by však mať jasne odlíšiteľný charakter. Mal by vyjadrovať to, o čom je celok, čiže firma. Podľa najnovších prieskumov je takáto unikátna identita čoraz dôležitejším faktorom pri výbere zamestnávateľa.“

Možné usporiadanie kancelárií naprieč poschodiami v projekte Pradiareň 1900. Zdroj: YIT Slovakia.

  • Tlačiť

Tagy industriál, kancelárie, Pradiareň, YIT, ZWIRN