Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako môžu vyzerať budúce solárne mestá

25.07.2014, 11:00 | SITA

Mestá v budúcnosti zmenia podobu, aby vyhoveli požiadavkám na nízku spotrebu energií. Odborníci z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pracujú na tom, ako by mohli vyzerať budúce solárne mestá.

  • Tlačiť
  • 0

Architekti skúmajú tvary budov, ktoré by čo najefektívnejšie využívali energiu zo slnka. Riešia aj typy zástavby, orientáciu ulíc, aby mohli štvrte mesta s prebytkom energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov spolupracovať s menej úspešnými časťami.

Podľa smernice Európskej únie totiž musia mať budovy o pár rokov takmer nulovú spotrebu energie, vysvetľuje hovorkyňa STU Andrea Hajdúchová.

„V praxi to znamená, že všetky domy musia mať vynikajúce izolácie na úrovni pasívnych domov a energiu, ktorú budú potrebovať, si podľa smernice musia vyrobiť sami, či už na povrchu, vo vnútri domu, alebo v blízkosti. Významná časť energie pritom má pochádzať z obnoviteľných zdrojov,“ vysvetľuje profesor Robert Špaček z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry FA STU.

Smernica EÚ určuje, že nové či rekonštruované budovy, v ktorých sídlia verejné inštitúcie, musia túto požiadavku spĺňať už po 31. decembri 2018. Všetky ostatné nové či obnovované budovy potom od 31. decembra 2020.

„Typickými sa stanú naklonené roviny, nielen strechy, ale možno aj múry, aby sa zabezpečil čo najlepší prístup slnečného žiarenia. Ulice s orientáciou sever-juh budú pootočené o 45 stupňov ako ich poznáme z Barcelony či Rio de Janeiro. Takéto ulice sú počas roka rovnomernejšie preslnené – v lete príjemne zatienené a v zime, naopak, plné slnečných lúčov,“ hovorí Ján Legény z fakulty architektúry. Súčasťou budov budú solárne panely a kolektory.

Doktorandi Fakulty architektúry STU Ján Legény aj Peter Morgenstein vyvíjajú softvérové nástroje, ktoré zjednodušia navrhovanie mestských štvrtí s takmer nulovou spotrebou energie.

Peter Morgenstein pre softvérové simulácie vytvoril nové indikátory: solárny index a kooperačný indikátor. Prvý udáva potenciál budov na konkrétnom území zachytávať dopadajúce slnečné žiarenie. Druhý určí prebytok energie určitého zoskupenia budov, ktorý môžu odovzdávať susedným budovám.

Ján Legény zas vytvoril program, ktorý umožní projektantom vytvoriť optimálny typ zástavby. Program umožňuje upravovať plochy pozemkov a typy domov, ktoré na nich majú stáť, tak, aby sa dosiahla nulová či dokonca pozitívna energetická bilancia. Takýmto spôsobom sa dá ovplyvňovať aj klíma na uliciach a námestiach.

Vstupné údaje a nástroje, s ktorými doktorandi pracovali, budú v najbližších rokoch pre projektantov nových obytných štvrtí nevyhnutné. „Diskutovali sme s hlavnou architektkou Bratislavy i rešpektovaným urbanistom prof. Bohumilom Kováčom a zdá sa, že solárny index by sa mohol stať súčasťou územného plánovania v hlavnom meste. Niektoré mestá sú totiž v napĺňaní cieľov Európskej únie oveľa ďalej ako my,“ vysvetľuje P. Morgenstein. Príkladom je solárna štvrť Aspern vo Viedni či Stad van de Zon (Mesto Slnka) v Holandsku.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)