Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Biznis à la Cannes

21.03.2007, 14:14 | Peter Kremský | © 2007 News and Media Holding

Realitných hráčov privítal svet pribúdajúcich štvorcových metrov a atraktívnych výnosov.

  • Tlačiť
  • 0

Palmy, morské pobrežie a na ňom biele plachty jácht. Marcových 25 stupňov Celzia, kvasinkové pivo a párky na terase mníchovskej expozície. Ruské krásavice v róbach, ktoré viac odhaľujú, ako zakrývajú, ponúkajú kaviár a šampanské pri stánkoch ruských regiónov. Arabské krásky, ktoré za nimi v ničom nezaostávajú, pri modeloch budúcich nebotyčných veží Perzského zálivu. Francúzske Cannes neláka generálov svetového realitného biznisu na veľtrh nehnuteľností Mipim iba číslami, projektmi a trendmi. Hoci aj tie by tentoraz bohato stačili.

Veľtrh sa v juhofrancúzskom kúpeľnom meste uskutočnil po 18. raz a tento rok s vyše 25 tisíckami účastníkov. Okrem stánkov miest, oblastí, krajín, developerov a poradenských spoločností bolo vidieť a cítiť aj banky a investičné spoločnosti. Hoci je všetko na webe, osobné rokovanie s výhľadom na slnkom zaliate more do Cannes prilákalo najväčších hráčov odvetvia.

cannes2.jpg

Rast plodí rast

Svet stavia a bude stavať ešte viac. Toto veľmi zjednodušené zhrnutie tendencie vývoja odvetvia nehnuteľností vychádza z ukazovateľov hospodárskeho rastu. Najvýraznejšie sa trend prejavuje v krajinách „nových ekonomických lídrov“, ktorými sú najmä India, Čína a Rusko. Čína sa na prekvapenie v Cannes prezentovala iba obmedzenou expozíciou, India na tom bola o niečo lepšie.

Najvýraznejším hráčom bolo jednoznačne Rusko. Podľa pravidelných účastníkov veľtrhu prešla úroveň expozícií ruských miest, regiónov a developerských spoločností za posledné roky rapídnymi skokmi ku kvalite. Tento rok patrili k najzaujímavejším a najnápaditejším.

Nielen vďaka ženskej kráse, kaviáru a vodke, ktorá tiekla potokmi. Projekty z Východu ohromujú veľkoleposťou. Zďaleka nielen v Moskve. Už známa je Veža Federácie, budúca najvyššia budova Európy. Do výšky 450 metrov ju stavia developerská firma Mirax. Na veľtrhu patrila k najaktívnejším.

V hlavnom meste sa chystajú obrovské budovy, nové obytné zóny, mamutie nákupné centrá. A čo sa pripravuje v regiónoch, prekonáva aj posledné zvyšky predstavy o Rusku ako chudobnej krajine zanedbaných dediniek či rozpadávajúcich sa panelových sídlisk pod vládou niekoľkých boháčov. Za všetko hovorí projekt novej štvrte Akademia City v sibírskom Jekaterinburgu na 1 300 hektároch, ktorú má obývať približne 350-tisíc ľudí.

„V Rusku je typický prílev obyvateľstva z dedín do miest, kde je dostatok práce. No bytov je málo, voľných pozemkov v centrách niet, a tak neostáva, ako rozvíjať celé obytné zóny na hraniciach mesta nanovo,“ vysvetľuje šéf oddelenia práce s verejnosťou moskovskej developerskej firmy Renova Strojgrup Jevgenij Krasikov.

Veľkými projektmi sa prezentovali aj Krasnodar, Petrohrad, Tula či Kaliningrad. Azda najviac bolo cítiť tatársku Kazaň. Odvážny reklamný slogan „Kazaň – tretia metropola Ruska“ nosili na chrbtoch uniforiem dokonca aj zriadenci veľtrhu. V Rusku sa chystá výstavba obrovských lyžiarskych stredísk v štvortisícovej nadmorskej výške, turistických a wellness centier pri Čiernom a Azovskom mori, prímorské Soči si veľa sľubuje od kandidatúry na usporiadanie Zimných olympijských hier v roku 2014. Ide o miliardy dolárov, ktoré do týchto projektov potečú z domácich ropných pokladníc i z účtov globálnych investorov.

cannes4.jpg

Rusko dlhodobo vykazuje vysoký rast HDP, v roku 2006 takmer 7-percentný, čo dvíha dopyt po kanceláriách, ktorému ponuka nestíha. Podľa štúdie poradenskej spoločnosti GVA Grimley bol v roku 2006 v krajine vo výstavbe takmer milión štvorcových metrov administratívnych plôch, o tretinu viac ako rok predtým. Zhruba polovica budovaných kapacít je už prenajatá počas výstavby, takže prírastky len zmiernia vysoký dopyt.

Prenájmy najvyššej kvality nových kancelárskych priestorov sa tak medziročne opäť mierne zvýšili a pohybujú sa podľa GVA na úrovni 700 eur za m2 ročne. Na porovnanie, v prípade strednej Európy sa tento interval pohybuje medzi dvesto a dvestopäťdesiat eurami. Úroveň ročnej výnosovosti z nájomného v porovnaní s nákladmi síce za päť rokov klesla z pätnástich na desať percent, stále sa však oproti Londýnu a iným „starým trhom“ pohybuje na dvojnásobnej úrovni.

Ďalším významným regiónom, kde sa vďaka petrodolárom chystajú obrovské investície, je Blízky a Stredný východ. Perzský záliv je už známy niekoľkými veľkolepými projektmi, ako bude napríklad 800-metrová najvyššia budova sveta Burj Dubai v Spojených arabských emirátoch za osem miliárd dolárov. Jej developer – dubajská skupina Emaar stavia nielen v emiráte. Veľké projekty sa chystajú aj v Ománe, Kuvajte, Saudskej Arábii. Saudskoarabské a dubajské developerské skupiny už začínajú expandovať aj do ďalších častí arabského sveta – do Pakistanu, Sýrie či Maroka, kde sa Emaar chystá postaviť lyžiarske a kúpeľné stredisko Oukaimeden v pohorí Atlas.

Biznis a nádej

Slušný rast sa v minulom roku dostavil okrem východnej a strednej aj do západnej Európy a priniesol tam zrýchlenie rastu cien na trhu s nehnuteľnosťami. Najvýraznejšie je na Britských ostrovoch, v Belgicku, povšimnutiahodné aj vo Francúzsku a v Taliansku. V Anglicku napríklad nové kancelárie zdraželi podľa štúdie GVA v rokoch 2003 až 2006 o vyše polovicu na 1 000 libier za štvorcový meter ročne. Vo Francúzsku za rovnaké obdobie o tretinu, v Belgicku za päť rokov o polovicu.

cannes8.jpg

Opačný trend vidieť z ukazovateľov Nemecka, kde sa cena znížila, hoci výnosovosť ostáva na takmer nezmenenej úrovni. V tejto krajine sa trh dlhé roky takmer nehýbal – ak vôbec, tak skôr nadol ako nahor. No zdá sa, že prichádza prelom. Chystajú sa tu stavať administratívne komplexy, nové sídliská či reštaurovať prístavné zóny. Príkladom sú brehy Rýna v Kolíne, budovy v Mníchove, vo Frankfurte či v ďalších mestách.

„Pokles cien v posledných rokoch je pre nás teraz výhodou,“ hovorí Wolfgang Miethke, vedúci úradu rozvoja hospodárstva z magistrátu Düsseldorfu. „Medzinárodní investori cítia, že ceny v Londýne a inde sú už privysoko, a tak prichádzajú do Nemecka, kde nájdu podstatne nižšie ceny.“ Podľa jeho slov to platí aj o bežných zákazníkoch, nájomcoch veľkých kancelárskych priestorov. Príkladom sú čínske spoločnosti, ktoré kvôli vysokým cenám sťahujú svoje centrály z mesta nad Temžou práve do Düsseldorfu.

No ani takéto prípady by nemali Londýnu uškodiť. Ceny kancelárií sú tu najvyššie na svete a smer nahor vykazujú aj nehnuteľnosti na bývanie. Ešte silnejšie ako v iných európskych mestách tu cítiť trend, že sa obyvatelia sťahujú mimo mesta za nižšími cenami. Na okraji Londýna vyrastú celé nové štvrte, a to často na územiach, kedysi pokrytých priemyselnými objektmi. Príkladom je projekt Thurrock Thames Gateway na juhovýchod od Londýna – priestor s rozlohou 64 štvorcových míľ vrátane 18 míľ pobrežia Temže.

cannes3.jpg

Cannes ukázalo, že stavať do výšky je „in“. A pri vysokej cene pozemkov v centrách veľkomiest je to aj logické. Mrakodrapy vyrastú okrem spomínanej Moskvy a Londýna najmä v Paríži, Varšave, Viedni, menších britských mestách či Bukurešti. Veľkými zmenami prechádzajú aj bývalé priemyselné zóny miest, málo využívané prístavy, prekladiská, sklady. Namiesto nich si návštevníci veľtrhu mohli pozrieť štúdie obsahujúce byty, nákupné a zábavné centrá, administratívne komplexy. Dobrými príkladmi takýchto prestavieb sú Lyon, Kolín nad Rýnom, Hamburg, Londýn, Liége, Praha, Viedeň. Ale aj Ostrava či Katovice. Napokon, takéto projekty sa objavujú aj v Bratislave – napríklad Eurovea, Apollo Business Center či Twin City.

Stredná Európa je región, kde sa trvalý hospodársky rast a tým aj dopyt po nehnuteľnostiach prejavuje azda najvýraznejšie. Ceny administratívnych nehnuteľností už síce s výnimkou Pobaltia skôr klesajú, ako stúpajú, no výnosy sú stále veľmi dobré a nahor mieria aj ceny nehnuteľností na bývanie. Výraznými expozíciami sa okrem Varšavy prezentovali aj ďalšie poľské mestá Krakov, Poznaň, Lodž, Gdansk a ďalšie. Z Českej republiky sa vlastným stánkom mohli okrem hlavného mesta pochváliť aj Ostrava a Brno či Juhočeský kraj.

Slovensko – iba Bratislava

Slovensko už po niekoľkýkrát reprezentoval najmä stánok Bratislavy, umiestnený hneď vedľa poľských a českých expozícií. Na rozdiel od Poliakov a Čechov sa iné slovenské mestá do Francúzska nevybrali. Prehľadné usporiadanie predstavilo okrem obrazu modernej metropoly aj päť veľkých projektov, ktoré sa už začali, prípadne majú začať budovať – projekty na brehu Dunaja Eurovea od Ballymoru a River Park od J&T, ako aj obytné Tri veže od Cresca. Tento developer predstavil i nový obrovský projekt South City medzi Petržalkou a Rusovcami.

Ďalší sa prezentovali v plánoch – IPR Slovakia so svojou prestavbou železničnej stanice a najmä rozvojový projekt Petržalka City rovnomennej developerskej spoločnosti, ktorý by mal najväčšiemu slovenskému sídlisku mal priniesť nové centrum pozdĺž Chorvátskeho ramena a budúcej mestskej električky za približne štrnásť miliárd korún. Stavať by mali začať v roku 2008.

cannes1.jpg

Samostatný stánok mala na veľtrhu okrem spoločnosti Grunt, ktorá stavia obytný komplex Slanec na Peknej ceste, aj najväčšia slovenská developerská spoločnosť HB Reavis Group. Okrem projektov vo výstavbe predstavila svoju vlajkovú loď najbližších rokov – prestavbu bratislavskej autobusovej stanice a jej okolia na polyfunkčný komplex Twin City za 17 miliárd korún.

Ako vysvetľuje marketingový manažér HB Reavisu Miro Sedlák, účasť na veľtrhu je pre skupinu dôležitá predovšetkým pre vytvorenie imidžu spoločnosti. Developer bol v Cannes ôsmy raz. V prvých rokoch bolo dôležité predstaviť sa, nadviazať kontakty. Teraz je to už viac vecou prestíže, hovorí M. Sedlák. V Cannes sa začalo napríklad zbližovanie HB Reavisu s nemeckou investičnou spoločnosťou Hannover Leasing, ktorá od skupiny odkúpila bratislavské Apollo Business Center I.

Podľa bratislavského primátora Andreja Ďurkovského mala prezentácia Bratislavy dva ciele – vytvoriť priestor pre developerov ako partnerov mesta, aby ukázali, čo v Bratislave chystajú. A na druhej strane to bola najmä prezentácia južnej rozvojovej osi – koridoru električky v Petržalke. Prezentácia Bratislavy stála podľa údajov vedúceho marketingu a komunikácie hlavného mesta Milana Vajdu približne deväť miliónov korún. Náklady sa rovným dielom rozdelili medzi magistrát a piatich developerov. Primátor sa napríklad stretol so zástupcami gréckeho developerského koncernu Michaniki, ktorý sa zaujíma o výstavbu v Petržalke. Ďalšie investorské a poradenské firmy z Nórska, Belgicka či Poľska sa pýtali na výstavbu hotelov či súkromných nemocníc.

Ilustračné foto – Peter Kremský

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)