Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Bratislava dostala nový územný plán

21.06.2007 | Peter Kremský | Ľuboš Mistrík | © 2007 News and Media Holding

Magistrát začne na aktualizácii čerstvo prijatého dokumentu pracovať už tento rok.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Hlavné mesto má nový územný plán. Na jeho prijatie sa čakalo dlhé roky, stále platný predchodca sa zrodil v roku 1976. Posledné väčšie zmeny sú datované do roku 1993.

Nová územnoplánovacia norma, ktorá vstúpi do platnosti od septembra, má za sebou takmer desať rokov príprav.

Ani schvaľovanie nebolo jednoduché. Už vlani sa ju primátor Andrej Ďurkovský pokúsil predložiť zastupiteľstvu mesta, dokonca dvakrát. No bez úspechu. Poslanci argumentovali, že v pláne nie sú zakomponované potrebné zmeny, ktoré život do Bratislavy každoročne prináša.

uzemnyplan4.jpg

Tento rok dokument v novom zložení mestského parlamentu našiel dostatok sympatií.

Zástupcovia ľudu uznali, že hoci metropola z aktuálneho znenia územného plánu už medzičasom vyrástla, je lepšie mať nový poriadok zrelý na aktualizácie ako starú normu z čias, keď sa budovali prvé paneláky v Petržalke.

Koho (ne)poteší

Námestník primátora Tomáš Korček, ktorý mal prípravu územného plánu na starosti, je presvedčený, že doteraz chýbajúce regulatívy zabránia neúnosnej intenzite využitia územia: „Ide najmä o normy ako napríklad index podlažných plôch, index zastavanosti a koeficient minimálnej plochy zelene. Niektorých investorov pravdepodobne nepotešia, ale obyvateľom určite prinesú väčšiu istotu.“

To bolo podľa neho hlavným cieľom ich zavedenia. To, že investori sa z plánu veľmi tešiť nebudú, lebo „je podrobnejší a má tvrdšie pravidlá“, povedal tesne po schválení poslancami aj primátor Andrej Ďurkovský.

Mnohí investori to vidia inak. Od nového poriadku si sľubujú jednoznačnejší postup mestských úradov, sprehľadnenie obchodu s nehnuteľnosťami, najmä pokiaľ ide o pozemky a lepšiu možnosť plánovať svoje podnikanie. „Po 30 rokoch sú tu konečne pravidlá, ktoré sú pre nás veľmi dôležité,“ pochvaľuje si hovorca J&T Maroš Sýkora. Hovorí, že nový poriadok prispeje k vyčisteniu trhu, zjednoduší život mestským úradom aj developerom.

uzemnyplan3.jpg

Aj podľa marketingového riaditeľa HB Reavis Group Mira Sedláka je nevyhnutné, aby mesto ako Bratislava malo kvalitne spracovaný rozvojový dokument. Ako vysvetľuje M. Sýkora, pravidlá investorom pomôžu celkom prakticky. Vďaka jasnému zadefinovaniu pozemku totiž možno vypočítať ekonomickú efektívnosť investície už pri jeho kúpe, čo umožňuje dostať sa k lacnejšiemu financovaniu v banke.

Boris Randa zo spoločnosti Urbicom, ktorá pripravuje vežiak pri jazere na Štrkovci, hovorí, že územný plán berú pri výstavbe ako zákon. No zatiaľ nedokáže odhadnúť, nakoľko bude potrebné dopĺňať či meniť ich projekty. Ako hovorí, radšej si pre ne dávajú vypracovať novú územnoplánovaciu dokumentáciu.

Čo sa rozvinie

Zistiť, akým smerom sa bude Bratislava v najbližších 20 až 30 rokoch vyvíjať, by malo byť podľa nového územného plánu naozaj jednoduchšie. Dokument, ktorý poslanci parlamentu hlavného mesta prijali v posledný májový deň, presnejšie určuje jednotlivé územia a stanovuje, kde môže stáť bytová veža a kde musia ostať vinohrady či stará továreň. V hlasovaní však neprešiel návrh poslanca Jána Budaja, aby magistrát doplnil plán o reguláciu výškových budov a určenie plôch zelene, ktoré sa nesmú zastavať.

T. Korček vysvetľuje, že územný plán prináša novinky v podobe definovania viacerých rozvojových území, ktoré boli doteraz priemyselnými alebo poľnohospodárskymi územiami.

V oblasti bytovej výstavby by napríklad na nich malo pribudnúť viac ako 65-tisíc nových bytov. Teda o niečo viac, ako Bratislave chýba podľa štatistických ukazovateľov v pomere k počtu obyvateľov.

uzemnyplan2.jpg

Podľa viceprimátora by to mohlo znížiť tlak na doterajšie neúmerné zahusťovanie stabilizovaných území Bratislavy. Len v Petržalke územný plán otvoril pre výstavbu 177 hektárov pozemkov. V celej Bratislave je to zhruba tritisíc hektárov.

Bývalé priemyselné zóny sa zmenili na pozemky na bývanie či administratívne a obchodné budovy aj v širšom centre mesta. Mesto tak nebude robiť prieky novej výstavbe na lokalitách, ako je bývalá apollka, stará a nová cvernovka či káblovka.

Jedinou lokalitou, stále zadefinovanou ako priemyselné územie, je areál pivovaru Stein. No aj to by sa v spolupráci s novým vlastníkom malo zmeniť. Luxemburská firma Orco, ktorá je od zimy majiteľom Steinu, ho plánuje prestavať najmä na obytné budovy.

Budú aktualizovať

Dlhá príprava územného plánu sa prejavila na jeho slabšej aktuálnosti. Trvala niekoľko rokov, sú tam zastarané veci, už teraz čakáme aktualizácie, potvrdzuje M. Sýkora. Kriticky sa na nový územný plán pozerá aj starosta mestskej časti Ružinov, kde sa stavia azda najviac z celej metropoly. „Dokument má nedostatky, bude ho treba aktualizovať,“ myslí si Slavomír Drozd, ktorý je zároveň poslancom bratislavského parlamentu.

Ako príklad spomína zónu Trnávka, ktorá je definovaná ako územie občianskej vybavenosti. Napriek tomu, že tam už stojí veľké nákupné centrum. Ružinovskému starostovi chýba najmä zonácia v mestskej časti. „Územie Štrkovca by som rád zachoval ako rekreačnú zónu,“ hovorí. No nová regulácia ho predurčila na viacpodlažnú občiansku vybavenosť. Podľa slov S. Drozda bude takto ďalší rozvoj závisieť najmä od dohody s investormi.

Potrebu prešívania malého kabáta pre stále rastúce dieťa si uvedomuje aj T. Korček. Do konca roka preto pripraví zoznam lokalít, ktorých by sa aktualizácia mala dotýkať. Má vzniknúť na základe požiadaviek jednotlivých mestských častí a verejnosti. Aktualizovať územný plán by podľa neho bolo dobré aspoň raz za štyri roky. Zo skúsenosti trvá prerokovanie zmien a doplnkov zhruba dva roky.

uzemnyplan5.jpg

Jednou z očakávaných iniciatív je úsilie Nového Mesta prekvalifikovať priemyselný areál chemičky Istrochem na obytné a komerčné zóny. Celá výroba Istrochemu by sa tak mala postupne presunúť mimo mesta. Podobne ako sa to udialo v prípade Kabla, BAZ Inalfy, VÚKI či ako sa pripravuje v Steine.

Alebo ďalší príklad. Veľkú časť podhorského pásu viníc nad železničnou traťou a mestskou časťou Rača územný plán naďalej označuje ako vinohrady. No v týchto lokalitách už investori rozbehli rozsiahlu výstavbu a pripravujú sa ďalšie. Zastaví územný plán nové projekty vo viniciach? Viceprimátor vysvetľuje, že mnohé bratislavské pozemky a hony chráni zákon o vinohradníctve. Nemožno ich teda zmeniť na stavebné. Pri iných to však zákon dovoľuje.

„Ak niektorá časť nie je pod ochranou zákona a podporí to mestská časť, prostredníctvom doplnku územného plánu sa vo výnimočných prípadoch môžu vinohrady prekvalifikovať,“ hovorí T. Korček. No môže to byť iba výstavba, ktorá bude rozsahom zelene spĺňať dané požiadavky. Mesto určite nebude súhlasiť s rozparcelovaním viníc na bytové domy a v tesnej radovej zástavbe, uisťuje.

Ak by došlo k zmene, mesto si tam predstavuje rodinné domy s väčšími rozlohami pozemkov a dostatkom zelene. Bytová zástavba by totiž pokazila panorámu Malých Karpát.

Pravidlá a výnimky

Otázne ostáva dodržiavanie nových pravidiel. Metropola Slovenska sa nebude najbližších dvadsať rokov rozvíjať presne tak, ako to naplánovali na magistráte v máji 2007. „Výnimky z územného plánu nebudú, možné sú iba jeho aktualizácie,“ presviedča viceprimátor. Porušenie ustanovení znamená nedodržanie podmienok stavebného povolenia. To musí byť vydané v súlade s funkčnou a priestorovou reguláciou územného plánu.

Súčasťou územného plánu je napríklad aj diaľničný obchvat Bratislavy z Jaroviec cez podkarpatský tunel do Devínskej Novej Vsi, takzvaný nultý okruh. Norma by teda mala byť garantom toho, že sa trasa do štartu výstavby nezastavia, čo by muselo viesť k jej posunom.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Diskusia (0 reakcií)